Rozvod a emócie

Zrejme to rozhodnutie až také pevné nie je ... nefungujúca rodina sa rozbiť nedá, lebo už je dávno rozbitá ... kvôli čomu sa rozvádzate?

Ano, mala som velky pocit viny a uzkosti, ze detom rozbijam rodinu. Moj ex mal pomer a i tak o rozvod nepoziadal, snazil sa to urovnat, ale uz to neslo. Tazko sa to vysvetlovalo ludom zvonku, ved si mu pred par mesiacmi odpustila a teraz toto. Ano odpustila, ale uz ten vztah nesiel napravit, nachadzala som stale a stale nove krivdy, ktore nakoniec vyustili do uplneho ochladenia mojich citov. Deti verili, ze to ustojime, chceli aby sme boli spolu, no neslo to. Teraz to uz hodnotim inak, dakujem mojim detom ze to s nami zvladli a aj im obcas poviem, ze vznikli z velkej lasky a ze mi je luto, ze sme s tatom spravili tolko nespravnych krokov, ze sme to manzelstvo nedokazali udrzat pre nich. Ale taky je zivot, jedny dvere sa zatvoria a novy zivot je pred tebou.

Ahoj, moj ex bral drogy, chcel ma podrezat...
Predsa som niekedy plakala, ani nie kvoli tomu, ze som ho lubila skor som citila hanbu a zlyhanie z mojej strany. Ani sama neviem preco, mala som pocit, ze syn nebude mat uz nikdy normalmu rodinu, bala som sa ako to bude on znasat. A nedokazala som zachranit nase manzelstvo a jeho uz vobec nie.
Poviem ti, moje obavy boli zbytocne akonahle sme sa odstahovali syn sa uplne zmenil, je ovela ovela viac vyrovnany, nema zachvaty hnevu, vo vela vaciach mi pomaha. Jeho otec nikdy nepomahal bol velmi pasivny, aj syn bol taky kym sme sa neodstahovali.
Absolutne syn neriesi rozvod, prve 2 tyzdne hovorieval, ze co moze byt s otcom, potom a tym prestal najma lebo otec zaujem o neho prejavi len sem tam.
Najlepsie rozhodnutie, financne sice je to tazke, ale klud je na nezaplatenie a doteraz nelutujem!

Áno plakala, 2x. Prvý krat, keď som si uvedomila, že je definitívny koniec a ja som prišla o kompletnú rodinu. A druhý krat, keď som mu z hĺbky duše odpustila za to, že nás opustil. Vychádzame spolu v rámci možnosti dobre.

nikdy. luto mi to prislo, to ano, ale zly pocit ze rozbijam rodinu? to vobec, ja som sa neodstahovala k milenke a nevykaslala som sa na invalidnu manzelku a malicke deti.... a ked sa chcel vratit? smola. praveze som hrda ze som to ustala a nedala sa.

Áno, tieto pocity sú na mieste... I keď som vedela, že konám správne a že je to rozhodnutie za kt.si 100percentne stojím. Bolo mi veľmi ťažko, ze rozbíjam rodinu, že deti budú vyrastať v nekompletnej rodine, že im to možno ublíži, oslabí, zraní ..atď. ...poplakala som si, raz viac, raz menej...vtedy, keď ma nevideli deti. Je to ťažké obdobie...slzy k tomu patria. Ale nič netrvá večne, ani bolesť a smútok. A deti to zvládli veľmi dobre, nakoľko bola pre mňa priorita, aby sme s ex vychádzali čo najlepšie, aby to fungovalo aspoň po rozvode...

Moja mamina sa rozviedla keď som mala 16, sestry 12 a 7, takze ja si to dosť dobre pamätám. Bývala aj ona na pochybách, stále sa ubezpečovala, že či je naozaj dobre, že už je oco preč, či nám je už teraz naozaj dobre…. Hádam aj dobré 2 roky to trvalo. Ešte sa teda vyrovnávala aj s tým, že je čierna ovca rodiny - jediná rozvedená…. Ale ja som jej vždy povedala, že sa mala rozviesť už dávno. Aj my sme si od babiek vypočuli, že teraz otca nemáme a ako budeme žiť v nekompletnej rodine. To su blbosti. Všetkým sa nám žije oveľa lepšie uz takmer 20 rokov

Ja som neplakala, dávno bol náš vzťah rozpadnutý, roky sme žili ako spolubývajúci. Ale exmanžel plakal, keď sme to povedali dcére (7 rokov) a ona sa rozplakala.

napriek tomu, ze u nas bol rozvod jedine spravne rozhodnutie (fet, milenky, agresivita), tak ten pocit, ze som prisla o rodinu a uz nikdy ju mat ani nebudem ma prenasledoval velmi dlho. vyse roka urcite.
teraz som sa s tym uz nejako zmierila a stastne si fungujem aj so styrmi detickami 🙂
deti su tiez teraz ovela spokojnejsie a kludnejsie.
mame stastie na sucasnu dobu, kedy je uz viac menej bezne, ze su deti z rozvedenych rodin, nik na nich neukazuje prstom

Ahoj,sice sme neni rozvedeny ale sme 3roky od seba,a 1rok co sa manzel odstahoval.bolo to tazke obdobie,zacal milovat niekoho ineho.stava sa,ja som sa s tym zmierila ,ale to ze sa rozpadla rodina a pocit voci detom bol hrozny,hodne som v nutri trpela a trvalo nam dlhsie kym sme to povedali detom.striedame si ich,ma pekny vztah s detmi co som velmi rada.ale niekedy ma ten pocit chyti aj teraz,je mi smutno koli detom.a sem tam stale poplacem ale neskutocne som si zvykla fungovat sama s detmi,je nam uzasne

uvedom si preco to robis a ta guca sa strati, musis mat jasno v tom preco do toho ides, to je zaklad, ono tie pocity su kadejake, ale to prejde.

Ak sa rozvadzate, dávno nie ste funkčnou rodinou. Neviem síce dôvod rozvodu ale ak sa neustále hádate, určite nejdete dobrým príkladom pre deti....radšej budem deti sama vychovávať v kľude a pohode ako v hádkach s manželom....