Prečo nesmútiť za chlapom, ktorý zahodil rodinu?

No presne preto že ťa nechal na všetko samu…na všetko treba čas. Ono to prebolí a ešte budeš rada že sa tak stalo. Držím palce 🙂

Nesmútim za chlapom, ktorý zahodil rodinu s deťmi... Prečítaj si to zakaždým, keď ti bude takto. Držím prsty, posielam objatie plné podpory. ❤

Lebo taký chlap nestojí za jedinú slzu. Sama si skús napísať jeden rozumný dôvod prečo za niekým takým smútiť.

Ja to všetko viem, ale ta zrada tak strasne boli....zvlast, ked som to necakala

nezasluzi si vas 🙂 ani trochu. som si ista, ze vas caka nieco lepsie. teba aj tvoje deti. cas vsetko vylieci, hlavne, ze deti maju maminu, ktora ich neopusti ❤

To, že si smutná, sklamaná je úplne normálne. Dovoľ si práveže smútiť, poplac si, pokric, ak treba, daj tie emócie von. Uľaví sa ti. Ženy sú emocionálne bytosti, darmo budeš používať logiku, to ti nepomôže. Prípadne nejaké terapie skús, ak to bude moc zlé. Držím palce.

Lebo si vas nezasluzil a ked to preboli, co je uplne v poriadku, urcite ta caka nieco lepsie ako niekto takyto...
v podstate treba byt trosku aj spokojny ak sa to prevalilo "cim skor"... cim menej casu zabit z takymto clovekom v zivote, je to naj.

Ved to sama pises. pretoze ta ZRADIL a podrazil.

Pochádzam z rozvedenej rodiny, otec odišiel veľmi skoro, to aké psychologické defekty to vo mne zanechalo radšej pomlčím. Ak máš ale silu na ďalší vzťah, čim skôr pre svoje deti vynahraď nejak ten mužský vzor, lebo ich to môže ale aj nemusí v dospelosti poznačiť, čo viem, tak väčšinou neúplná rodina poznačí deti vŽdy.

A ja sa pridam k @janickacrazy - vsetky straty treba odsmutit. Ak potrebujes plakat, plac! Ak sa potrebujes hnevat, hnevaj sa. Nic nepotlacaj.

Potlacene emocie sa budu vracat.
Odsuvane emocie sa budu vracat.
Spracovane emocie ti pomozu posunut sa dalej.

Je strasne potrebne porozumiet, co sa s tebou pocitovo deje - precitaj si fazy zmierovania sa so stratou: https://www.preventivne.sk/dusevne-zdravie/na-c...

Rada:
Naplanuj si smutenie, mozno sa ti zda, ze pri detoch nemas na smutenie cas.
Naplanuj si, ze napriklad ked zaspia, napises si do dennika dve strany svojich aktualnych pocitov a vyhradzujes si na to jednu hodinu.
Naplanuj si, co budes robit potom - napr. potom poskladam pradlo, potom pripravim desiatu na dalsi den pre decka a pojdem spat.

A potom, ked uz sa pusis do toho smutenia, nastav si budicek v mobile, dodrz cas, ktory si si vymedzila, kedy toto spracovavanie emocii ukoncis. A pusti sa do cinnosti, ktoru si si naplanovala.

Takto mozes mat svoje smutenie trosku pod kontrolou, riadit ho a riadit svoj zivot. Mat vsetko vo svojich rukach, ale zaroven umoznit pocitom odzniet tak, aby ta to nepolozilo na lopatky.

Nie je tvojim cielom znenavidiet muza. Tvojim cielom je osetrit si svoje rany. A to mozes laskavostou k sebe, premyslanim nad sebou. Urcite bude dobre, ak smerom do buducna kvoli deckam nestrhate vsetky mosty medzi sebou...

Len psychicky nestabilny jedinec smuti za clovekom ktory mu ublizil

Teraz to bude boliet a musi to boliet. Tak to je.
Otazky preco, ako mohol, neboli sme mu dost dobri, ...

Vyplac sa. Ako ti povedali. Sadni s vecer, ked deti zaspia a porozmyslaj o tom vsetkom. Rozplaces sa. Dopraj si to.
Kazdy taky plac vyplavuje z teba hormony, ktore ti sa produkuju pri tom strese, strachu z toho, co zazivas a sposobuju zle pocity.

Nejaka chyba mozno je aj na tvojej strane (a to aj ked si vsetko myslela najlepsie ako si mohla). Ale nevadi. Ako sa hovori: uvedom si, ze si skvely balicek. Len si bola na zlej adrese.
Ta adresa sama o sebe nemusi byt zla, len ty si tam nepatrila. Patris niekomu inemu. On sa najde.

Skusaj hladat cinnosti, ktore ti prinasaju radost a obcas ich rob. Aspon chvilku. Ale nepredlzuj to zbytocne, nech si ich potom nespajas s tym zlym obdobim.
Vysivaj, strikuj, maluj, nieco vyrabaj, citaj, skrasluj si byt, cokolvek.

Skusaj si spievat. Je jedno, ze falosne, je jedno, ze sa pritom rozplaces. Spev je sposob, ako rozochviet vnutro a tie vibracie pomahaju.

Skus si zatancovat. Aspon jednu pesnicku. Len tak, bez stylu. Kam ta povedie telo. Je jedno, ze nie si ladna ako vila. Zavri oci a v tvojej hlave budes skvela. Uzivaj si nachvilu pohyb.
Nakratko ta povzbudi a zlepsi ti naladu.

Zalez si vecer do deky s telym cajom a pozri si daky oblubeny film. Aspon cast (ak musis ist skoro spat). Alebo citaj knihu.
Deka je ako objatie. Clovek potrebuje citit, ze je niekde stuleny. V teple a pohodli.

Nic z toho sa snaz nerobit prilis nasilu, ale zaroven si nedovol zastagnovat sa vo vzduchoprazdne.

@biglovemom nie je nič zle na tom byť psychicky nestabilný, preto nerozumiem prečo je dôležité tento fakt spomenúť..

Autorka, je úplne normálne že to prežívas, že ťa to ťaží a že sa cítiš zradena.. je to čerstvé, každá takáto zrada boli a bud k sebe sucitna, nevyčítaj si že to prežívas a že ťa to boli.. nie je to tvoja chyba, takéto straty musia jednoducho preboliet.. a to chce čas, ktorý negatívne pocity postupne otupi, prejdú a bude to lepšie.. len si dovoľ to teraz odsmutit.. ak by si potrebovala pomoc odborníka, neboj sa ho vyhľadať, pomôže ti nájsť správny smer.. držím ti palce, aby ti bolo čo najskôr lepšie..

@jana_eyre_2 ja som to ani nemyslela v zlom, ale mozno to autorku nakopne a vyhlada psyhologicku pomoc🤷🏼‍♀️

...lebo ZAHODIL rodinu. Čo chceš počuť viac? 🤷🏼‍♀️

Preto lebo si ťa nezaslúži ani tvoje deti,zradil tvoju dôveru,nechal všetko na teba a je zbabelec,jeho ego je jediné čo mu ostalo,hlavu hore buď rada ,že si sa ho zbavila nieje nič viac ako obyčajný sebec čo neuniesol ťarchu zodpovednosti nedokázal byť dobrým manželom ani zodpovednym otcom svojich detí

Nesmut za chlapom ktorý zahodil rodinu .lebo to nie je chlap !!!!!

To nie je smútok, ale spomienkový optimizmus. Prejde to casom. Rataj dni a tyzdne, jedneho dna si na neho ani nespomenies.

Ďakujem všetkým. Toto si ukladám a keď budem mať ťažkú chvíľu, budem si to čítať ❤️

Lebo všetko sa deje pre niečo!! A určite na teba čaká niekto lepší krajší múdrejši.Je to čerstvé, kľudne bud nahnevaná, smúť, kľudne plač (všetko s mierou) ono to prejde, a časom budeš rada ze si sa ho zbavila..

Dievcata, poradte mi este, lebo neviem uvazovat triezvo. Syn bude mat narodeniny a ex dal navrh aby sme sa stretli ako rodina, zablahozelali a pozreli si spolu film, Ze urobi veceru. Ja stale k nemu nieco citim, cize by som po tom skocila vsetkymi desiatimi. Ale, na druhu stranu, nemoze sediet na dvoch stolickach, bud nas ma alebo nema. Takto si on uspokoji svoj pocit ale co ja? Asi chcem vsetko alebo nic....a co deti? Tie by to prijali...