Rozdielne záľuby s partnerom
Ahojte, mam partnera, s ktorym zijem zatial len par mesiacov. Kedze sme sa dali dokopy az po 30tke, tak mame svoje zauzivane ritualy, hobby a nejake standardy fungovania. Obaja chodime denne do prace, co v praxi znamena, ze sa rano zobudime(neranajkujeme ani jeden, co je skoda pre spolocne straveny cas ale couz), vychystame do prace a vecer sa okolo 8mej stretneme doma. Obaja mame specificke hobby, ja dost casovo narocne, partner menej ale problem je podla mna v tom, ze sa v nich neda najst nijaky prienik. Nevieme tie veci robit spolu. Alebo teda on by aj mohol ale ja som zvyknuta svoje hobby vykonavat s kamosmi alebo sama. Musel by si na to nakupit vybavenie, co nie je uplne lacne(tak 3k len na zaciatok) a ked som sa ho na to pytala tak mi povedal, ze jeho to ani velmi nelaka. V inych partnerskych oblastiach nemame problem, fungujeme spolu v pohode, sex je tiez velmi super. Len ma trapi to, ze vlastne ja mam vacsinu zazitkov s inym okruhom ludi nez s nim, kedze sa viacmenej stretneme len doma a riesime spolu len take bezne operativne veci, nijake vzrusenie(nesexualne). Niekedy mam pocit, ze spolu byvame len preto, aby sme sa vobec mali kedy vidiet. Tento rok sme uz obaja absolvovali par dovoleniek ale vsetky viacmenej oddelene (ak neratam dva predlzene vikendy v blizkom pohranici). Na jesen sa chystame na taku vacsiu spolocnu. On je aj teraz odcestovany, predovsetkym kvoli tomu svojmu hobby. Nevadi mi to, neziarlim, doverujem mu. Len mam z toho mozno trochu obavy do buducna, ze ako vlastne funguju tieto pary, v ktorych partneri potrebuju taku vacsiu autonomiu...? Nemame deti ale skrz moj vek sa uz nad tym zacinam zamyslat a toto aj trochu s tym suvisi. Budem rada ak sa podelite s tym, ako to u vas funguje v takychto vztahoch.
to si neviem predstaviť, my máme veľa záľub spoločných…
@marianarem hej ved ja viem, ze asi sa tak nejako da fungovat ale neviem ci je to uplne idealne na dlhodobe kultivovanie partnerskeho vztahu 😀 toho sa obavam no, ze my si vlastne ani velmi nemame kde vyrobit tie spolocne zazitky. Doma pri veceri jedine.
A teraz to az tak nevadi, pretoze sme spolu kratko a chemia funguje ale z dlhodobeho hladiska neviem. Mozno pre niekoho by to bol aj dovod na rozchod.
A nedá sa ubrať z toho času tráveným s koníčkom? Povedzme, že on sa chodil potápať každý druhý víkend, no tak pôjde len raz do mesiaca. Ty si chodila kazdy vikend jazdiť na koni, no tak budeš chodiť menej často. Časovo to zladiť a budete mat 2 víkendy pre hobby, 2 víkendy jeden pre druhého.
Cez týždeň chodíte dosť neskoro z prace.. Neviem o koľkej chodíte spať, ale vymedzte aspoň 1 fixny deň v týždni, kedy sa venujete jeden druhému. Žiadne "ešte naložím práčku", alebo "sused ma zdržal ored výťahom", proste urobte spoločný program.
Ak spomínaš dlhodobé hľadisko - príchodom deti to môže byť konflikt, ale ani nie odlišné hobby ale neschopnosť vzdať sa koníčka aspoň na čas alebo to úplne minimalizovať.
@bolarazjedna chodime z prace neskoro preto, ze mame po praci zvycajne kazdy to svoje hobby alebo nejaky iny program, ja mam parkrat v tyzdni aj rano pred pracou. Nie ze o 8mej skoncime v praci 🙂 Ale ano, je to tak ako hovoris, dalo by sa nam vyhradit si napriklad jeden den v tyzdni pre spolocny program ale to je ten problem, ze nejak neviem co by sme robili. Mozme ist do kina alebo na veceru napriklad ale to robievam bezne a nepovazujem to za hodnotne travenie casu, ktore nas nejak "zblizi", skor taka bezna vec 😀 aj tie vikendy by sa dali, aspon jeden v mesiaci urcite. Ale ked nemame tie zaujmy na rovnakej vlne, tak neviem co s tym no. Prave z mojho okolia zavidim kamaratom, ktorych novi partneri/partnerky s nimi zacali robit toto hobby a je to podla mna super. Je mi preto luto, ze ten moj to takto nema no a obcas mam pocit, ze sa nanho za to nejak podvedome hnevam
My sme si s partnerom nasli novy spolocny konicek. Potom ma zmotal na ten svoj konicek a ja jeho na moj. Pre mna to su najkrajsie chvile, ktore spolu zdielame. A potom kazdy z nas si riesi svoje, ked chceme byt sami. Takto nam to vyhovuje, ak to vyhovuje vam, tak to nemente preto, ze niekto to ma inak. Je to vas vztah a vy dvaja v nom žijete
@tinalia to je pekne 🙂 No prave mne to velmi nevyhovuje, ze nemame nic spolocne. To moje hobby je nieco ako ked behas maratony, ze vies za tym cestovat a spajat to s dovolenkami po Europe napriklad. Ale teda nie su to naozaj tie maratony 😀 Ale hej, kym sa vrati tak skusim pozriet moznosti aktivneho travenia volneho casu v Bratislave a porozpravam sa s nim o tom.
Tak si nájdite niečo spoločné, čo baví vás oboch. Ak ani na strane jedného z vás nie ochota/túžba tráviť spolu viac času tak chémia raz vyprchá a ani dobrý sex vás spolu neudrží
S mm sme čiastočne či úplne vzdali niektorých zálub ani ani jeden z nás z toho nerobil vedu. Deti sme chceli obaja, občas pre život vo vzťahu treba aj niečo obetovať
Kym sme boli bezdetni mali sme kazdy svoje zaluby, ale aj jednu spolocnu. Ta spolocna bolo cestovanie na vlastnu past + geocaching - bavilo nas objavovat aj zakldadat take skryse, nebolo ich vtedy vela este a my sme v podstate vela turistikovali, do vela miest chodili. Ked sa nam narodilo dieta, tak tato spolocna zaluba sa vytratila.
Moj muz sa rodicovstvu nijako neprisposobil a neobmedzoval sa, dokonca aj sam s partiou chodil na dovolenky. To nenarobilo dobrotu. Este ked sa pocas tej dovolenky znenazdajky na cely cas zjavila u nas svokra, lebo jej muz povedal, nech nam pomoze ak by bolo treba a ona to pochopila takto... 🙂
Vzdalovali sme sa jeden druhemu. Moj muz mal vzdy silne sportove konicky, on rad preteka, sutazi, my sme ho s dcerou chodili cakat do ciela, ale v podstate sme si to neuzili, prsiel do ciela a len co si trochu pri nas pobudol, vyrazali na start pre veci, takze som zase sla s dcerou domov sama... A to ani nehovorim, kolko casu venoval treningom, byval po nich fyzicky unaveny, nic sa mu nechcelo. Ja som sa dlho prisposobovala, doma sa nemusel ozaj o nic starat, ani okolo dcery, vzdy som mu pochystala jedla co mal rad, nechala ho oddychovat, nechala ho trenovat... A odmenou mi bolo, ze ked sme sli na vylet, on zase len chcel vydiet vsetky vyhliadky a podavat vykony, ale nestaral sa o motivovanie dcery, necakal nas, nechal ma ist kolkorazy samu s nou, lebo on vyslapal kopec rychlejsie.... a dcera potom este viac strajkovala, lebo konecne bol ocko s nami, a vlastne nebol... Tazke casy. Trhliny.
Tym som chcela povedat, vsetko zalezi od povahy coveka. Moj muz je komplikovana povaha a ja som makka, nenastojila som na vselicom zo zaciatku, nedohadovali sme si ziadne pravidla, iba sme jeden aj druhy ocakavali nieco od toho druheho, co ten druhy nerobil. Velmi velmi zalezi, ci ako rodicia budete ochotny jeden aj druhy, ciastocne sa svojich konickov vzdat, pretoze kym deti nebudu samostatnejsie, ze by ste ich nemuseli brat vsade so sebou, co zacne byt tak okolo 10 rokov, tak potrebujete zit ako rodina spolu. Nie takto osve kazdy z vas. Mojmu muzovi to hodne dlho trvalo pochopit, on bol taky vecny pubertiak, rozmaznany trosku z domu. Ja som zase bola z domu naucena ustupovat hlboko za svoje hranice, tahat a organizovat vsetko sama.
Vsak a normalne porozpravajte, uz teraz, ze keby nahodou budete mat rodinu, ake ustupky ste ochotny urobit... Nech viete nazor toho druheho. Nakolko je rodinny typ a nakolko mu vyhovuje iba taketo spoluzitie, kde sa sice doplnate a pre tu roznorodost pritahujere, ale nemate nic moc spolocne. Mozu vtedy prist strasne pocity osamelosti, hoci si vo vztahu. Vacsina ludi, ani zeny, ani muzi si neuvedomia, ze dieta je 24/7 navzdy. Zene to po porode dojde okamzite. Muzom len niektorym. Nevies si to asi predstavit, aky je ten pud u zeny mocny, ako vsetko pre dieta a rodinu spravi. Muzovi sa porodom hormony nezmenia. Musi to rozhodnutie , ten prerod na otca, rodica, urobit vedome. A maloktory muz ma doma dobry vzor, bohuzial.
@katica06 ano ja si to prave uvedomujem. Skusim sa pozriet na moznosti ktore mame a vyberiem nieco. Ak mate nejake tipy tak pokojne sem s nimi 😀
To, že nejak nevieš čo by ste spolu robili, by pre mňa bolo určite na zamyslenie... ja chápem, že zrejme ste veľmi aktívne typy, ktoré potrebujú stále niečo robiť, ale osobne si neviem predstaviť, že by nás s parnterom nebavilo byť aj len tak spolu, nerobiť nič výnimočné a len sa rozprávať, vtedy viem že som s človekom, s ktorým sa cítim komfortne...my máme aj svoje aktivity, ktoré robí každý zvlášť a čas na svojich priateľov, ale skôr je to ten deň do týždňa na čas o samote ako deň do týždňa na trávenie času spolu... a teda spolu chodievame na prechádzky s cieľom aj bez, výlety, bicykel, občas ideme venčiť útukáčov, pravidelne chodíme plávať, občas nám spolu výjde aj fitko, už dlho sme neboli na kajakoch, ale zvykli sme chodiť napr. tam, radi objavujeme nové jedlo, či už v reštikách alebo spolu varíme, hráme doma hry atď... možno nič výnimočné, ale proste sme spolu a to je pre nás to dôležité
@jumama Po tom ako si opisala svojho muza a tie veci okolo neho mam silny pocit, ze sa venujem tomu istemu hobby. Neviem si absolutne predstavit sa toho vzdat ale ani neviem ako by to bolo kompatibilne s rodinou v pripade zeny. A taktiez mozno aj chapes, ze tazko najdem nieco ine co by sme mohli robit spolocne, ked toto mi sposobuje take euforicke pocity a jednak ani nemam cas na nejaku dalsiu sportovu aktivitu. Ak sa mozem spytat, tak po akom case si si uvedomila, ze ti to vadi, resp ta to obtazuje/vycerpava? Skusala si sa niekedy pridat k partnerovi na nejaky jeho trening?
Odoslala som skôr ako som dopísala podobný prípad z môjho okolia ako ste vy, tak dopisujem - mám dobrú kamarátku, ktorej robilo jej hobby problém udržať dlhodobý vzťah, mala nejaké vzťahy a nejak fungovali, ale ona nikdy nebola ochotná zvloniť a jej partneri, niekedy aj skúsili tú jej vec, no nestíhali s ňou alebo mali niečo vlastné, no potom žil každý ten svoj život... teraz je šťastne zadaná, s mužom, ktorý jej do toho jej hobby hádam ešte väčší nadšenec ako ona... ale byť tebou, tak sa o tom veľa s partnerom rozpárvam a ono sa to nejak vykryštalizuje... držím prsty
@lindous Chapem co myslis a mas pravdu ale moj partner je, zial, tichsi typ a nie je zvyknuty len tak sa rozpravat o pocitoch, o tom aky mal den a tak. Kupila som aj karticky na rozpravanie, take tie kde si partneri vytiahnu karticku a odpovedaju na otazku a bavia sa o tom ale videla som na nom, ze to velmi nechce hrat, aj ked sa snazil. Pri nejakej aktivite je mu to prirodzenejsie, pochopitelne. Mame nejake spolocne aktivity ale tie su skor intelektualneho charakteru a chyba im taka akoby dynamika alebo energia alebo ako to nazvat. Lebo ved chodievame pomerne casto do divadla ale to je tiez take nijake a nejak sa pri tom nezblizime, ked tam len spolu sedime. Zrovna kajak sme tiez skusali pred mesiacom v Rakusku a to sa unho nechytilo 😂 A to co spominas s kamaratkou, tak tiez sa niekedy nad tym zamyslam, ci by to nebolo lepsie ukoncit a byt s niekym inym, s kym by som mala vacsi prienik. Ale to tiez nie je take jednoduche niekoho takeho najst, vsakze
No určite to nie je jednoduché a vy ste ešte ten "lepší" prípad, kde obaja máte niečo svoje a rešpektujete toho druhého, omnoho horšie je, keď sú dvaja úplne rozdielne nastavení (domased s aktívnym športovcom, či človek čo chce tráviť všetok čas spolu s človekom, ktorý potrebuje veľa slobody)... preto ako vravím, nerobila by som unáhlené rozhodnutia, skúšajte, komunikujte, hľadajte niečo spoločné (napr. lezecká stena z takých aktívnejších koníčkov mi napadá, neskúšali ste??) a uvidíte 🙂
@lindous neuveris ale presne toto mi tiez napadlo! 😀 Tak asi vyskusam mu navrhnut tu lezecku stenu a vyskusame to, on bude urcite suhlasit minimalne s tym vyskusat to.
Vies co, ja som bola take trpezlive tela, doslova 🙂 Mne otvorili oci nasi spolocni kamarati s muzom, ked uz druhu letnu dovolenku siel bez nas (mna a dcery), a oni sa pytali, ci je vsetko medzi nami v poriadku a ci tam (do zahranicia na 10 dni) siel sam. Dovtedy som si to dajako tak odovodnila, myslela som si, ze ak mu vsetko po com tuzi doprajem, ze sa mi to vrati v niecom inom, ale poznamky kamaratov mi odistili vsetky moje brzdy a odplakala som to vtedy 🙂 Pretoze som pochopila, ze sa nadejam zbytocne, ze muz nedokaze byt reciprocny, ze aj ked mu je dopriate, nedokaze sa ani kuska nicoho svojho vzdat. Ze to vnima ako svoj narok, ze to tak ma byt. Ze nevnima svoju rolu otca a manzela, ze zostal chlapcom...
Vzdy mi tych kamaratov vo vselicom daval za vzor, ale on si neuvedomoval aj silu ich paru, ked mali deti, ako ich to spojilo, ako vsetko robili spolu, vsade chodili spolu ako rdina, ako muz v tom pare nenechaval vsetko iba na zenu, ako aktivne vela robil pre rodinu atd atd.
Poviem to takto: Ludia co sa spoja, maju moznost rast v smere toho druheho. Hovori sa, ze sa spoja dvaja ludia priblizne ronako emocne zreli - porozmyslaj nad tym, ako ste na tom s partnerom, ako si na tom ty sama, co mas vo svojom tieni skryte, potlacene...
Ja si myslim, ze ozaj to tak funguje, ze ak by bol pokus spojit vyrovnanejsieho cloveka, niekto tak ustupcivy alebo naopak niekto tak sebecky, proete si nenecha prekracovat hranice ani a nezostane s takym clovekom... Ak su ale dvaja rovnako nezreli, vydrzia spolu, lebo maju tu prilezitost odpozorovat a naucit sa, to co im chyba. Vzajomne si kompenzuju chybajuce casti osobnosti.
My sme boli velmi protikladni a pritahovalo nas to. Bol tam velky priestor rast v smere toho druheho. Muz bol rozmaznany na seba zamerany, vzdy s pocitom naroku, ja naopak ustupujuca az daleko za svoje hranice. To k sebe zapada. Ale nie je to dobra rovnovaha, caso je vsetko'na pleciach ustupciveho a radostne zije len ten druhy. Spravne je byt viac vybalansovany - ja som sa mala a mohla naucit byt viac na seba zamerana a muz prave naopak, na inch ludi. Ja som bola nezrela v obhajovani si hranic, on bol nezrely vo vnimani potrieb inych ludi...
Co sa tyka pridavnia sa k muzovym konickom - ja nie som sutazivy typ a jemu nestacilo len rekreacne sa niecomu venovat. A to ma velmi odradilo. S celou domacnostou a starostlivostou o dieta na ramenach, byvala som vystavena, unavena a on ma skritizoval, ze nesportujem, ze to preto ma boli chrbat 🙂 Raz doknca som bola v obchode a ako som niesla tasku, bola tazka, na pleci som mala z toho modrinu. A on mi povedal, ze nabuduce si mam zobrat ruksak, ze to budem mat lepsie rozlozene a modrina sa mi nespravi 🙂 Su to take prkotiny, ale odrazaju vela o tom, ako rozmyslal. Ako nevidel svoju rolu nikde inde ako v tom, co chce robit on sam.
Naviac, kam das deti pocas treningu?
Ak sa mi nieco podarilo za tie roky, tak to, ze ssom ho naucila uzivat si sport bez vitaztiev a bez tuzby zbierat lajky za kazdy odfoteny milnik na FB. Ze si uziva pohyb, prirodu. Ja som sa zase naucila, ze nemusim sa k nemu pridat, sutazit s nim a dokazovat mu, ze sa sa mu fyzicky vyrovnam, ze na adrenaliny ma chlapsku particku a ak chcebyt s nami s dcerou, ma sa nam prisposobit, ze po tom mozem nielen tuzit, ale aj to vyzadovat.
Alebo sa potom rozhodni, ze nechces mat deti, ak je pre teba konicek tak dolezity. Pretoze aj to je riesenie. Nie je povinnostou mat deti.
Rozhodnut sa pre deti, pre rodinu vedome, znamena rozmysliet si presne to, co som popisala - v okamihu narodenia deti a nasledujucixh x rokov ich vychovy nelutovat, ze ich mas, nedat im pocit, ze ti zavadzaju, nenechavat vsetko len na partnera/partnerku...
@jumama s tou emocnou zrelostou s tebou uplne suhlasim. Prave preto sa nad tym zamyslam, ze ako sa to da vyriesit a co s tym. Mam velmi vysoku mieru sebareflexie a po nekonecnych rokoch terapie som si konecne nasla partnera, s ktorym dokazem mat zdravy vztah. Za co som fakt vdacna akoze. Tiez som si v minulosti presla tym co spominas, prekracovanim vlastnych hranic. Viem si predstavit ake to muselo byt pre teba narocne nemat pochopenie od najblizsieho cloveka. Je mi to luto ❤️ Ja po detoch nejak od srdca netuzim, skor tak pragmaticky by som ich chcela mat. Ale toto este nemam uplne vyriesene v sebe. Nechcem sa uplne vzdat svojho komfortu ale zaroven sa nechcem vzdat ani zivota bez dietata. Explicitne o jednom sa bavime 😀
Podla mna, ak nad tym premyslas a ste si vedomi s partnerom tych slabsich ci namahanych miest vo vztahu, mate sancu to prediskutovat. My sme tak naivne vsetko brali, nepremyslali sme zo zaciatku nad nicim. Podla mna je super byt aj racionalnym, lebo potom sa aj jedoduchsie, bez emocii da o vselicom rozpravat 🙂 Drzim vam palce!
“ Lebo ved chodievame pomerne casto do divadla ale to je tiez take nijake a nejak sa pri tom nezblizime, ked tam len spolu sedime.”
Da sa ist si sadnut po predstaveni do restauracie, hoci aj iba na desert a caj/kavu a porozpravat sa o hre, dojmoch, myslienkach, co prezentovala. Co vo vas zanechala. Co zarezonovalo.
Aj tak zistis o partnerovi viac.
prepáč, ale zdáš sa mi trochu egocentrická - ty sa hneváš na partnera, že nezačne robiť s tebou tvoje hobby - a čo ty? Ty si sa pokúšala robiť s ním jeho hobby? Zjavne nie. Okrem toho to tvoje organizovanie kvalitného spoločne stráveného času mi príde také umelé, nasilu, bez umelého vytvárania aktivít sa s ním zjavne nudíš. Vieš, rozprávať sa spolu neznamená hru s kartičkami, mňa by tiež nebavil povinný referát na tému, ktorú si vytiahnem na kartičke, túžba hovoriť s partnerom musí byť spontánna
@danica2711 pisala som, ze sa nnho podvedome hnevam. Vedome sa to snazim potlacit a racionalizovat, ofc. Ako som uz spominala vyssie, ide o to, ze moj partner nie je uplne "mluvny" typ a teda nejake rozpravanie o pocitoch a rozoberanie dojmov z divadla su dost mimo hry 😀 Prave preto by som sa k nemu rada priblizila nejakou spolocnu aktivitou, chapes... Lebo ked v pare obaja maju vasen napriklad pre behavanie maratonov (vid priklad vyssie), tak tym dokazu stravit kopec spolocneho casu pocas treningovej pripravy, cestuju za tym(co sa da spojit s dovolenkou parkrat rocne), podporuju sa a toto je to xo mi chyba vo vztahu. Ten kvalitny cas. Hovoris o spontannej tuzbe hovorit ale tazko sa budes hodiny spontanne rozpravat s niekym, kto sa proste nerad rozprava 🤷♀️ Ale hej, mas pravdu v tom, ze som mozno viac egocentricka nez je bezne ale povedala by som, ze je to mozno skor preto, ze standardy venovania sa "sebe" su dost nizke 😀 Tu sa skor stretnes s tym, ze zena sa len chce "rozdat" pre inych
My dáke špecifické hobby nemáme ale napríklad môj chlap ma rad bike a turistiku ja to že z duše nenavidim ale prisposobim sa zoberiem korčule a idem snim na cyklo trasu. Túru vyberiem menej náročnú niečo pekne kde len nešlapem a nedávam že nič nevidím😁. On zas nemusí kúpaliska ale obetuje sa a ide somnou. Ja mám zas veľa kamaratiek super rodinu takže keď jemu sa nedá alebo ide ku kamarátovi robiť auto ( to ho tiež bavi sa šparat v autách) tak idem snimi.
Budúcnosť neviem či to ma my máme aj iné problémy. Ale sme spolu 5 rokov a zatiaľ my to ešte vyhovuje.
A nemôžete obaja trochu ubrať zo svojho hobby (príde mi dosť extrémne venovať sa svojmu hobby každý jedeň deň keď píšeš, že chodíte domov až o 8 večer) a ten zvyšok času tráviť spolu? To by úplne stačilo, práveže je super, že nie ste pijavice ale máte aj vlastné záľuby. Len ten čas spolu mi príde dosť málo
@petracandle Je to neskoro ale zas si neviem predstavit, ze pridem domov o 5tej a nic nerobim. Som celkom dost hyperaktivna. Navrhnem mu to spolocne lezenie a uvidim co na to povie. To by vyriesilo problem spolocneho hobby
Napísala si,že on by aj mohol zdieľať tvoje hobby,ale hneď za tým,že ho to neláka.A opačne?Ty jeho hobby?Keď príde dieťa ,kto uberie z hobby?Už ste sa o Tom bavili?
@autorka veď áno, to si neviem predstaviť ani ja nič nerobiť. Ale ten daný čas by si predsa trávila so svojím partnerom. Spolu by ste niečo robili.
Tak moji rodicia, ktori su spolu cely zivot, v podstate tiez nemaju nejake spolocne hobby, ich zaujmy su dost rozdielne. Podla mna to nie je nutna podmienka k uspesnemu vztahu. Ale teda na dovolenky chodili vzdy spolu, pripadne mama isla oddelene, ale len so mnou, nie s inymi ludmi.
Ked pridu deti, mozu sa ti priority aj zaujmy pomenit, to sa dopredu neda povedat. Tiez moze byt problem, ak zena zrazu musi byt doma s dietatom, nemoze sa od neho na dlhsie oddelit a muz si stale ide stary styl. Tam je uz velmi dolezite, aby ste spolu vedeli dobre komunikovat, pocuvali jeden druheho, vychadzali si vzajomne v ustrety.