Bola by som rada, ak by sa zapojili len ti, co vyrastali bez starych rodicov. Zaujima ma totiz, ked mate vlastne deti, ako ste zaradili do fungovania starych rodicov? Nemali ste s tym problem, kedze chybal rodinny vzor? Alebo pocity, ze je to zbytocne, berie to cas a tak?
Vyrastala som bez starých rodičov, nejako tým netrpím...a vyrastala som bez nich preto, že už nežili a nie preto, že nemajú záujem...moja dcéra má len babku (moju mamu), ostatok už nežije...síce sa vypytovala na dedka, že skoro každý má - videla v škôlke, keď mali vystúpenia atď. vysvetlila som jej prinerane jej veku ..ďalej nerieši.. ale aj tak každý rok, keď v škôlke niečo tvoria pre starých rodičov, tak robí aj pre babku aj pre dedka...ale babka je normálne súčasťou rodiny, tak neviem prečo by som ju mala nejako vyčleniť len na základe toho, že ja som starých rodičov nemala...
Ked mam pravdu povedat urcite to zanecha nejake stopy na vyvoji dietata ktore nema starych rodicov. Ja som vyrastala v podstate bez pretoze z jednej strany boli daleko a babka zomrela velmi mlada, mala som len 6 rokov, a z druhej strany ma ako vnučku nikdy nepovažovali cize fakt neviem co je to mat starych rodicov, co je to ist na prazdniny, co je to oslava narodeniny, vianoce, rodinne stretnutia. Pri mojich detoch si to velmi casto uvedomujem. Aj dnes pridu moji rodicia a svokrovci na vianocnu besiedku mojej dcery a uz len ta predstava, že ake ma stastie že vlastne mozu prist vsetci 4ria ma dojima. 😍 Kazdopadne zanechalo to vo mne na zaciatku vela vnutornych bojov aby boli stari rodicia spokojni, my spokojni resp. ja manzel mal rodinu kompletnu, chcela som aby videli vnucata kedy chcu oni ( s akceptovanim aj nasho sukromia) dalsie vnutorne boje ktori kedy pridu, aby jedni starki neboli viac ako ti druhi s detmi atd. Proste učila som sa za pochodu zdravym rozumom. Vravi sa ze detom nechyba to co nepoznaju ( mne to vlastne nechyba nechybalo len mrzlo že som nemala rozpravat o zazitkoch ako moji rovesnici) a ked vidim ako moje deti sa tesia ked maju prist starki na navstevu alebo my tam, že je to uplne iny druh lasky ktoru som ja nemala, a čim su vacsi tym je aj ich vztah iny a krajši. Asi cca 5 rokov dozadu sme sa dostali do kontaktu s mojou starou mamou aj sa vidime max 3x do roka ale je to taky cudzi a chladny vztah.
@lucka_ke cize si vylucila starych rodicov z vplyvy na syna?
Ja som mala 3 babky, z toho jednu nevlastnú. Jedna bývala daleko, lebo išla pomahat odvelenemu strýkovi policajtovi s vnucatami, druha žila pre seba a svoje zaujmy a tretia (nevlastná) sa zobudila až vtedy, keď sme boli dospelé a zomrelo jej vlastné vnúča, takze tam úplne taký štandardný vzťah nebol so žiadnym starym rodičom (dedkovia zomreli veľmi skoro, jeden este keď bol tatino maly). Pre mna bolo logické zapájať starých rodicov do rodinného zivota. Ale len z mojej strany, z muzovej nebol vôbec záujem a už je tam aj zdravotná (psychiatrická) diagnoza, aby sa tam niečo budovalo. Som veľmi rada, že sa každý tyzden stretávame a že moje deti môžu obohacovať. Ak je tam záujem zo strany rodicov stretávať sa s vnucatami, podporila by som to
Ani ja som nemala starých rodicov. Z maminej strany už nežili, z otcovej nemali zaujem.
Malá ma starých rodicov, myslim, že je vždy štastná ked je snimi predsa len zmena. Vždy sa tesí
to, ako 'zaradis' do fungovania vasej rodiny starych rodicov, skor zalezi na tom, aky mas s tymi starymi rodicmi (teda svojimi rodicmi a svokrovcami) vztah a nie od toho, ci si mala 'model fungovania' z detstva..
vždy som závidela kamarátkam že majú starých rodičov - staré mamy.
mne zomrela starká pomerne skoro - ale moji súrodenci majú na ňu krásne spomienky...
druhý starkí boli moc ďaleko - chodili sme pomenej. ale vzťahy pekné.
autorka - ja nie, nemali záujem a ani čas
@reanda zaujimavy postreh
Vyrastala som bez starých rodičov, zomreli dávno. Chyba mi to, dobre si pamätám tých pár stretnutí, ktoré sme stihli. Ak máš s rodičmi pekný vzťah, je samozrejmosť, že ste vzájomne súčasťou života všetci. Myslím, že každému dieťaťu veľmi prospeje mať babičky, dedkov, ak sú to normálni ľudia, nie nejakí despoti.
Ved to je úplne iný level zážitkov a diskusií - rodič - starý rodič
Ja som mala len starku, ktora s nami zila v dome, bola ako moja druha mama.Moje deti maju starych rodicov z oboch stran a nijako nepremýšľam nad zaclenovanim a pod....stari rodicia maju zaujem a či moji rodicia alebo svokrovci miluju svoje vnucata a nie je nic lepsie ako vidiet tu radost v ich ociach, ked vidia vnucata a vymyslaju s nimi...vtedy ich nic neboli a zniesli by im aj modre z neba...a práveže chcem,aby moje deti mali s nimi skveli vztah na ktori budu do smrti spominat.
Toto vôbec naši neriešili, prišli vnúčatá a išlo to prirodzene. Ale je pravda, že sme spolu často a tak ich deti brali od začiatku ako súčasť života. To isté švagor - ani oni nemali starých rodičov a jeho rodičia normálne fungujú ako babkovci. A mňa to tiež nijako neovplyvnilo, že starí rodičia nejako neboli... jednoducho sme mali rodičov, strykov, tety, bratrancov a sesterky....
Ani jedného starého otca som nemala, už nežili. Jedna stará mama o ničom, nezáujem a druhá v pohode, ale nie že nejaký vzťah, proste nás bolo kopec vnúčat a nejako sa to na dedine neriešilo. Takže boli, ale akoby neboli. Teraz ako som ja stará mama, úplne ináč zariadené.
Toto je rozne, nie kazdy ma to stastie. Ja aj muz sme mali rodinu okolo, hlavne starkych, nasi sa snazia tiez
ja som vyrastala bez a aj môj syn, nechýba nám to