Rozchod po dvoch rokoch
Ahojte dievčatá, ako ste sa vysporiadavali s rozchodom po 2 rokoch. Ukončila som to ja. Zvážila som, že vzťah aký sme mali mi nestačil. Z jeho strany nebol momentálny záujem o normálny život/vzťah. (Nežiadala som spoločné bývanie, ani podobné záležitosti) iba žiť život ako prichádza…ale už aj tam bol veľký problém… Veľká (vraj) láska a skutek utek. V poslednom čase som sa iba trápila, plakala, stresovala, ničila samú seba s každým ústupkom sa moje hranice posúvali ďalej a začala som mať negativne pocity. Aj voči nemu. Mám chvílky kedy sa citim sama, ale uvedomujem si, že to takto nemalo význam, na druhej strane sa snažim venovať tomu, čo ma baví. Prešli iba 3 tyzdne.. Viem, že to je o tom, že nikoho netreba k ničomu nútiť, musí ist všetko samé ako má z obidvoch strán. Vzťah, aby vydržal sa musí budovať … zážitkami, časom, úprimnosťou, komunikáciou, blizkosťou človeka.. važiť si druhého , jednoducho o vzťah o ,,druhého,, sa musíte starať… priorita pre neho momentálne bola iná.. a to čo raz bude možno , ma nezaujímalo, nechcela som čakať , a dožiť sa sklamania ešte vačšieho..
Si silna a mudra zena,ktora pozna svoju hodnotu,tlieskam ti. Chce to len cas,aby si sa vyliecila z bolesti a postupom casu to bude boliet menej a menej. Je to presne tak ako pises,vztah sa buduje,ale musi ist prirodzene,nemozes mat pocit,ze robis take ustupky,ktore su proti tvojmu presvedceniu a ktore ta nerobia stastnou. Prajem ti,aby si bola stastna a nasla muza,ktory bude rad s tebou budovat buducnost a bude si vazit zenu,ktoru ma vedla seba.
Neboj bude dobre ,určite si ešte mladucka
Podla mna si urobila dobre, ze si to ukoncila, je to pre teba posun dalej a mozno niektore veci ta mrzia. Mozno ti bude nieco luto, ale poviem ti, ze posunies sa dalej.
Mala som niečo podobné, tiež som čakala, iniciovala, snažila to riešiť, nie hádkami či výčitkami, ale poukazovanim na to, že vzťah, ktorý nie je ziveny zaujmom, stretavanim, zážitkami chvíľu ešte ide zotrvačnostou a snahou toho druhého, potom prirodzene zaniká. Ja som si povedala, že neskončila som vzťah, lebo nemôžeš ukončiť to, čo nie je. Ukončila som len svoje predstavy a nádeje, žeby to vzťah mohol byť. Už žiadne vydrz, počkaj, daj tomu čas. Nečakám ale žijem. Bez neho.
Ťažko, trápila som sa, aj keď ja som bola iniciátor rozchodu, ešte viac ma dalo dole, že najskôr chcel mladý pán o mňa bojovať (lebo najväčšia láska) a vzápätí si našiel druhú, schudla som 8 kg, mama sa o mňa už bála, ale časom to prešlo a keď som to najmenej čakala, tak som sa zoznámila so svojím terajším mužom, sme spolu 16 rokov 😉... problém je, že nám ženám smútok dáva zabrať od začiatku a keď nás prebolí, tak vtedy to ešte len začne dochádzať mužom (oni na začiatku oslavujú / zapíjajú, podporovaní kamošmi)
Si super, ze si sa na to odhodlala a vies co chces.
Ten pravvy pride a netreba na neho cakat v nespokojnom vztahu ☺️