Dobrý večer.
Som si vedomý, že toto je fórum pre mamičky ale myslím že ako ženy mi poradíte iný pohľad na situáciu v ktorej som sa ocitol.
Pred pár mesiacmi sme sa rozišli s priateľkou, začiatky boli skvelé boli sme ako 2 kúsky puzzle
vo všetkom sme si až chorobne rozumeli (názor na spoločnosť,financie,ľudia)až ma to udivovalo (v dobrom) pretože dovtedy som
nič také nezažil pretože myslím, že je úplne normálne že sa dvaja ľudia nie na všetkom zhodnú, ale k veci. Všetko to začalo keď sme si našli podnájom akoby sme otvorili dvere do izby ktorú sme dovtedy nepoznali a bolo to stresujúce, ale aj pekné obaja sme túžili po súkromí. Žiaľ od toho momentu sme sa
pomaly jeden druhému vzďaľovali aj keď možno nechcene. Zádrhel prišiel v tom, že keď sme sa na niečom nezhodli napr. dovolenka alebo ako tráviť voľný čas, spoločné záujmy atd..
vždy odišla na víkend domov. O pár dní sa vrátila akoby nič a toto sa stalo pár krát. Nevedel som si to vysvetliť keďže nič vážne sme neriešili boli to len žabo/myšie vojny. Cez leto som chodil na týždňovky, na tri noci ona pracovala v meste kde sme žili. jedného dňa som sa vrátil domov z práce a všetky jej veci boli preč. Bez akéhokoľvek vysvetlenia bez toho aby sme to ukončili ako dospelý ľudia sa jednoducho zobrala a odsťahovala. Zlomilo ma to.Fakt, že vysnívaný život je zrazu fuč a hlava nedostala dôvod prečo. Dnes už viem že chodí s mojím teraz už ex-kamarátom,ale taký je život. S touto slečnou som naozaj dúfal v spoločný život a rodinu. Som mladý, mám dobrú prácu mám vlastný byt skvelú rodinu aj kamarátov lenže sa bijem s myšlienkou, a to je aj otázka na Vás dámy: Čo robiť aby sa mi toto nestalo keď bude na svete dieťa, pretože skoro každá je na začiatku milá verná a na oko dospelá.
ďakujem za Váš čas.
keby existoval navod na vztah bol by jeho vynalezca miliardar ,.. zeny su komplikovane a pochoppit ich je nemozne .. hold bud to vyjde alebo nie- treba skusit inak sa to nedozvies ...
ahoj možno sa stalo to najlepšie čo sa mohlo stať nikdy nevieš🙂 sorry za to tykanie ale takto sa mi lepšie komunikuje😉 a až časom pochopíš,že to bol vlastne dar z hora ,že sa to takto skončilo ,predstav si,že by ste boli už svoji a ešte k tomu aj s dieťaťom to by už bolo oveľa ťažšie.. viem,že to teraz bolí ale ono to prejde ako každá boliestka a ked príde do tvojho života tá správna osobka,ktorá bude stáť za to a ona aj príde ver mi viem o čom hovorím tiež som si tým prešla😉a teraz mám toho hádam najlepšieho chlapa na svete😍
Tato zena bola zjavne nevyzreta a neviem,co cakala od spolocneho zivota. Spolocny zivot je loteria,lebo ludia sa rokmi menia a ty nevies ako sa partner zmeni. Zmenia ho okolnosti v zivote,problemy,choroby ta formuju. S tym si nelam hlavu,co bude o par rokov. Vztah sa buduje dlhodobo a potom ho treba udrziavat.
zhoda teoretickych nazorov este neznamena zhoda v praktickom zivote. Mozte na rande prebrat od filozofie po politiku, jedla , filmy, volny cas...atd. atd. Aj tak rozhodujuca, okrem lasky a ochoty sa prisposobit, budu tie kazdodenne malickosti.
Delenie si domacich prac, rezim dna, kto kedy vstava, ci kedy ide spat. hygienicke navyky, jedacie navyky a sposoby, sexulna harmonia samozrejme. A financie - to je velmi dolezite, ako si delit vydavky , kto je setrny, kto mina, tam ked sa nezhodnete, zaraba to na velke problemy.
Mas dobru pracu, ale chodis na tyzdnovky, mas vlastny byt, ale nasli ste si podnajom, mas skvelych kamaratov, ale jeden ti spaval s frajerkou.... 🤔
Tak vieš pred tým ako si urobíte dieťa sa musíte spoznať, niečo spolu prežiť a samozrejme aj spolu žiť. A hlavne je dôležité z oboch strán aby ste sa nepretvarovali boli sami sebou a nesnažili sa jeden druhého zmeniť, nedaj bože si myslieť že sa ten druhý časom zmení… No mám pocit že toto je v dnešnom svete výnimočne..
Dat vztahu cas a priestor. Ked som stretla manžela, bolo to tiez priam osudove ako sme spolu ladili, zobrala by som si ho po par týždňoch. Ale skratka trosku rozumu mi ostalo takze sme si vztah užívali, travili spolu vela casu, byvat sme zacali az neskor lebo sme cakali na byt ale kdramaticka zmena to nebola kedze sme aj predtym zvykli spolu vela byt. A az po vyse roku spol.byvania sme sa vzali a zacali riesit rodinu. Cize predtym ako sme sli do spolocneho dieťaťa tak sme spolu vela cestovali, bývali, prerabali a zariadovali byt, spoznali nase rodiny, naplanovali a riesili svadbu, riesili nejake problémy... Aj napriek nasmu veku by som proste do dieťaťa nesla po roku vztahu a bez spolocneho byvania
No vies niekedy aj ten nespravny kusok puzzle 🧩 na prvy pohlad sedi a potom ked sa na to pozries ako na cely obraz zistis ze to nedava zmysel . Ani vy ste sa podla vsetkeho k sebe tak nehodili.
Minimálne 2,5 roka spolu chodiť, žiť.
Potom dieťa. Naprv svadba.
Za necelé 3 roky zazijes kadečo. Vy ste chodili spolu príliš krátko. Je to ale dobre, že ste sa z krátkej cesty rozišli.
Ono vieš aké to je skôr? Protiklady sa priťahujú
Možno ste boli moc rovnakí
Dobrý vzťah nie je o tom, že máte rovnaký názor na vznik vesmíru a obidvaja máte radi krupicu so škoricou. Vzťah je o tom ci dokážete fungovať spolu ale aj každý sám bez toho druhého. Vzťah je o tom, že jeden druhého necháte dýchať a rozhodovať o sebe a zároveň budete dýchať spolu aj rozhodovať spolu. Až spoločne bývanie a krízové situacie ukážu ci dokážete spolu existovať.
Teraz to nevyšlo. Možno to vyjde s nejakou, ktorá síce ma najradšej krupicu s grankom, ale veľmi rada ti na tvoj tanier nasypte škoricu.
Mne to pride detinske zobrat sa a ist k rodicom na vikend, ked nahodou nie je tak ako ona chce.Najdes si inu partnerku nikdy nevies co zivot prinesie.Nie kazda zena znesie, aby partner bol mimo domu dlhsie.Hlavu hore!
Podľa písma to píše zrejme žena
Vies co...ja co citam zeny ktore takto odrazu odidu zo vztahu tak vacsinou pisu ze muz nic nechcel riesit, nevidel problem tam kde ony ho videli, nebol ochotny komunikovat o tom co ich vo vztahu trapi. Skratka muz zistil ze sa nieco deje az ked sa zena zbalila a odisla, a nechapal preco.
Určite by som poriešila nejakú psychoterapiu. Ak by sa veci mali tendenciu opakovať tak v tom nebude len nevyzretosť ženy. Po takomto bolrstnom opustení je potrebné to spracovať aby si človek nepreniesol zranenie do ďalšieho vzťahu.
Keď som začala čítať, akoby to písal ex mojej sestry. Oni boli tiež taký pár, ešte aj to puzzle si hovorili :D ale ona je mladá, mala k sebe staršieho, ešte nevedela, čo chce, tiež to medzi nimi bolo ako na horskej dráhe, také všelijaké, až to nevyšlo...prosto, nechaj tak, možno spolu budete neskôr, možno nájdeš niekoho, pri kom to zapadne všetko ešte oveľa lepšie, krajšie a pochopíš súvislosti. Aj ty si bol na začiatku nejaký, ona tiež, tak to väčšinou býva.
Odpadli ruzove okuliare, prisla realita. Ja mam aj rada ked muz vybehne a ja mam chvilu pre seba. Ak uz teraz aplikujes svoje ublizenie na buducu partnerku, tak ostan sam.
A pre nu to asi neboli zabomysie vojny a mozno mal tvoj kamos nieco co ty nie. Uz je to minulost.
neries to,, proste ste sa k sebe nehodili,,, 🙂 nevadi, nie ste prvy ani posledny par,... ale to, ze ste sa k sebe hodili ako puzzle,, ma dostalo, aj my si to casto hovorime,,, to je pekne,, no tak zelam vela zdaru,, nech najdes tu svoju druhu cast puzzle,,,, tato to ocividne nebola.....
Kolko zien mas preskusanych, ze "skoro kazda je na zaciatku mila verna a na oko dospela"... mozno aj ty si na zaciatku ako med a potom prijdu zabomysie vojny, rozchody, udobrovanie... ona ti to urcite vysvetlila a naznacovala, ze problem je, len chlapi v tomto casto ina planeta a naznacovanie nepochopia...
Neboli ste kompatibilny, pozeraj proste dopredu... a ani krasny vztah ti nezaruci, ze zena sa ked sa narodi nezmeni...zmeni, radikalne a vo vsetkom...