Ahoj ženy idem si po radu. som mladá, mám dlhšie “vzťah” Bohužiaľ sa medzi nami stali nejaké veci, už to nejde ďalej. Mne na ňom záležalo aj záleží viem že aj jemu na mne. Ale sú tam nejaké výčitky čo boli z klamania, utajovania. Je tam diaľka (sj keď menšia stále je). Je tam to že obaja vidíme len to čo ten druhý nevidí a nevieme sa normálne porozprávať. Vždy chvíľku sme spolu potom zas chvíľku bez seba. Bohužiaľ to robím ja, vadí mi ako reaguje ako keby je všetko v poriadku. Potom po čase k nemu zas pribehnem, ozvem sa. Chvíľku sa mu snažím vysvetliť niečo a potom zas odídem lebo mi príde že vie s kamarátkami, rodinou, kolegyňami, ženami normálne sa baviť ( inak tiež dôvod prečo sa to pokazilo - uprednostňovanie iných žien prečo mnou ) ale so mnou sa tak baviť nevie. Vedel na začiatku teraz už nie. A ja aj keď odídem, vždy sa ozvem lebo si myslím, že ma zle pochopil, pritom ja to robím lebo mi záleží na vzťahu. Čiže vždy odídem lebo sa cítim ako keby na inej vlne ako on, že ja sa snažím zabojovať za ten vzťah. Potom sa po pár týždňov ozvem, začnem mať v sebe také že viem že ma má rad viem ako sa ku mne správal. A možno nechápe že aj keď vybuchnem tak to preto lebo sa cítim nepochopená a nie lebo mi to je jedno ten vzťah. Chcem aby vedel koľko to pre mňa znamená, ja od chvíle čo som ho stretla a boli chvíľu spolu som vedela že takého človeka som nikdy nestretla a že mi bolo s ním dobre. A teraz to je takto.
Prečo mám potrebu sa vždy ozvať ? Aj keď viem, že mi je lepšie bez neho, lebo keď som s ním len smútim. A ešte viac smútim keď vidím, že on reaguje úplne v klude zatiaľ čo ja mám pocit že od smútku vyplácem srdce a o to viac ma to raní.
@viestta ako myslíš nemala ?
Prečo stále doliezaš za ním?! On ťa má u prdele, vie , že môže spraviť hocičo, ty sa trošku pohnevkáš a zachvilu docupitáš našla.
Trošku si váž samu seba.
Lebo ak by si mala, tak za nim stale nedoliezas ako posledny zufalec bez sebeucty.
nepomoze ti nic, len si uvedomit, ze nic sa nezmeni, a najst si ineho. Tiez som sa k prvemu priatelovi xkrat vratila, nema to vyznam.. nech dolezie hocikto z vas, nic sa nezmeni. To co vadilo, bude vadit znova a je ot zacarovany kruh. Neviete sa bavit, ani nebudete vediet. Ja napr. toto nechapanie debaty prave riesim s chlapom, a to je proste somarina, clovek sa bavi normlane a aj tak je z toho hadka. Totiz kto chce pochopi, kto nechce nepochopi. Chce niekto rypat, vysvetli si to po svojom... nic ien ako ukoncit toto trapenie nema vyznam...
No , čo chceš počuť ? Skrátka si mladá a blbá. Potrebuješ asi poriadne padnúť na hubu aby sis uvedomila že takéto vzťahy nemajú budúcnosť a začala si vážiť seba a svojho času. Raz až si to uvedomíš tak už so sebou takto zametať viacej v budúcich vzťahoch nenecháš . bohužiaľ si to musíš ale sama uvedomiť. Niesi ani prvá ani posledná čo bola zaláskovaná až bola slepá a sprostá.
si psychicky labilná... potrebuješ niečo na zosilnenie psychiky. nevieš veci dotiahnúť do konca...
poznám ten stav : ani s ním -ani bez neho.
Clovek nie je polovica. Ma byt plny. Sebestacny. Mat sa rad. Vedoer tráviť cas aj sam. Tak zjavne ti chyba sebalaska...sebaucta..sebaprijatie..seba cosi...ked stale ides za tym istym. To iste vhyba aj tym zenam, kt nevedia byt chvilku bez randenia ci partnera..
Ozve sa niekedy keď ste od seba? Nie a vieš prečo? Lebo vie, že stačí vydržať a dolezieš nazad. Ešte koľko rozchodov dáš kým ti to dôjde?
Nemáš alebo si úplne stratila sebaúctu. Stáva sa to aj starším ženám. Ja to síce nedokážem pochopiť, no každý sme nejaký. Určite to nie je dobré. Len sa to bude ťahať a ty budeš psychicky k.o. Ver tomu. Teraz pomáham kámoške riešiť tento problém. Za svoj život zodpovedáš iba ty. Za to, že toto dovolíš budeš niesť ťarchu iba ty. Skús nad tým pouvažovať. Ona dopadla tak, že chvalabohu som ju dotiahla ku perfektnej psychologičke. A áno aj to je cesta a obrovský pokrok.
Nebude to tym, ze si stratila pocit sebahodnoty a sebeuctu? Alebo si ich nikdy ani nemala