Pretrvávajúca láska k bývalému priateľovi

Nie je to len taka nostalgia? Ze si vylúčila spomienky na to zle a vidíš len, ako vám bolo spolu dobre?
Z nejakého dôvodu ste sa rozišli, takže asi to nebolo len ružové. Zároveň ty si stále tých 5 rokov sama? Nijaký nový vzťah nebol?
Lebo takto sa môžeš upinat na minulosť veľmi dlho a o pár rokov zistis, že vlastne zbytočne plačeš za niekym, kto už ťa dávno ma v paži.
Na lásku sa nezomiera, ale môžeš si tak premarnit šance na nový perspektívny vzťah, keď budeš stále smútiť a presviedčať sa, že "stále ho miluješ"

nie, neprejde, sem tam zabudnes aj na dlhsiu dobu, potom si znova spomenies..
pripomen si preco ste sa rozisli a sustred sa na pritomnost, buducnost

ja som mala vzťah asi 8 rokov, potom som ho nechala kvôli druhému, teraz už 7 rokov mám nový vzťah a 5 ročnú dcéru, chvalabohu sa s bývalým nestretávame, stále sa mi o ňom sníva, neviem naň zabudnúť, myslím že ho stále ľúbim, každý deň naň myslím, keby som ho stretla tak sa asi rozplačem, to čo mi na ňom vadilo, mi na terajšom vzťahu chýba, ako on trpel keď som ho nechala, prosil, tak ma to dobehlo a teraz sa trápim ja, viem že by ma už nechcel, a aj tak by som terajšieho neopustila lebo máme dieťa spolu a malá ho má rada,on žiadny vážnejší vzťah doteraz nemal, neviem či to niekedy prejde a prestanem naň myslieť

Treba ešte dlhší čas v tomto prípade, aby ťa to prešlo. Pôjdeš ďalej aj bez neho, len si nehľadaj náhradu, ktorá by ti to pomohlo vyplniť, to miesto. Lebo ublížiš inej osobe.

5 rokov je dosť a ste v kontakte?

Ja si myslím, že tá prvá je vždy nejaká iná...takmer všetko si snim zažila po prvý x a preto je to oveľa intenzívnejšie a iné, ako potom nasledujúce vzťahy. Vždy ťa bude srdiečko hriať pri spomienke na neho, pokiaľ to bol krásny vzťah.

@lily14 nie, nie sme :/

Nie je lahke zabudnut, budes na neho mysliet a porovnavat s nim vsetkych svojich priatelov, az pride ten pravy a potom si uz ani nespomenies 🙂

Vieš čo, dlho som žila presne v tomto rozpoložení aj ja. Nevidela som bývalého, myslela som, ako veľmi ho milujem a potom sme sa po dvoch rokoch stretli a až mi bolo smiešne samej zo seba, pretože som necítila ale že vôbec nič. 🙂 Iste, bolo to príjemné, stretnúť sa, pokecať si, ale žiadne romantické city som k nemu neprechovávala. V hlave som mala iba akýsi ideál, ktorý som si za ten čas ja sama vyfabulovala, ale realita bola iná.