Psychicky a fyzicky týraná rodičmi a následné odpútanie/prerušenie kontaktu

Aj ja som sa odstrihla. Nie na 100%, stále sme v kontakte. Najmä v telefonickom, ale mám určené hranice a keď ich prekročia zložím im a nedviham. Viacmenej mám úplný pokoj. Netahaju má do svojich problémov, občas sa postazuju, buď poviem no, alebo čo už.... Chodím tam raz za 3-4 mesiace a to byvaju ani nie 15km od nás...
Som kludnejsia a aj vzťah s manželom sa zlepšil

U nás doma nebol problém mama ale oco. Mama bola bita, týraná, a neskôr aj my, deti. Nikdy sa nás nezastala a to jej neviem dodnes odpustiť.

Pointa je tá, že aj mne celé roky hrajú na city, musíš v tom čase myslieť doslova ako mrcha. A samu seba uistiť, že je to to najlepšie, nie len pre teba, ale hlavne pre tvoje deti.
A že ťa ohovára? Moji rodičia a súrodenci a celá ostatná časť rodiny to robí doteraz, lebo som sa od 99% rodiny odstrihla, nepotrebujem v živote ľudí, čo ma ohovárajú a využívajú

@majulino dakujem velmi pekne...smiem sa spytat, ci ta neprepadaju nejake take sialene myslienky typu, ze ak zomru, ze ti to bude nesmierne luto a tie pocity do toho ? Neviem to ani dobre vysvetlit co sa vlastne teraz pytam...ja som sa ale rozhodla ze sa nechcem stretavat vobec...mama je extremne neuroticka aj pred mojimi detmi a dost sa to uz nalepilo na starsiu a je strasne vybusna bez priciny, no casto aj bola s babkou, u ktorej to videla :(

@majulino kazdopadne som uz vo faze, ze mi.aj nesmierne odlahlo...no mavam stavy ako aj napriklad teraz, ze citim uzkost...

Nie, vôbec nie. Veď aj keď sa teraz odstrihnes na pohreb ísť môžeš. Vieš, radšej si povedz, že nebudeš s mamou aby ti na ňu ostali aspoň aké také lepšie spomienky ako spomienky na neurotičku akou je teraz. Áno, je to kruté ale je to tak.
Moji rodičia sa už spamätávajú, ale už je pre mňa neskoro... Už nemám záujem. Len u nás je toho strašne veľa a strašne zlého. Sú minimalne dve veci, ktoré rodičom nikdy neodpustím. Proste sa len musíš dostať do štádia mamvpičizmune veľmi pomáhalo to, že som sa sama ubezpečovala o tom, že nechcem aby sa takto správali moje deti, aby zažívali čo im len 1/1000000 z toho čo ja. Aby videli, ako sa otec neuctivo správa k máme (dedo k babe) ako baba klame, vymysla si, závisí atď...
Je toho veľmi veľa. A nerada to rozpisujem
Ale paradoxom je , že som si celý život (keď som bola slobodná) myslela, že takto žijú všetky rodiny, lebo som to videla v každom dome u nás na dedine(45domov)
Že muž si môže robiť čo chce a žena len šúchať nohami, že stále je prvoradý muž. Že ak žena odporuje alebo si povie svoj názor má muž právo jej dať po hube .. že muž sa musí ozierat a podobne
Preto som odstrihnuta, dobrovoľne, od bratrancov, sesternic, tetiek a ujov, a ktorými sme žili v jednej dedine a vyrastali sme spolu. Väčšina z nich kopíruje čo videla doma. Dokonca aj dievčatá kopírujú správanie svojho otca... A toto ja pre svoje deti nechcem.
Tá myšlienka na to, že môj syn sa bude správať ako môj otec a že moja dcéra bude taká puťka, týraná ako moja mama ma stále uisťuje v tom, že som sa rozhodla najlepšie ako som mohla.

@majulino je to velmi podobne aj u mna...dakujem ti ze si mi tu napisala a prajem Ti v zivote vnutorny pokoj a vela stastia 😘😘😘pomohla si mi

Pre dobro a pokoj v Tvojom ďalšom živote a živote Tvojej rodiny (manžel, deti) urob hrubú čiaru. Žite si svoj krásny, život v zdraví, láske harmónii. Nech Tvoje deti vidia, že sa dá žiť krásne, mať pokoj v duši, aby aj oni žili svoj život krásny... v rodine, ktorú si vybudujú.
Nie si zlá. Zažila si bolesť. Mama ťa mala chrániť. Aj otec. Nestretávaj sa s nimi. Občas im môžeš zavolať, spýtať sa ako sa majú. Viac nie. Zo stresu sú rôzne choroby. Nedovoľ im už, aby ťa ničili.
Anjeli nech vám pomáhajú.

@isis234 velmi pekne dakujem...aj ja ti prajem len to.najlepsie v zivote 😚

Ja nemam podobny prihlbeh. Len ti chcem povedat, ze obdivujem tvoju psychicku silu a odolnost, ze si napriek takej prisernej rodine dokazala uz v detstve na sebe pracovat, v zmysle ze si neflakala skolu (skoly), ze si si dokazala vybudovat podla vsetkeho funkcnu rodinu. Je to uzasne, a je mi velmi luto, ze sa tvoja matka nedokazala ani trochu zmenit k lepsiemu… a ani sa nikdy nezmeni. Uplne si viem predstavit, ze tu dieru v srdci po chybajucej rodicovskej laske asi nic uplne nezaceli, ale aj tak zijes a prezijes vsetko 🖤 drz sa

Ja som sa tak odstrihla od otca. Od malička nás psych.týral, nadával nám aj mame, bol strašne zlý a ja ako som nastúpila na výšku, už som sa domov viac menej vracala len na pár dní, potom šla bývať do Prahy a bolo to celkom fajn. Keď som sa ale vrátila bývať bližšie, došlo mi, ako zle sa pri ňom cítim a tak som sa mu jedného dňa v meste vyhla, prestala dvíhať telefón. Po nejakom čase som mu napísala, ako to cítim a dala mu šancu. Jeho odpoveď bolo niečo ako, že mi drbe, že si to celé vymýšľam... Dodnes z neho máme všetci traumu. Bola som ho pozrieť až v nemocnici, už keď bol mimo, pár hodín na to zomrel. A aj keď som tam tú noc bola, dúfala som, že sa nepreberie, lebo predstava, že začne znova tie svoje reči... Spätne chápem, že musel byť psych. chorý, ale ja som mu dala až do odstrihnutie veľa šancí, dokonca som mu na strednej zachránila život. Paradoxne keď mal lepšiu náladu, bola s ním sranda a mala som k nemu bližšie ako k máme niekedy.

Vytrpela si si velku krutost uz ako male nevinne dieta, ktore len tuzilo po rodicovskej laske a detstve.
Si uzasna ako si tuto krutost a tyranie zvladla, ako sa s tym dokazes vysporiadat. Ja som na ludi ako ty velmi hrda, bud nadalej tou najlaskavejsou mamou, manzelkou a priatelkou, lebo to si ty. Dieta ktore lasky prijimalo malo a pritom jej mas v sebe tak vela.
Z psychologickeho hladiska z toho co si popisala si spravila velmi spravnu vec a odstrihla si sa. Vzdy keby mi napadlo sa skusit vratit a dat znova sancu (mala som podobnu vec ako ty), 3x som si zvazila ci to spravim. Dodnes som s tou osobou v non contakt rezime a nelutujem.

Mam kamosky - dve sestry, ktore sa odstrihli od mamy. Dlhe roky nebol ziaden kontakt, teraz uz velmi sporadicky je, ale je to take strucne a odmerane.
Samozrejme, ze jedno im to nie je vobec. Niektore z ich deti mama nikdy nevidela, na svadbach im nebola, spomenu si na Vianoce, narodeniny...Lenze ked ju v zivote mali, trapili sa omnoho viac, bolo s nou naozaj tazko a stupnovalo sa to. Po odstrihnuti sa im ulavilo.
Ked nevyjde vztah s mamou, tak je to.ozaj jedna z najsmutnejsich veci, co sa cloveku.mozu stat a v cloveku je v podstate dozivotna diera. Ta uzkost a vycitky u teba su asi dane aj tym, ze mama je labilna, v podstate potrebuje zachranovat (vsak ju aj brat zachranoval) a tiez vas roky citovo vydierala. Tak sa mozno bojis, ako to zvladne a citis sa za nu zodpovedna. Ale ona je dospela a je zodpovedna sama za seba. A nikdy nemala dopustit, aby ste si jej deti mysleli, ze jej stavy patria do ich kompentencii.

Neviem ci vieš po anglicky ale toto video je o prípade odstrihnutia, kde na to reaguje terapeutka. Ma to aj ďalšiu časť.

Tu dcéra tiež napísala list, a matka namiesto ohovárania vyrobila srdcervuce video aká je nevdacna. Fakt je to dobre rozobrate.

Autorka,

z vlastnej skusenosti - neodstrihnut sa. Prides dvakrat do roka na dvojhodinovu navstevu s manzelom a detmi a bye bye. Nechas im ovocie, kolacik.

Tvoji rodicia sú nestastni, frustrovani, a toxicki ludia. Nevenuj im viac priestoru a neanalyzuj ich, ich dovody, ich spravanie.

ty nie si zodpovedna za nikoho zivot, stastie

Nie niesi zla dcera ..citove vydieranie...chapem z časti čo to je...možno zamrzi ako z Teba robi zlu.. očividne nevidi asi ako ti ublížila.. stráž si svoj vnútorný pokoj a šťastie so svojou rodinou..ver ze si dobre spravila💗

To ze mas takto vycitky, napriek tomu, ze sa k tebe spravali zle, akurat poukazuje na to, ako velmi ta mama poznacila, ako velmi si zmanipulovana, to si vzdy pripomen.

@vanilkovazmrzka si velmi zlata...vyvrcholilo to, ked mi pri druhom tehotenstve vysiel pozitivny skrining na downow a slos syndrom...vieme, ze tieto testy su casto falosne..v tom case som sa rozhodovala medzi amniocentezou a tymi drahymi testami...no ona po mne strasne kricala, ze preco uz mam narastene brucho (bola som v 19 tyzdni) a ze nemam podstupovat nic z toho ale ist na potrat...ze ona nebude nejakeho vozickara mi pomahat vykladat z auta...ach...predstavte si, ze pre mojho manzela vtedy sice prestala existovat, no ja som sa len na nejake tri mesiace odstrihla...a zase som za nou sla a obe sme sa tvarili ze nic sa nestalo...(amniocenteza vyvratila uplne vsetko ) mam uz zdravu rocnu dceru a mne vsetky tieto veci aj to co som pisala vyssie zacali dochadzat len pred mesiacom...cely mesiac mam nocne mory, flashbacky z detstva, akokeby vsetko prezivam uplne odznova...vsetky tie zle veci..tie vazby sa zacali trhat a pred tyzdnom som jej napisala ze s nou koncim...prislo na mna akesi znovuzrodenie...ja naozaj neviem pochopit, preco som jej dovolila mi takto ublizovat az do mojej 30-tky...ach...je mi tazko, ale viem, ze som na dobrej ceste...verte mi tu baby moje...ze aj tato diskusia mi velmi pomohla a pomaha...viem, ze su omnoho.horsie pripady, omnoho horsi rodicia...ja len s pokorou chcem dospiet k tomu, aby som sa ja a moja rodina mali dobre...lebo casto som bola len kopka nestastia a pricinu som nepoznala...aj ked mi to manzel stale hovoril...je to tazke, ako to obracia na mna a vycita mi fakt somariny a hlavne ake slova pri tom pouziva...,,si nevdacna dcera" ,,teraz ta prestanem setrit, lebo doteraz som bola ticho " ,,je mi ta luto, ze ti neviem pomoct, lebo si odporna " a taketo veci mi vypisuje...vcera som jej napisala, ze ved ty si ma posielala na potrat bez toho aby si vedela 100% ci to dietatko je zdrave...na toto nereagovala absolutne vobec, stale si sla svoje az nakoniec ona mna zablokovala...ale oddnes ked som sa pristihla, ze znovu citim uzkost, ci som naozaj ja ta zla, tak som si znovu a znovu precitala tuto diakusiu a velmi mi to pomaha...chcem sa naozaj kazdej jednej podakovat
@bubuzu
@aliaray1
@wewuliatko174
@lilitela
@zmrzlinka2021
@majulino

@domak2 aj tebe 😚

Ja trosku odbocim od tvojej otazky, ked mas taku mamu, ty zvladas svoje emocie? Lebo u nas to bolo nieco podobne doma, my ako deti sme bite neboli, ale otec pil a bil mamu.. a dookola hadky a krik z otcovej strany, nadavky.
Lebo ja mam pocit, ze niekedy som ako dynamit a ze sa spravam presne ako oni doma, ze mam nervy uz na vsetko.
Ked je toho na mna vela tak kricim, tak ci napr aj s tym nemas problem.
Ja sa s otcom vobec nebavim, ani mi nechýba, ale samozrejme mam niekedy myslienky na to, co bude, ked umru, lebo to je uz to posledne akoby v tom zivote - ze uz sa potom nic nezmeni, pokial su nazive, asi deti stale dufaju v zmenu, neviem.

A tie uzkosti, ono je to normalne, ja si logicky viem zdovodnit, ze mi nema byt za rodinou luto, ze ich nemam riesit a pod.. ale to sa lahko povie, neda sa to asi uplne odstrihnut, kedze teraz som v kontakte s mamou a ta mi tiez otca spomenie do tel. Mama je v zariadeni uz, ma psychicky ochorenie a bolo to nutne ju tam umiestnit. Ale popravde ani tie tel s mamou mi velmi dobre nerobia, a tie flashbacky co mas, to sa presne deje po tej 30.. ze sa to to vsetko vracia z detstva dovtedy, kym to akoby nezacnes riesit. Mala som to dost podobne.

@ema22270 ach...ano...casto svoje emocie nezvladam...no ale presne ako pises...zacalo to po 30-tke...vize uz par mesiacov som totalne k.o. ..my mame pekny vztah s manzelom, no uvedomila som si ze aj za tie obcasne hadky mozem prave ja a presne som v niecom kopirovala svoju mamu...nastastie nie som tak brutalna, tak utocna, ani manipulativna...len viem podrypnut nevhodne....ale zase ked uz sa naozaj zamyslim hlbsie, tak vzdy tie hadky, ktore som vytvorila v manzelstve prisli hned potom, co som s mamou stravila nejaky cas...byvame v rovnakom meste, nastastie hned po maturite som sa osamostatnila...ale mami som sa nezbavila...ja som ich atrasne casto navstevovala...vysedavala pocas materskej u nich...toto bola najhorsia moja chyba...ale ako tvrdim...ja som za nimi chodila, dufajuc, ze sa ku mne zmenia...budu ma respektovat..nic sa nezmenilo, ale totalne len zhorsilo..momentalne vobec nie som na tom psychicky dobre, lebo su vianoce ...ved chapes..som zavzorcovana jak slak...ale mi to vsetko dochadza...neprejdu dve hodiny z dna, zeby som nedostala nejaky novy flashback..potom sa mi hrnu slzy, prezijem to akokeby znova a zase som uplne v pohode...pochopila som naozaj, ze toto musim len prezit...uvedomit si to..vzchopit sa...a ze budem zit konecne stastny zivot...uz je to verim za rohom...urobila som naozaj najlepsie rozhodnutie, a to odstrihnutie...tebe prajem aby si nasla vnutorny pokoj a aby si sa zbavila vzorcov z detstva...dokazeme to 😘

Nie par mesiacov ale vyse mesiaca....tak...aby som bola korektna

Nápis mi prosím správu. 🙂