Ahojte. Nikdy som nezakladala ziadnu diskusiu a iba som si sem tam precitala nieco aby sa mi rozsirili obzory. Ale mam nutkanie to teraz urobit, lebo uz neviem ako sa k tomu postavit. Sme s priatelom cez rok, mam 26 r. On je typicky dedinsky typ (nie povysenecky, iba objasnujem). Dom, deti, zena sa stara o deti, on zabezpeci rodinu, zahrada, mozno nejaky džvir casom (prasiatka).. Ja typicky mestsky typ (mesto mi vyhovuje, dedina nevadi.) Kym som bola sama, po nestastnom 1. vztahu z pred rokov, uvedomila som si co vsetko mozem robit a comu sa mozem venovat. A zacala som. Cvicit, chodit na vylety, tury, kamarati (viac muzi), motorka, na terasu vecer na kofolu (nepijem velmi len minimum vinko). Od kedy som s mojim priatelom, obmedzila som to. On sa zameriava len na zarobenie penazi na svoj sen - vlastnu dielnu doma na dvore. Spoznali sme sa cez internet na stranke kde sa precvicuju jazyky, po par mesiacoch prisiel domov na 3 tyzdne zo zahranicia, doma byva hned pri nasom meste. Dali sme sa dokopy a on potom musel zasa ist naspat a ja nie, lebo som sice uz pracu ktora ma nenaplnala po rokoch nechala, ale mala som ine povinnosti (zdravotne). On to velmi tazko znasal, ja som bola v pohode. Bola som zvyknuta sama par rokov a aj ked sa mi pacil a zalubila som sa, nie az tak bezhlavo. Zila som dalej svoj zivot ked bol prec, ale obmedzila som zo solidaity vela veci. Tu a tam som sa minimum krat stretla s kamaratmi, par tur a to bolo vsetko. Preslo pol roka a prisla som za nim do zahranicia. Sme tu uz par mesiacov a vidim ze nazory na zivot su velke. Lubim ho, aj on mna. A robi premna vsetko, co moze, stara sa o mna, nema problem navarit obcas, atd, prisposobuje sa mi, niekedy aj ja jemu (az tak mi to nejde, to je moja povahova chyba) Mam pracu len na PU takze varim, upracem, a poflakujem sa. Nemam tu nikoho, ziadnych znamych, proste nic. Len ja (vacsiou sama doma) a on. Je to on, s kym chcem ist niekedy na terasu na kavu (cez vikend) alebo na bicykel alebo do mesta. On to nema rad, teda bicykel ano, a len niekedy sa premoze, ale vidim ze radsej by zostal doma, ze je unaveny a nema rad spolocnost, mesto. Ziarli namna, a mna to dusi. Vraj za to, ze namna ziarli mozem si ja sama, a ze mi neveri a ziarli, lebo som chodila von obcas kym bol on tu a ja doma. A teraz, ked sa v obchode pozdravim kolegovi tak sa uz nanho pyta. Suknu keby som chcela zobrat tak by bolo okolo toho vela vysvetlovania. Zvykla som sa pekne obliect, namalovat, ani to uz casto nerobim. Este doma, na svadbe, ma pozval do tanca jeden znamy. Tak LTT ze neodisiel prec zo svadby. Ja som kamaratovi povedala, ze nech pocka, hodila som rec s priatelom a on suhlasil, aj ked oduto. Tak som isla, cely vecer sme boli len my dvaja tak.. A vzdy sm chcela cestovat. Nie vela, vsade. Ale nieco vidiet, tak bez cestovky, na vlastnu past. AJ sa mi zadarilo, pred nasim vztahom 2x tak ist. On ale na to nieje, cize tomu je uz koniec. Deti chcem, ale trosku neskor. Este chcem chodit do prace, ved som uz dlhsie doma alebo teda na PU pracujem. On by mal rad aj teraz deti. Dost chaoticky som to tu popisala, tak ako mi na rozum prislo a to som mala zo slohov 1* :D Ale tak chcela som vsetko naraz a teraz tu mate gulas. Zaujima ma vlastne, ci si myslite, ze rozdielne nazory na zivot, byvanie, volny cas sa daju zladit, prehliadat alebo to nema zmysel.
Neviem preco,no pri citani prispevku som si pospevovala pesnicku ' Time to say goodbyeeee' ..
Na zaciatku tvojho clanku som mala pocit, ze tvoj je skor domased a ty cestovatelka, a to je este taka vec, ktora sa da doladit, ked dvaja chcu, nejaky kompromis. Ale to fakt mudia chciet dvaja, lebo ty by si si mohla plnit sny o volnom pohybe kedy chces a kam chces, a bola by to skoda zahodit, ked nie si na sto percent stastna vo vztahu. Neskor totiz pridu deti a ine radosti a starosti.
Dostavam sa k druhen polovici tvojho prispevku, ktora sa mi absolutne nepaci!!!! Tvoj priatel ziarli, obmadzuje ta a drzi nakratko. Citis sa nepohodlne a premyslas ci je to ok. Nie je to ok. A este vacsie svinstvo od neho je, ze to dava za vinu tebe. Pritom chyba je v nom lebo je to ziarlivec.
Nepokaz si zivot, zdrabie, psychiku. Mozno sa ti zda zd prehansm, ale moze to byt postupne pomaly horsie. Takze sa nenechaj uviazat na retaz. Uz je to na tebe
@mirkaa231 Nie ste kompatibilní, každý iný pohľad na život, na vzťah. Rozchod. Ono je v poriadku, keď sú vo vzťahu protiklady, možno je to až vítané, ale to sa tie protiklady musia zladiť a akceptovať. Vy ste totálne rozladení a vám to vadí. Vy nie ste ochotná prispôsobovať sa, robiť kompromisy, meniť sa. Tak to nerobte. Nie každý je toho schopný. Potrebujete spoločenského, sebavedomého muža, nie zakomplexovaného dedinčana. On zase potrebuje domácu pani, ktorej jedinou túžbou bude mať nachované sliepky, deti, muža, pokoj na terase. Zakončím príkladom u nás. Môj muž totálny introvert, ja niekedy introvert niekedy extrovert. Tiež ho medzi ľudí nedostanem. No ja to tak chcem. Určite by som si sem tam rada vyšla von s ním, no viem že stačí povedať a raz za čas to pre mňa urobí. Vyhovujeme si navzájom a robíme kompromisy. To som tým chcela povedať. Musíte si vyhovovať.
@mirkaa231 ja si myslim, ze hoc aj ty aj on mozte byt skvele osoby a mat sa radi, v takomto vztahu, kde kazdy ma od zivota ine ocakavania a nie je ochotny prisposobovat ich tomu druhemu, uplne stastna nikdy nebudes. A casom pri detoch sa i tak prisposobis tomu jeho zivotnemu stylu, ale ked uz teraz ti vycita veci ako sukna, potom to moze dopadnut tak, ze budes z jeho strany pod tlakom vycitiek, si matka, nemas co chodit bez dietata na kofolu, do fitka, mas byt doma a starat sa o domacnost.
Fúha. Ja by som od vzťahu čakala, že ma pozdvihne a nie opačne. Tvoje sny sú "valid", to cestovanie na vlastnú päsť musíš vyskúšať! Mám teraz 2 deti a tieto spomienky na bizardne cesty okolo sveta mi vždy dodajú silu! A to treba, lebo deti človeka sem tam aj unavia, takže z tohto sa dá skvelo čerpať dobrú náladu. Choď si za svojimi snami. Na tých cestách možno aj stretneš niekoho na podobnej vlnovej dĺžke. Za mňa tiež adios...
@mirkaa231 to ze nemate spolocne zaujmy, nie ste ani prvy ani posledny. To sa da poriesit kompromismi. Mne by ale velmi vadila ta ziarlivost.
Ja pri čítaní príbehu.. som už len čakala kedy tu tragédiu dočítam. Problém cez problém a to ste spolu rok. Každý si nájdite svojho partnera s rovnakými záľubami a pohľadom na život. Toto čo máte je cesta do pekla- a to ste prešli spolu “ pár krokov”. Ani jedno pozitívum. Úplne o ničom.
@lavender273 tie rozdiely sú okrem tej žiarlivosti aj tak dosť priepastné. Že možno tie kompromisy neuspokoja ani jednu stranu. A zatiaľ vidím snahu o kompromisy iba u nej. Aspoň z jej príspevku.
@mirkaa231 vies co, ked som mala 26, urcite by som sa to snažila nejako udržať.. ale teraz ked som uz staršia a mam aj tie deti..mam viac povinnosti a starosti..a keby som mala doma chlapa co by ma buzeroval za oblečenie alebo ze idem tancovať na svadbe s niekym alebo by som kvoli nemu nemohla ist na kavicku alebo do fitka (co je moja top záľuba), v tom momente by som ho kopla do zadku a isiel by kade ľahšie.. Toto by som nestrpela ani nahodou! Ver mi, aj tebe to bude časom vadiť viac a viac
Myslim, ze tvoj problem ma viacero vrstiev. Jedna vec je, ze mate rozdielny pohlad na zakladne zivotne nastavenie ako zivot v meste/na dedine, deti teraz/neskor... To moze ale aj nemusi sposobit problemy vo vztahu, pokial ste schopni robit kompromisy, tak by to slo, ale zas aby to nebolo na ukor vlastnej spokojnosti. Druha vec je travenie volneho casu, ty mas evidentne predstavu, ze by si si chcela volny cas uzivat, travit ho na bicykli, cestovanim alebo medzi ludmi, to by nutne nemusel byt problem, pokial by ti nebranil, aby si ty robila, co teba bavi. Obavam sa ale, ze casom by ste sa dostali do stavu, ze ty by si napriklad povedala, ze sa chces ist bicyklovat a skocit na kofolu, a on mi ta zdrbal, ako male decko, ze co sa chces prevazat a niekde vysedavat, ked je doma kopec prace. Tretia vec, ta najhorsia, je jeho ziarlivost, a ta sa obavam, ze nema riesenie. To je sice pekne, ze ta lubi a ani by nevadilo, ze obcas ziarli, ale robit sceny, lebo si chces ist zatancovat s kamaratom na svadbe alebo ze kvoli nemu nenosis sukne, nemalujes sa a podobne, len aby nerobil cirkus, tak to sa mi zda uz totalne cez a vzhladom aj na vsetko predosle si zial nemyslim, ze tento vztah ma buducnost.
Inak už podľa svojho zariadenia do kategórie "rozpad vzťahu" a nie "rodinné problémy" máš odpoveď na svoju otázku
Opýtam sa takto: čo máte spoločne? Čo spolu robíte? Aké máte spoločne ciele do budúcnosti?
Lebo ani nič spoločne nevidím
Podľa mňa to nemá budúcnosť. Lebo rodinny život nie je iba o varení a starani sa o dieťa. Prístup že ty sa obmedzujes, ta bude flustrovat, dá sa v niečom prispôsobiť ale toto co si opísala je veľa. Napr ja som mala pri ba takéhoto partnera. Všetko super, hádali sme sa iba kvôli bordelu z áut... A ešte bol oheň na streche vždy keď som s niekym volala, isla do mesta, nebodaj sadnúť si po práci (bola som v BA a v kaviarni a kamoškou z prace asi dvakrát za celuuu dobu), keď prišlo na teambuildingovy večierok, tak to bol zlom, strážil pred budovou, urevany... Proste zakomplexovany chlap. Keď som sa ucesala ráno do práce inak tak hneď reči... Bola som rada ze som sa zbalila po roku a odišla. Aj keď inak všetko ostatné bolo celkom fajn. Teraz zase s chlapom toho veľa spoločného nemám, okrem práce... A nie je to dobre. Deti nám z domu odídu, človeka nebude baviť stále sedieť doma, variť.. Co budeme spolu robiť o 10r neviem 😂
Ja by som bud začala rázne robiť to čo chcem. A nech si zvykne. Alebo to ukoncila, čím skôr tým lepšie. Len reálne, keď sa lubite... Viem, ťažké rozhodnutie. Ako si to predstavujes o 10r? Lebo dá sa žiť spôsobom jeden je domased a druhy nie... Ale ta žiarlivosť k tomu nejde 😉 budete sa len hádať.. A inak... Ste spolu rok a co sa toľko vôbec hádate? Už to sa mi nezdá... Ja som rok lietala 😂
Nie ste kompatibilni.
Nie nie.
Budete sa snazit, ale nebude stastny ani jeden.
Zivot je isto o kompromisoch, ale tu by boli asi uplne zasadne a druheho obmedzujuce.
S takým mužom nebudeš šťastná, rozdiely sa vekom ešte prehĺbia. Ja by som to ukončila, veď ti berie slobodu, musíš vysvetľovat prečo si beries sukňu? Omg utekaj
@pribinak Spolocne veci som neopisala asi preto ze je ich minimum aj ked si to clovek nechce priznat a mam teraz nutkanie to obhajovat, ze su. Tak skusim aspon takto, uprimne. Bicykel ho bavi, aj mna. Ale uprednostnuje pracu alebo oddych, lebo tu prisiel zarobit a robi vela hodin tyzdenne. Vieme si spolu zaspievat, pozriet film, spolu navarit obcas, a tury ma tiez rad ale teraz tu je na to minimum casu. Nase spolocne ciele - chcem mat raz rdinu, deti, a aj ten dom. Akurat este predtym co to stihnut (nemyslim ani randenia ani flirty, chapes.. ) Takze to rodinne zmyslanie mi imponuje, tiez niesom ziadny nocny vtak a radim sa skor k introvertom. Vela krat som bola, aj ked som bola sama, piatky soboty doma pri knihe.
@simca06022011 Ahoj 🙂 Dakujem za komentar.. Paci sa mi tvoja reakcia, a tesim sa ze si tam napisala ze je to tazke lebo sa lubime. Je to tak, vazim si lasku, a okolo seba mam fakt pary kde jeden nelubi a je to smutne. Tak mi je to zatazko, len tak odist. Mozno skusim este to co si opisala, zacat si ist aj svoje a uz nech bude co bude. Aj ked je pravda, ze ja trochu sebecka som, moja zla vlastnost. Ale asi v zlom smere sebecka, kedy treba niesom a kedy netreba som :-/
Ten chlap ta dusi a to ste spolu este len rok. Si mlada, mas kopec snov, ambicii, tak si ich spln. Cestuj, najdi si pracu aku chces, bez vecer von, cez vikend na vylet a netrp v tomto vztahu. On evidentne nema zaujem o hladanie ziadneho kompromisu, len caka ze sa podvolis a spravis mu po voli.
@simca06022011 Hadame, na blbostiach. Mne tiez kadeco vadi, niesom idealna partnerka. To nikto, som trochu jak Monk, toto musi byt tu a toto tu. S tym sa naucil zit, tak mi to pride ako keby ja som sa mala naucit zit s tou jeho ziarlivostou ci co (?)
Ako už tu vyššie bolo spomenuté... že lietala 🙂 ... áno 2r keď je vzťah Ok ten človek doslova lieta.. a ak viac rokov... a aj vždy;) je pekne, že si lásku vazis. A aj to je dobre, že súčasný stav vnímaš realne. Ak fakt chceš mat Ok vzťah... tak teraz nie si s tou správnou osobou pre teba. Ako sa vraví... spriaznenú dusu musíš stretnúť. A bude Vám to tip top ladit- a bez námahy.. Nesúhlasím s tým, ze od začiatku ma byt vzťah o kompromisoch -jemných áno ale nie to čo ty píšeš... neladite spolu- šťastný život z toho nebude. Ešte ani problém ťažkosť vás nestretla a vy už teraz ste na kraji útesu. Ale dobre je, že to vidíš. Držím palce isto stretneš osobu, s kt si budeš rozumieť- ale nesmieš zaslepene pozerat na toho čo máš teraz a vnímať okolie. Prajem ti všetko dobre.
@arianna25 Ahoj, dakujem za odozvu. Mas pravdu. Tak rozmyslala som ako by to mohla byt moja vina. A stalo sa, ze som si par krat vymazala SMS a moj priatel si to vsimol. Nekontroluje m mobil, isto nie to viem, ale nieco som mu vravela a ze mu to ukazem, asi nieco vtipne od kamosky a uz to tam nebolo. Tak sa zhacil, ze vymazujem. Tak ano, lebo aj ked tam nic zle nebolo, boli tam zo dve sms od kamaratov (kamaratime sa uz tri roky cca) ze ako v zahranici je, ako sa mam, co nove. Tak mi to prislo ze ak by to videl, bol by smutny, a radsej som zmazala aj ine.
@mirkaa231 Tak keď niekto nemá rád spoločnosť, nebude sa v nej cítiť dobre. No keď má rád spoločnosť toho, s kým v tej spoločnosti je, tak sa cítiť dobre aspoň trocha bude. Mne by to "trocha" stačilo. No možno ten váš sa tvári ako keby jedol citrón, ofučaný, tak to potom je tiež človek, ktorý nevie robiť kompromisy. Pretože vedieť robiť kompromisy neznamená, že ten kompromis urobím, ale aj to, že sa s ním zmierim. Vtedy by v tej spoločnosti raz za čas nevyzeral ako spomínaný kyslý citrón.
@mirkaa231 ahoj. môžem vedieť, koľko máš ty a tvoj partner rokov?
A zabudla som napisat, ze sa hadame castejsie, pre tie nase rozdiely, ale aj pre drobnosti. A ak sa akurat nehadame a vsetko je OK, tak sa citim stastne aj on, aj ja. Dakujem za vecne komentare.. 🙂