Rozchod a smútok

v prvom rade z toho nevin seba..za rozchodom su vzdy dvaja.... nic okrem casu nepomoze... najdi si nieco co zamestna mysel..opri sa do prace,obnov priatelstva.. zapis sa do gymu ci iny kruzok .. hocico len nesed doma a necim do pc ..a hlavne ho prestan sledovat na socialnych sietach

Ja ťa asi nepoteším. Mne nepomohlo nič, nič ma nebavilo. Žiadne hobby, žiadne kamarátky, jedine čas, veľa času. Každý vníma rozchod inak a inak sa s ním vie zmieriť.

Tak keď si sa s ním rozišla, kvôli tvojej tvrdohlavosti a povahe, tak mu to povedz. On možno pochopí, kde robil chybu, aby ťa k tomu dohnal alebo nepochopí kde robil chybu a tím pádom nie je čo riešiť. Len je to o komunikácii a keď dopadne komunikácia dobre (slušná, netvdohlavá, úprimná), tak ste sa oficiálne posunuli ďalej najhoršou možnou (krízovou) formou.

Rešpektujem jeho rozhodnutie,viem,že som niekedy radšej mala viac krát merať a raz rezať,ako sa vraví,ale až teraz mi došlo,že som ho stratila. Ku koncu sme sa len hádali a vyčítali sme si veci. Už mi napadlo,že sa opijem,ale tým sa nič nevyrieši, kamarátky majú svoje vzťahy a veľmi ťažko sa mi pozerá na šťastné vzťahy. Radšej by som zniesla fyzickú bolesť,ako takúto,v srdci. Začali mi padať vlasy, nespím,nejem,chodím ako bez duše a v práci mi to tiež začalo robiť problémy. Dnes sme si písali,ozval sa prvý,známi mu vraveli,že čo sa so mnou deje. Je to vyše týždňa od rozchodu. Nebol to rozchod s hádkami,proste sme sa rozišli,teda nechal ma tak. Športujem pravidelne a rada,aj ten má už nebaví. Viem,že čas vylieči ale bojím sa ,že do tej doby bude zo mňa živá mŕtvola,že tým smútkom si zničim život, prácu,zdravie, vzťahy. Viem aj to,že asi každý si tým prešiel,no proste nenachádzam útočisko ani východisko ani riešenie.

Potrebuješ čas, proste to nejde zo dňa na deň... Ja som nevedela ani spavať, ani jesť. A nič nepomáhalo. Musela som ale fungovať v práci, aj doma s dcérou.
Týždeň je príliš krátka doba, aby si sa cítila ok.

AUTORKA
myslím, že čas nelieči, iba zametá pod koberec. môžeme tomu času aj pomôcť. liečiť aktívne. Muž ti dával nejaké veci ktoré potrebuješ: možno prijatie, humor, radosť, podporu, ocenenie, rešpekt, silu, silnejšiu vôľu, motiváciu, atď...... Je lahšie, keď
nám toto všetko dáva druhý človek, to akoby sme zase boli malé bábatko a ten náš partner je ako mamička čo nám to všetko pekne dávkuje. Keď takého človeka stratíme, bolí to, ale
je to výzva, že sa musíme viac sami milovať.

Je to pre teba pripomienka, že toto všetko si sami sebe nedávame,
a stále len partner nám to musí dávať.

A keď on nevládze, alebo zomrie, alebo odíde,
tak sme stratení.
Toto je pripomienka, že viac súcitu k sebe potrebuješ. že sa môžeš naučiť viac sama sebe dať všetku tú duševnú výživu,
aj keď druhý človek akurát nemôže byť s tebou.

1)Dopraj si všetku láskavosť, pochopenie a súcit voči sebe, koľko len treba. Pochváľ sa za to, že si silná, že si to doteraz vydržala.
Rob dychové upokojujúce cvičenia, oddychuj pri príjemnej hudbe. Pi veľa vody. Vyskúšaj jedlo, ktoré si ešte nikdy neochutnala.

2)Ak sa dá, buď s luďmi, ktorí nesúdia,a bez rečí ťa objímu, nechajú ťa vyplakať sa, prípadne vyrozprávať nad čokoládou ak potrebuješ.

3) Daj lásku v sebe niekomu, kto ju potrebuje - opustené šteniatko v útulku, milá suseda, člen rodiny, ktorého si dávno nevidela.

4) Odcestuj, aspon na víkend/týždeň na miesto, ktoré je krásne a nové, kde si ešte nebola.
V Albánsku sú krásne pláže a lacné bývanie. Na východe a strede Slovenska sú nádherné lesy. Viedeň je zaujímavé mesto.

5) Skús nejakú aktivitu, ktorú si ešte neskúšala. Hodina lezenia na stenu pre začínajúcich horolezcov. Hodina maľovania, gitary, potápania na plavárni s plným výstrojom, hodina francúzštiny, nová kniha...... proste niečo úplne nové, čo si ešte neskúšala.

Každý den si pripominaj:
Mám právo cítiť sa ako sa cítim.
Zaslúžim si byť milovaná sama sebou.
Som dobrý človek.
Starám sa o seba s láskou.
Ďakujem ti, telo moje a mozog môj, že sa hojíš, regeneruješ, uzdravuješ.

6) ... ak chceš a môžeš, porozprávaj sa o tom aj so súcitnou, dobrou psychologičkou.

@jankafresova Veľmi pekne ďakujem za odpoveď a aj ostatným. Mám niečo po 30tke,to že mi príde do života niekto nový sa snáď tiež stane. Cítim sa ako puberťák,keď ma to tak zložilo. Tento vzťah (som dúfala),že je vážny, reálny,no nestalo sa tak. Nepovedal mi,že ma nemiluje, cítim,že mu na mne záleží,len sme asi neboli pre seba. Prajem mu,aby bol šťastný, necítim zlosť,hnev,len mňa to akosi zložilo viac,ako som počítala. Človek asi naozaj pochopí veci,až keď niečo/niekoho stratí. Vyčítam si,že som si ho viac nevažila,bola som si ním istá a cesta späť nie je. Prijala som jeho rozhodnutie,no keby to tak sakra nebolelo 😢. Nechcem sa ľutovať,ani hľadať krátke "chodníčky" ako to prežiť bez bolesti,chcem len nájsť opäť dôvod ako-tak to "prežiť".

držím ti palce a naozaj si myslím že - normálne prijmi, že to môže trvať dlhšiu dobu, a pomaličky s nehou k sebe sa uzdravuj, po troške. Puberťák-nepuberťák, ľudí také zloží aj v 60ke. To sa stáva. Veď o tom už celé storočia všetci vypisujú básne, knihy, piesne a smutné filmy.
Maj viac pochopenia k sebe a ak si to ozaj tak velmi vyčítaš, napíš čo všetko ľutuješ, že si si mohla "viac vážiť", ale ešte
mu to neposielaj, ulož si to zatiaľ. Sústreď sa teraz skôr na uľavenie sebe, po troške, každý deň nech má niečo malé nové a pekné.
Po nejakej dobe mu možno môžeš dať tie slová, čo ľutuješ, ak sa ti ešte budú zdať potrebné vyznať.

Preto si dovolím povedať,vážte si svojích partnerov, manželov milé žienky. Prejavujte svoju lásku a nikdy neberte akékoľvek vzťahy na ľahkú váhu. Nehádajte sa pre úplne hlúposti, nevyčítajte si veci, ktoré môže niekto vnímať ináč a rešpektuje aj iné pohľady. Neberte dobrý a fungujúci vzťah ako samozrejmosť, pretože ja som pochopila,že je to výnimočnosť. Hlavne v dnešnej dobe ,kde je všetko uponáhľané, materiálne,na sociálnej sieti.

suhlasim, že vážiť si človeka keď koná láskavé, zodpovedné, nežné, ochotné veci.

suhlasim, že nehádať sa pre hluposti - ale vedieť aj rozoznať, či za tou hluposťou nie je niečo, čo je možno velký problém, ktorý by mal byť vyliečený a vyriešený medzi mnou a psychoterapeutom, ak si na partnerovi len vylievam niečo, čo je vo mne.

(.... asi nepodstatná poznámka, aaale.....nesuhlasim s tym neštastnym "v dnešnej dobe". Sofokles zo starovekého grécka nepísal o podvádzaní, zrade, zlých vzťahoch?
Shakespeare nepísal o toxických vzťahoch v rodinách a medzi partnermi?
V ktorej dobe to bolo lepšie?
Keď sa Marilyn Monroe rozhodla
ukončiť svoj život od samej radosti nad vzťahmi v roku 1962?
vzťahy boli vždy zlé, ľudia vždy klamali, podvádzali.
Doba nebola materiálna keď cez feudalizmus pracovali poddanní na panskom?
Keď bolo otroctvo legálne, to nebola materiálna doba?
Keď europania kolonizovali a vyvraždovali domorodcov kade-tade, to bola dobrá alebo nemateriálna doba?
Keď ťa cirkev mohla verejne popraviť za to, že máš milenca, že si neveriaci, že si homosexuál?
Keď si musel isť v nedeľu do kostola povinne, alebo stratiť spoločenský status, to nebola uponáhľaná doba?.....)

to posledné čo chceš asi teraz počuť je to že to to prebolí, áno prebolí, ale nechaj si teraz čas na smútenie, plač, a postupne to bude odznievať ako keď ti zubár dá dokopy boľavý zub. Odporúčam ti jednu vec, všetci psychológovia to odporúčajú, všetko čo ti ho pripomína vymaž fotky, správy, nemusísš vymazať, kľudne si to zálohuj kde k tomu nebudeš mať prístup a vrátiš sa k tomu až keď bude rozchod vyliečení. Zíde z očí, zíde z mysle

Takisto ma rozchod takto zlozil, vzdy som sa snazila byt silna a prekazky zvladat, ale rozchod po 12 rokoch vztahu, bez nejakeho vysvetlenia (co len odstartovalo hladanie chyb na mne - ako sa asi deje aj u teba), ma uplne znicil. Problemy so spankom, nedokazem jest, fungovat, cele telo slabe, vlasy padaju... uz je to 2 mesiace a stale mi je velmi tazko😞

@cdt ja len dúfam,že to nebudú roky. Akosi sa mi dní vlečú slimačím tempom, všetko robím ako v spomalenom čiernobielom filme, trošku pomáha,že sa vykecám aspoň medzi cudzími ľuďmi na koniku. Všetky fotky,či z Pc,či z mobilu som vymazala, bohužiaľ pripomína mi ho okolo asi všetko, pesničky z rádia,, prechádzky,bicykle na ceste, obľúbené vône, jedlo, dokonca som prestala piť kávu, pretože aj tá mi ho s ním spája. Úplne maličkosti, ktorým sa snažím vyhnúť. Musím si tým len prejsť,len či to bude bez ujmy,je otázne. V kútiku duše ma akosi "utešuje",že nie som sama,aj keď určite nikomu neprajem tento typ "bolesti" 😔.

Aj s tou kavou sme na tom rovnako. 🙂 U mna je to osmy tyzden a konecne troska dycham. Kludne sa ozvu. Posielam objatie a silu!🤗

Kľudne mi nápis 😊