Randenie - slobodné mamičky
Ahojte. Žijem sama s dcérkou 4 roky. Mala som pocit, ze som v jednom kole, doteraz som si teda noveho priatela nehladala a tak nejak som bola vnutorne nastavena, ze az ked dcerka vyrastie. Dcerka ma uz 12 rokov, uz ide aj obcas s kamoškami von, pomaly sa odputava (doteraz bola velmi na mna naviazana a dosť žiarlivá), vie uz ostať sama doma a rada by som si uz teda aj niekoho nasla. Stále si to ale neviem az tak predstavit. Doteraz som nikam bez nej nechodila, vsetky aktivity sme mali spolu. Žienky čo ste slobodné mamičky, keď randite, čo poviete svojim deťom, ze kam idete a ako casto sa stetavate? Viem si predstaviť, ze par krat by som povedala, že idem za kamoškou/kolegynou na kávu (napr. raz do tyzdna), ale ked by stretnutia boli pravidelnejsie (ale este stale by to bola krátka doba), tak si neviem predstaviť co by som jej pokazde povedala a vymýšľala si kam idem (ked som doteraz nikam sama ako von so psom nechodila). Raz do týždňa chodím cvicit na hodinku, to už si zvykla.
Ja by som na tvojom mieste najskor nasla vobec toho jedneho cloveka s kt budes mat zaujem sa stretavat a on ho bude mat tiez. A az potom hladala vyhovorky 😄
A preco klamat? Povies, ze ides za kamaratom.
To fakt sa toto niekto pyta???
Normálne, idem von s kamarátom.
Tak neviem ako ty, ja by som synovi neklamala. Načo to je dobré? Deti niesu hlúpe. Netreba sa im predsa spovedať, ak niekam ide s kamoškou, vybehneš aj ty na kávu, alebo do kina, alebo rovno povieš že ideš s kamarátom, čo je na tom? A hlavne netreba už plánovať.. Veď ak niekoho spoznáš, vyrieši sa postupne všetko 🤷♀️
To už asi riešiš hodne dopredu.. nakoniec sa ešte nastavíš, že to bude nejaký problém, že čo jej vlastne budeš hovoriť. Situácia sa určite nejako vyvinie 🙂