Prepadá ma pocit zufalstva a beznádeje
Prepada ma pocit zufalstva a beznádeje. Prišla som sem poprosiť o slová podpory a útechy. Prosím nehovorte mi že nie som normálna a mám sa vzchopiť toho počúvam od rodiny a priateľov dosť. S manželom to bude takmer rok čo žijeme odlúčene,boli sme spolu 15 rokov,je mi 42. Ja tomu nemôžem uveriť, môj manžel, moja podpora moja motivácia žiť, moja radosť šťastie. Celý ten rok som žila v nádeji že sa k sebe vrátime. Jednoducho mi jedného dňa povedal že ma prestal milovať a nechce už žiť po mojom boku. Zrútila som sa a napriek mnohým prosbam sa odsťahoval. Teraz mi oznámil že si uvedomil že mu vôbec nechýbam, hovoril to ako cudzí človek akoby sme spolu toľké roky neboli takí blízki. Ako keby do môjho srdca vrazil nôž. Mali sme len bežné hádky,ja skôr výbušná on kludas a to ho iritovalo vraj až tak že som sa mu začala vzdialovat. som psychicky na dne, bývame v jednom meste, stále ho niekde vidím aký je šťastný, ja sa utapam v trápení. Nič ma neteší, nič mi nerobí radosť, skúsila som už mnoho záľub ale nič, sú dni kedy len preležim v posteli a aby som sa nezbláznila vlastnými myšlienkami sledujem životy iných. spôsobuje mi úzkosť keď vidím rodinu v parku, ako si užívajú tieto teplé dni, keď vidím zamilovaných akí sú spokojní. Vždy som priala druhým aj napriek tomu že sa nám nepodarili splodiť dieťa, nemám už ani jeho. Verila som že spolu zostaneme navždy. Vystriedala som asi 5 psychológov ani jeden mi nepomohol. Bez neho môj život nemá žiadny zmysel. Ubíja ma všetko. Chcem vrátiť čas aby som mohla nejak predísť tomuto odsudzeniu z jeho strany.nespavam,nejem, som psychicky na dne, nevidím absolútny zmysel v živote. Hlave viem povedať aby som sa odosobnila ale srdce hovorí iné, ja ho stále milujem a nechcem ho stratiť navždy. Mám pocit že umriem žiaľom.
Upla si sa na neho, možno aj preto až takto ,,chorobne, lebo nemali ste spolu dieťa. Viem, že to sa porovnať nedá, ale ak by si miesto v srdci zaplnila zvieratkom.....dala mu lásku, ktorú nemáš komu momentálne dat.....to čo robíš, že sa utapas, nieje cesta. Teda nie cesta ku šťastiu ale k utrpeniu a zahube. Porozmýšľaj kde sa vidíš o týždeň, mesiac, rok.ako troska na AD alebo vyrovnaný človek? Ty si musíš chcieť pomôcť.....psychológ, psychiater je len barlicka. Silu musíš nájsť v sebe. Prvý krok- prestaň ho vyhľadávať, všímať, spomínať. Ako môžeš venovať svoje myšlienky človeku, ktorý zahodil 15 rokov spoločného života? Zaslúži si to ? Nie! Ty si výnimočná, máš nejakú hodnotu a právo byť šťastná. On ti to právo nevzal ale dal! Tak to využi. Držím palce !!!
chápem ťa. ale poviem ti natvrdo. očividne ťa miloval menej ako ty jeho. stojí ti za to sa takto trápiť pre muža, ktorý sa netrápi pre teba?
keď vidí, že stačí, aby kývol prstom a znova ťa má, tak mu neprídeš príťažlivá. skôr by si pritiahla jeho pozornosť, keby cítil, že ti je ukradnutý.
osobne by som tak nežialila pre muža, ktorý ma nechce a nemiluje. váž si sama seba. niekde je aj pre teba ten pravý muž, ktorý by za teba dal všetko a nikdy by ťa neopustil. len ty ho nemôžeš stretnúť, kým žiališ za týmto.
napriek spoločne stráveným rokom nebol ten pravý. už sa netráp a začni mať rada aj samú seba ❤️
Tak manzel sa k tebe uz nevrati (aj ked to nechces pocut, je to tak), jedine, co poradim, je ozaj sa vzchopit. Najdi si nejake cinnosti, pomaly sa to bude zlepsovat. Chapem, ze to je o to horsie, kedze nemas deti, lahsie by sa to znasalo.
Nevycitaj si to odcudzenie, vzdy je to vina oboch, na vztahu treba pracovat. Si na neho upnuta, nic ine pre teba neexistuje a nema zmysel, takto sa nikam nedostanes.
Zbytocne sa nieco vinis.
Ovela horsie veci sa stavaju, ako napriklad prezit svoje dieta. Neplytvaj uz energiu na muza, ktory ta zjavne nemiluje a nechce s tebou byt.
Išla by som k psychiatrovi toto už bez liekov asi nedáš.Musi to byť veľmi ťažké, ale nič iné ako nájsť v niečom zmysel nepomôže.Hovori sa, že väčšine ľudí spraví lepší pocit to, že niekomu pomôžu tak porozmýšľaj.Mozes sa angažovať v nejakej charite, združení, utulku...A kúpila by som si psa, mačku dá Ti lásku, pôjdeš von či máš chuť či nie.Cas už nevrátis musíš sa na to pozrieť reálne.Neuzatvaraj sa doma vieš koľko je takých sklamaných ludi?
Pozri si zoznamku a musíš sa pohnúť vpred
Zacni mysliet prakticky, ak chces umriet zialom, mala by si si dovtedy spisat zavet, aby sa o dedictstvo po tebe potom nerozhadala este aj tvoja rodina. Ak na to mysliet nechces, najdi si iny subjekt pre ktory bude zmysel zit - pes je najlepsi priatel cloveka.
Zažil som takmer presne to isté, ale v opačnom garde. Trvalo to roky, ale časom to prešlo a človeka to emočne zocelilo.
Mna znepokojilo to, ze si manzela nazvala "moja motivacia zit." Neviem, co si preberala so psychologmi a preco si pri ziadnom nezotrvala dlhsie. Ale ja by som sa odpichla od tejto vety a skumala by som, preco je tvojou motivaciou zit partner, preco ma az takuto obrovsku vahu. Ja mam napriklad strasne rada svojho muza, ale motivaciu zit mam aj mimo neho. Naopak moj svokor bral partnerky tiez takto fatalne, no unho sa jednalo pravdepodobne o nevydareny vztah s mamou, z coho mal aj ine velke problemy.
Naozaj skus sa venovat sebe, svojim pocitom, svojmu vnutru. Manzel ta urcite velmi zranil, tomu verim. Mam kamosku, ktoru manzel nechal po 30 rokoch, co boli spolu. Niesla to velmi tazko, vyvinula sa u nej aj tetania, no to ju priviedlo prave k tomu, ze sa zacala zaoberat sebou, nejake veci pochopila, nejake aj pomenila a nasla si nakoniec aj noveho manzela, s ktorym sa maju super.
Inak, keď spolu nie ste rok načo mal potrebu Ti teraz hovoriť, že ani mu nechýbas?Príde mi to bezcitne, podrazacke jatriť rany a asi nič moc charakter.Mas priatelov, rodinu zvládneš to.Teraz vidíš všade šťastných ľudí aj ty si niekoho nájdeš, ale ak máš depresiu čo po takomto šoku môže byť tak vidíš všetko negatívne.
Ty uz si ho stratila a nikdy sa to nezmeni. Ak mas moznost odist do ineho mesta, tak je to prve co by si mala urobit.
Moja, čím skôr nového chlapa .... a ver tomu, že zabudneš , hlavne keď ťa mal za nič 👉
Stále neviem, co ti ten človek dal, ked ti tak strašne chýba. Ale viem, co ti vzal. Sebauctu.
zas netreba to prehaňať, určite sa človek trapi aspoň mesiac minimalne, ale aby roky rokuce sa trápil za ex partnerom, hlavne ked on je šťastny a kvitne, tak to ne..zbytočne si predlžovat martyrium.. načo
a varovne signaly si nevidela, že nie je spokojny a planuje unikove cesty?
poviem ešte jedno k tomu, máme každý tu na svete obmedzený čas. a tento čas je to najvzácnejšie. ani sekundu nedokážeme vrátiť. neúprosne plynie.
s mužom, ktorý ťa nemiluje, si stratila roky. nestrácaj ešte aj ďalšie roky svojho života smútkom za ním. vôbec si to nezaslúži.
Autorka, nevzdávaj to, skus ďalšieho psychológa, psychiatra, terapiu. To čo píšeš znie ako závislosť. Potrebujes odvykacku nie od neho ale od myšlienok a ilúzii čo si si vysnivala o tom hajzlovi.
No, pomaha aj toto Po1) ,(nezalezi na tom) ci si veriaca ,neveriaca, dobrra, zla, ( ale to by mail vediet, aj neveriaci psychologovia,) ked len co aspon na kratko vojst do akehokolvek chramu, . vo vnutri kostola ,nemusis sa ani modlit, ak vies co modlitba je pros,,, pros ,,v lavici.,len tam sed, a pozeraj na oltar,prezri si obrazy na obrazy samozrejme ,ked nie su v kostoloch nejake obrady,omse,Aj ked si neveriaca ,tak si vybuduj väcsi vztah s Bohom Jazyk mas....tak uz len aspon takto,,,Pane Boze neverim , ze si ,ale pomoz,pomoz ,pomoz,,, ,nebude to mozno hned, ale na 100% to ucinkuje tvoje prosby,aspon tak,ze ta nebude chytat denne ( vidim to u teba skoro ako zufalstvo,.)Po 2 ) urcite zacni chodit na vylety,dovolenky,ponukni sa k socialnym pracovnickam nieco im pomoct, su zamestnane aj v charitativnych oblastiach..aj oni ti poradia,a daju len taku pracu, ktora ti pomoze odputat sa ,cim prechadzas..Ja toto poznam,,,,ale ja som veriaca,tiez som uz s nim nepocitala a po 16 rokoch sa moj manzel vratil..Prajem novy start do zivota,a musis sa vzchopit, aj tak ze ak si fyzicky zdrava,pomaha manualna ale tazka praca,aby si tvrdo zaspala,a dobre jedla,Normalna si az moc,ale aby si stale nanho nemyslela,tak popripade chod do Fitka,,ale musis mat specialneho trenera,aby si si na tele nieco nepobabrala,trebars platnicky chrbtica , atd, S Tym fitkom véééééélmi opatrne ale aj to uzasne pomaha.
lásku si nijak nevynútiš, ak ťa nemiluje, nechýbaš mu, tak len ísť v živote ďalej. možno si uvedomí po dlhšom čase, ale nesmie ťa nájsť zúfalú, to chlapov nepriťahuje. musela by si ho nechať sa dlho o teba snažiť. tak pekne choď spať, ráno sa najesť, pi vodu, choď niekam, rob niečo, sústreď sa na seba. čo má byť, to bude. ale tvoji rodičia ťa nemali na to, aby si sa ničila. musíš sa odpútať, život ide ďalej. viem, je to ako keď ti zomrie blízky človek, lenže!!!! on žije, on si sám vybral byť bez teba! to nebol ten správny pre teba. viem, ako to bolí. tiež som nevedela jesť, spať, piť, zabudala brat lieky... po čase a s odstupom, nestálo
to za to trápenie. nikdy neplač pre nikoho, kto pre teba nevyroní slzu. komu si ľahostajná. keď vie žiť bez teba on, musíš aj ty dokázať žiť bez neho a byť šťastná s niekým iným.
Nemôžeš niekoho prinútiť aby ťa miloval. To žiaľ nejde. Môžeš mu ale ukázať čo stratil. Nájdi v sebe silu napriek tej veľkej bolesti. Nech vidí, že ťa to nezlomilo. Zaslúžiš si byť milovaná. A verím, že raz budeš. Si príliš vzácna na to, aby si bola s niekým, kto nevidí tvoju hodnotu a krásu.
Najdi si zalubu, aspon kym prejde potrebny cas, zacni chodit na jogu, alebo do fitka.
@mircalla Myslim to vazne,je tam cisto,krasa starobylych majstrov,a hlavne uzasny preuzasny pokoj,,pokoj,pokoj,ja to tak citim,A to uzasne ticho, na uvolnenie nervov. jak stvorene...Asi kazdy sme inak nastaveni,ale napr.je dobre ist aj do galerii,,nejake vystavy,ale tie kostoly mna osobne najviac lakaju,
@vorkola toto co pises je v takychto situaciach velmi-velmi nebezpecne..pises,,,Pane Boze neverim , ze si ,ale pomoz,pomoz ,pomoz,,...toto je cele zle, k viere v boha treba prustupovat realisticky, podla: pomoz si clovece, aj pan boh ti pomoze. Autorka musi sama prijat fakt, ze je koniec a nastartovat sa do novych dni a novych moznosti. ty si si vyhodnotila ako stastie ze sa k tebe po 16 rokoch manzel vratil??? no prepac ale po tom ako 16 rokov chodil po prietrtkoch, by som ho poslala akurat tak do....a nie sa tvarila, ze ake stastie... cele zle
ovláda ťa strach, že ťa opustil, musíš si otvorene zodpovedať otázku čoho sa tak veľmi bojíš (poradím si?) a potom pomaly robiť krôčky na to, aby si si vedela poradiť sama... je to pomalý a postupný proces, nepôjde to zo dňa na deň, ale treba si dávať malé ciele, prežiť jeden deň a potom sa uvidí