Prerušenie kontaktu s rodičmi

Určite nie si nevdacna, to ze ta splodili bolo ich rozhodnutie, mali sa k tomu aj správať, úctu si treba zasluzit, darmo ze je to rodič. Ja som s mojim otcom úplne prerušila kontakt, ako keby ani neexistoval. Bol to a teda ešte aj je alkoholik, tyran, psychopat. Denne som sa pozerala ako moju mamu bije, znasilnuje atd, prechlastaval peniaze, raz mi napísal ze on sa voči mne nijako neprevinil(lebo mňa nebil 🙄) a to bola posledná kvapka. A s mamou mam taky vlažný vzťah, ako sa správala ona mu mne v detstve, tak ja teraz, nejako nemám chuť s nou zdieľať svoj život. Určite by bolo dobre navštíviť psychológa alebo terapeuta, a počúvať podcasty na tu tému, čítať knihy, aspoň ja to tak robim. Rodičia su najdôležitejšie osoby v našom živote, hlavne keď sme deti, no a keď to dodrbu, je len na nas aby sme sa dali dokopy. Je to ťažké, ale nie nemožné. Držím ti palce, viem aspoň z časti ako sa cítiš.

Nie je to nič výnimočné. Pokiaľ si potrebuješ v sebe upratať a spracovať falošný pocit povinnosti "lásky" voči nim, tak aj ja odporúčam navštíviť psychológa. Tie stereotypy, ktoré si počúvala celý život nezmiznú. Ale musíš si uvedomiť, že je to tvoj život a máš len jeden. Preto je pre teba prospešné, aby si odstránila zo svojho života ten balast a venovala energiu a čas ľuďom, ktorí nie sú pre teba toxickí.
Napísala si "chýbajú mi." Čo konkrétne ti chýba? Ak ti chýba ilúzia rodičovskej lásky, porozumenia a rešpektu, tak sa naozaj radšej sústreď na svoju reálnu milujúcu rodinu (muž, deti).

Tebe chýbajú rodičia ale milujúci, ktorých si zjavne nemala. Veľmi vie pomoc Boh ako otec a Panna Mária ako vzor mamy. Ich vlastnosti. Ich povaha. Tiež dobrých psychológ ale je to drina. Je to na niekoľkoročnou terapiu, kde sa postupne budú lámať zaužívané vzory myslenia a správania..Každý z nás si zaslúži dobrých rodičov!

Nemusíš prerušiť kontakt s rodičmi. Stačí keď budeš udržovať kontakt sporadický, alebo raz za čas dôjdeš na návštevu. Vtedy sa tie vzťahy zvyknú o dosť zlepšiť, keď s nimi "nežiješ" a nie si v pravidelnom kontakte. Ten víkend napr. raz za mesiac zvládnu aj oni sa správať dobre, tiež to budú vnímať inak, keď budú mať raz za mesiac návštevu dcéry, či vnučky...

Chod za nimi aspon obcas, nemusi to byt casto.

neobnovuj kontakt ako ti tu radia ti co nemaju skusenost

vyhladaj psychoterapeuta (ak chces odporucim ti cez IP) potrebujes sa vnutorne uzdravit si zranene dieta a treba sa s tym vysporiadat aj kvoli svojim detom a manzelovi

moj manzel to tak ma, my sme sa aj pokusili obnovit kontakt po styroch rokoch bez ziadneho kontaktu (utali to oni lebo sme odmietli skakat ako piskali) a skoncilo to znovu tak ze dnes sme uz dalsich 10 rokov bez kontaktu a je to bezpecnejsie presli sme si terapiou (muz bude mat dozivotne sramy ) ale fungujeme a sme ok na nich myslime v dobrom a prajeme im len to dobre ale kontakt osovny je momentalne nasa hranica ktoru my aktivne neprekrocime

Ja som tiež bola nazoru, že si mame važit rodičov, ale chybu si musia uznať obidve strany..Ak jedna strana odmieta akukolvek zodpovednost za zranenia druhych a nejde to s nimi, tak bohužial.Niekedy je prerušenie kontaktu jedine riešenie

Vieš čo ja som na tom trosku podobne .Ja mam už len mamu bohužiaľ alkoholické a samé problémy snou .Keď píšu všade ako si mame vážiť rodičov atď....tak vždy si spomeniem no jasne a keď sú taky ako moja tak si ich mam vážiť
Mňa moja mama veľa poznačila, robila cely život dlhý, pred susedka ma pochovávali,všade rozprávala aká som zla dcéra ako je hladná, nestaram sa dokonca som počula aj také, ze jej beriem peniaze .Celý život otca ohovárala aký je zlý ako ju bije atď....lenže povedala A a B nepovedala ,ze bol za tým alkohol .Býva od nás 90 km v malom meste na dosť veľkom.sidlisku kde ju ľudia za 30r poznajú aká je .Po otcovej smrti byt prepísala na mňa je to maličký 1 izbový byt ako garsónka keby ju nedopustil jej brat tak to nespraví. Takže platím nájom a istatne poplatky keby bol byt ostal na ňu už dávno by bola vyhodené s bytu za neplatenie .Otec je mŕtvy 6r .Podotýkam, ze som jedináčik ale vzťah nemáme žiaden. Dokonca nám vrátili v ročnom zúčtovaní peniaze a ona si idlxh doslovne vypýtala, ze ich chce lebo sú jej.Musi mi každý mesiac posielať 100e ja platím.jej byt 145e .Chceli sme ,že nám nebude nič dávať ale všetko prežije a nič jej neostane takže musí proste mi dat tých 100e .
Co sa vnúčat týka syna mam 20r s prvého manželstva na neho sa nepýtala už dobrých 10r a ďalšie deti co mam 12 a 8 r na to sa nedá ani vyjadriť bez záujmu ako sa deti majú vôbec ju nezaujímajú.
Snažili sme sa s manželom jej pomáhať keď otec zomrel aby mala jedlo,drogéria robila som nakup každé 2 týždne a jedlo som jej nosila varené ale zistili sme ,ze pokiaľ ju takto dotujeme tak mama ma viac na alkohol a tým.viac pije.Tak sme stým prestali keďže začala po susedných chodiť a vymýšľať si ,ze ona týždeň nejedla a plakala a pýta si peniaze hambq na 100rokov.Niekedy si hovorím, že bolo by lepšie keby som adoptovana,lepšie by som to zvládala lebo by som nemala stres a zbytocne nervy ,čo keď ju niekde naju opýta na zemi alebo sa stane niečo horšie. Keď mam byt úprimná radšej by som bola bez rodičov skor bez mami. Otec tiež pil keď bol mladý ale potom mal zdrav problém a prestal piť. Bol taký ,ze pomáhal komu sa dalo bol do pokiaľ prestať piť dobrý človek v rámci možností ale tiež mal svoje muchy niekedy.Tym ,že mama ma celuly život huckala proti otcovi tak som s otcom nemala dobrý vzťah. Ja som sa odsťahovala od rodičov keď som mala 21r a viac som sa tam nenastahovala.Takze mama o otcovi rozprávala všetko zlé a ja som jej to nejak verila lebo pre domnou v tej dobe alkohol skovavala a nevedlq som až tak moc co sa deje .Keď Otec zomrel zistila som o co tam išlo a všetko som pochopila a nie len ja ale aj susedia a okolie co ju pozná.Bohuzial už nič nezmením na tom ako to je.Neboj nie si sama co ma s rodičmi problém určite nás je viac.Je to.smutne ale je to realita