Rodina má zlý vplyv na dieťa

Raz ročne sa to dá zvládnuť a treba ich upozorniť na nevhodné správanie

@kukulda1234 Nie, v tomto problém nebude. V škôlke sa im vystriedalo veľa učiteliek a väčšina ho mala za obľúbené dieťa, medzi inými deťmi je tiež obľúbený, 2x ročne máme stretnutie rodič-učitelia, o konfliktoch a priebehu dňa nás informujú denne (nežijeme na Slovensku). Syna hodnotia ako ukážkovo vzorné dieťa, ktoré dávajú nalým deťom (vekovo zmiešaná trieda) za vzor. Doma, na ihrisku, pri iných návštevách žiadna agresia, hračky zničil do 5 kusov za celý doterajší život, aj to nie schválne, v podstate všetky hračky z ktorých vyrastie, predávam ako nové.

@zmrzlinka2021 Aj to si vravím, že raz ročne sa jednoducho niekde zašijem a budem ignorovať synovo správanie, pretože ich odchodom sa okamžite vráti do starých koľají... ale nejak sa nedokážem preniesť cez to, ako moje dieťa, na ktoré som inak strašne hrdá, je zrazu malý drzý agresívny problémový sopliak.

@sheila121 Ako píšem vyššie, nikdy sme s nikým žiadne problémy nemali - jasle, škôlka, okolie, moji rodičia a súrodenci. Keby som toto nezažila na vlastnej koží, neverila by som. Prisahám, že doteraz nemôžem uveriť, že niečo schválne rozdupal.

@sheila121 To nie, vždy sa na nich teší. To bitie ani nie je s cieľom ublížiť niekomu... neviem, ako to opísať... skôr je proste úplne besný, neschopný sa kontrolovať, takže poskakuje, rozhadzuje rukami, príde mu smiešne, že niekomu skočí na krk, strašne sa baví, keď ho niekto nakope do zadku, tak aj on si kopne.

@elizabet173 Neprizerám, keby si pozornejšie čítala, menovala som, čo všetko som skúsila. O babku nejde, je to prioritne o iných členoch rodiny (mužov brat a mužova teta). Dieťa je absolútne zdravé, nikdy ani len nepadla žiadna zmienka o podozrení na akúkoľvek diagnózu.

Možno ešte dodám, nech to nevyzerá, že je bezchybný a dokonalý. Má svoje chyby- predovšetkým je strašne náladový, ale nikdy sa to neprejavuje agresivitou, hádzaním vecí ani krikom. Len vtedy s ničím nie je spokojný, proste sa oduje a je protivný. Vtedy viem, že ho mám nechať samého, on si nájde nejakú činnosť (najčastejšie kreslenie, lego) a pri tom sa sám ukľudní. Toto sa nám stáva často, ale nie je to dôvod na nejaké extra tresty, krik ani nič podobné - vie tým aj mne skaziť náladu, ale nie je to nič nezvládnuteľné a nevnímam to nijako dramaticky.

To sa mi nepozdáva, on by mal na upozornenie, aby to nerobil návšteve reagovať a už to neurobiť. Alebo sa ho pýtať prečo to robí, ak by vedel povedať. Ja som tiež mala ďaleko rodičov, ale syn ich nikdy nebil, správal sa ako pri iných známych.

Ono to skôr vyzerá,že chlapec si ventiluje zlosť,ktorá sa v ňom zbiera.

@sheila121 Asi máš pravdu, že agresívny bitkár je možno prehnaný popis, ale ten kontrast na mňa takto pôsobí. A najmä oni ho takto skutočne vidia - možno tie ich reči, napr. keď príde zo škôlky a oni sa opýtajú, koho dnes zbil, ma rozčuľujú ešte viac ako samotný syn (za 4 roky v jasliach a škôlke niekoho udrel asi 4-5x, najmä v období, keď bol menší a vždy to bolo hodnotené ako bežný detský konflikt aké riešia medzi deťmi denne) .Fakt som vysvetľovala, keďže je to rozumný chlapec, ale vydrží pár hodín a potom sa zasa spustí.
@petronelag Upozornený bol už pred príchodom návštevy. Nevie prečo to robí, vždy keď už vybuchnem a začnem na neho kričať, dám mu trest, tak sa mi ospravedlní a sľúbi, že už bude dobrý.

@doriiis Nie, nie je to o zlosti. Jednak držať v sebe hnev celý rok, kým zasa dôjde návšteva je veľa aj na dospelého, nie dieťa, jednak neudiera v zlosti, ale v úplnom pojašení.

@autor.....tak možno len využíva príležitosť,že sa môže jasit spôsobom,akým mu doma nie je dovolené.

@elizabet173

mne z toho vychadza, ze oni ho provokuju. to co je za otazka, ze koho si v skolke zbil? keby sa toto niekto skusil v mojej pritomnosti opytat mojho syna, tak by som ho poriadne sfukla - slusne, ale velmi dorazne. ako ty reagujes na tieto reci muzovych rodinnych prislusnikov?
tie ine situacie mozu byt, ze ho vyprovokuju akoze hrou - aj vankusova bitka sa vie zvrhnut (sama s tym mam skusenost, ale syna okamzite brzdim, ze to uz je prilis, ze ma to boli), ale oni zjavne nevedia povedat, kedy dost, prave naopak, este ho viac hecuju. ako na to reagujes ty? muz?

@elizabet173 Pravda je, že keby som to stopla už v zárodku (ako ročného ho prateta naučila štípať.. ona to samozrejme robila jemne, ale malé dieťa nevedelo kontrolovať silu, akou stlačí kožu a tak sme si užili pár štípancov, kým sme ho to odnaučili), tak možno by som nemusela riešiť to, čo riešim dnes. Ja som inak strašný introvert a poúčať cudzích ľudí mi je strašne nepríjemné. Rodina je u nich dosť súdržná, takže povedať, že ty a ty nechoď by bolo ťažké.

V každom prípade, nezakročili sme pred tým ( ja neviem, asi som dúfala, že keď poúčame s mužom pred nimi syna, dôjde im, že si neželáme povzbudzovanie k týmto veciam). Teraz mám pocit, že asi jediné čo sa dá, je aby sa s nimi muž pozhováral - ja z toho budem samozrejme za hysterku, ale aspoň by som sa snáď už nemusela hanbiť za to, že som údajne nedokázala vychovať dieťa.

Zeny kludme to moze byt realita ze sa dieta sprava raz tak a raz tak. Osobne ako ucitelka v MS sa stretavam s roznymi detmi a dokonca som teraz mala jedneho chlapceka pred ktorym nas varovala jeho mama. Vravela ze je strasne drzy, rozmaznany a pod. V triede bol uplne zlaticko. Ostatne deti vzdy povzbudzoval, pomahal im, vysvetloval im ako sa maju spravat. Bol oblubeny medzi detmi. V momente ked prenho prisla mama to bolo uplne ine dieta. Rozkazoval mame co budu robit, ak nebolo tak ako on chcel plakal, krical. Potom som sa dozvedela ze mimo MS aj nadava skarede nadavky... to by som nanho nikdy nepovedala. Cize kludne sa dieta moze spravat inak v inom prostredi. Mozno sa chce pred rodinou predvadzat. Mozno zistil ze tam to nie je prisnejsie na pravidla ako doma a tam svoje emocie alebo moznosti extremne hroti v jeho spravani.

tiez chodim domov raz za rok a mala je tam ina ako doma- viac sa santi uziva si ich a oni ju rozmaznavaju..ale ked vidim ze uz to prehana tak ju aj starkych okriknem nech sa krotia... kada sranda ma svoje hranice.. ty si syna a ani ich nezastavila.. prizerala si sa .. sama pises ze deti nemaju ..a to ze ty mas jedno z teba nerobi expreta tiez... no skor ty si mala pochopit ze dietatu netreba povolit kazdu sprostost .. a aj hranie ma hranice... ked sa nebude vediet vpratat na navsteve do koze tak ho vezmi a chod s nim na prechadzku,alebo vedla do izby kym sa neukludni .. zabav ho dacim inym a im ysvetli tiez kde su hranice inak im ho echas a odides nech si ho uziju ked ho vedia rozpblaznit

@elizabet173 ano, ved o to ide. Ako som aj pisala... u svojej rodiny pravdepodobne citi ze su volnejsie pravidla ake mu dava mama doma

Nuz syn nebude ziadna perla, ked sa tam tak sprava... doma nema "konkurenciu" - ziadne ine deti, s ktorymi by musel fungovat, mama robi, co mu na ociach vidi, konflikty nie su, tak neni o com...v skolke ucitelky vedia, kde je sever a maju riadnu autoritu, to neporovnavaj... Aky je na kruzkoch? V inom mensom kolektive? Ako sa sprava, ked chodi ku kamaratom alebo kamarati k vam? Je to skutocne len jedno jedine miesto, kde je takyto strasny?

Kazdopadne k svokrovcom - Syn sa u nich tak sprava, lebo mu nenastavili hranice (co sa 1-2x rocne sa vidite ani neda)...ale na toto potrebuju podporu rodica... tak asi pri nich nemoze byt sam, ale s mamou za zadkom. Je to na hanbu v tom veku, ale inak to nepojde. Je dost velky, aby si mu vysvetlila, ze nedovolis, aby sa takto spraval ku starkym a ze sa za neho solidne hanbis...

Suhlasim s @ar3m1s, robila som aupair a ked som videla, ako sa deti spravali pri mne a ako pri rodicoch, odprisahala by som, ze ich niekto vymenil.
Autorka, ak to robi iba pri istych clenoch rodiny, problem bude v nich a ich pristupe. On je predpokladam uz dost stary na to, aby pochopil, ako ho maju zaskatulkovaneho, moze sa tak potom spravat aj naschval (som u nich tak ci tak bitkar, tak je jedno, ze sa pobijem). Ale nie este dost stary na to, aby nebol pod ich vplyvom ked su u vas. Nateraz by som skusila zatrhnut ich blbe reci, sledovat synove spravanie a krotit ho uz ked vidis ze sa zacina moc blaznit, aby sa nedostal az k "nasiliu". Ako bude rast treba sa s nim o tom rozpravat, on casom pochopi, ze to nie je ok ani pri nich.
Este jedna vec by ma stvala, tak ako su teraz presvedceni, ze je bitkar, aby v puberte nezacali s nalepkami zaskolak, fetak,...to by nanho mohlo mat ovela horsi vplyv.

Presne, oni tymi recami ho hned podvedome akoby manipuluju do tej pozicie agresivneho, bitkara, niekoho, kto na vlastne robit zle. A syn to proste z nich vyciti, ze to akoby od neho taketo spravanie vlastne ocakavaju, tak sa tak aj zacne spravat. Je to tymi dvoma, nie synom. Oni na neho tak debilne posobia.

Mna zaujalo, ze staci ze odbehnes... a prides k bijacemu sa dietatu. Nemoze byt ze mu dotycni doslova robia zle? a sikanuju ho a on proste na nich takto reaguje? Ak sa nedeje toot v kolektive, nedeje sa to s inymi ludmi, len s urcitymi tak je hadam jasne, ze syn za to nemoze.
A halvne, nemas co 6r dietatu zakazovat kontakt.. proste s nim k nim nepojdete a vybavena vec.

Deti, hlavne tie citlivejsie, sa casto tak nejako preladia na charakter toho, s kym su. Moj syn je trochu iny, ked je so mnou, trochu iny, ked je len s manzelom a este viac to vidno, ked je s babkou, ktora je taka o dost temperamentnejsia ako my dvaja. Aj ked pride po par dnoch od starych rodicov, tak je vzdy trochu zmeneny. Podla mna aj tvoj proste nejako zrkadli tych pribuznych.

Podla mna sa pred rodinou len predvadza, ukazuje, saskuje takymto sposobom. Asi vyhodnotil, ze bude pre nich takto zaujimavy, ked robi sprostosti.
Inak par krat toto urobil aj moj syn, dodnes som to nepochopila o co vtedy slo. Vzdy v pritomnosti mojej sestry a mojich rodicov zacal vystrajat a chytat nervy a nevedel co so sebou. Ked boli pritomni len stari rodicia bez sestry, tak to nerobil. Ked ho moj muz, jeho otec razne upozornil, od zufalstva a bezmocnosti vysiel v ponozkach na dvor, a to vtedy prsalo...
Stalo sa to 2x, tiez byval velmi naladovy, asi nejaka podobna osobnost.

@doriiis My sme dosť akční rodičia. Bežne sa so synom naháňame na ihrisku a cudzie deti sa nás pýtajú, či sa môžu pridať, lebo ich rodičom sa behať nechce. Máme doma kopec zábavy, chodíme na výlety, športujeme. V škôlke majú telocvičňu aj dvor.
Takže takého pobehovania a skákania má dosť.

@deedol My prioritne upozorňujeme syna, pošleme ho do izby sa upokojiť, zavolám ho, že sa s ním musím pozhovárať. Má 6 a je rozumný, takže som mu tentoraz otvorene povedala, že sa za neho hanbím. Dala som to do kontrastu s tým, že nedávno sme mali v škôlke stretnutie s učiteľmi a odchádzala som odtiaĺ strašne hrdá, čo som mu vtedy aj povedala.

@ar3m1s Prosím ťa, koľko mal ten chlapček rokov? Syn má už šesť, tak som dúfala, že tento rok to bude konečne iné.

@sheila121 Asi máš pravdu, zajtra idú s mužom na výlet. Ja tam nebudem, takže dnes poverím muža, aby im vyjasnil, že ich prístup sa nám nepáči... neviem či dôjde k zmene.

@syslik81 zastavila, resp. snažila sa o to. Úprimne, pripadám si ako totálny kretén, ktorý momentálne nerobí iné len kričí, posiela sa ukľudniť a trestá.

@anjelicek26 Syn je bezproblémové dieťa a seba považujem za matku, čo mala šťastie, že sa v ňom gény namiešali ako sa namiešali. Ako som spomínala vyššie, konflikty nemáva ani s jednotlivcami, ani v skupinách, naopak je veľmi obľúbený. Teda áno, toto je jediná situácia, keď sa správa takto.

@kandelabra A s akými starými deťmi si mala túto skúsenosť? Spoliehať sa na to, že časom sa naučí nepodliehať takému vplyvu?

@simca06022011 To asi nie. Oni ho majú radi. Navyše syna doma od malička učíme, že ak by mu niekto ubližoval, bez ohľadu na to, či mu niekto zakáže o tom hovoriŕ, vždy nám to musí povedať, lebo my ako rodičia mu vždy budeme pomáhať vyriešiť problém. Tiež ho vedieme k tomu, že každý človek má právo na to, aby mu iní nerobili nepríjemné veci. Dokonca sa raz stalo, že od deda dostal na zadok (pre tú rozdupanú vec). Referoval nám o tom a vtedy muž dôrazne vysvetlil, že fyzické tresty im nebudeme tolerovať.

@silvike , @marianarem Takto som sa na to nepozerala. Syn je síce kamarátsky a obľúbený ale je tiež introvert, ktorý na skamarátenie sa potrebuje istý čas, rovnako ako na zmeny. Tiež potrebuje nejaký čas byť osamote - zbožňuje škôlku, má tam kamarátov, ale keď príde domov, na pol hodinu sa zavrie do izby a robí si niečo kľudné osamote. Takže áno, označila by som ho za citlivého.

Keď som sa tu takto vypísala a prečítala si vaše príspevky, začínam uvažovať, či na syna nie som neférová a že či zbytočne neriešim veci až príliš. Muž už v minulosti nadhadzoval túto tému, ale dostal zajtra úlohu porozprávať sa o tom s rodinou viac do hĺbky a zdôrazniť im, že niečo musia zmeniť predovšetkým oni. Tiež premýšľam, či príliš neriešim to, čo si myslia o synovi a najmä našej výchove - možno to nechať plávať s tým, že syn je skvelé dieťa a tak ho vníma celé okolie okrem pár ľudí?

@0silvia0 Vďaka za tvoju skúsenosť, že nie sme jediní s takým problémom. Sestra k nemu pristupovala nejako špecificky, či ako ostatní?