Prečo nedokážem ľúbiť?
Ahojte ani neviem prečo sem píšem. Neviem. Nie som zlý človek. Podľa kolegov som súcitná cudzí na mňa reagujú kladne dávajú sa so mnou do reči vyhľadávajú ma. Aj ja som rada s ľuďmi mala som aj zopár vzťahov. Ale proste neviem ľúbiť. Dokážem to povedať ale nie je to tak. Dokážem vzťah v sekunde ukončiť keď narúša moje hranice. Dokážem sa "vzdať" keď vidím že to nejde. Bude mi smutno a ťažko ale nejdem sa zrútiť. Viem že som ešte nikdy nikoho nemilovala. Nemala som človeka pri ktorom som horela láskou ktorému patrilo moje telo a srdce. Neviem sa zaľúbiť. Cítim chémiu blízkosť.. Ale niečo ma od všetkých drží v diaľke. Milujem prírodu deti slnko milujem svoju prácu milujem literatúru. Ale muža milovať nedokážem (nie som na ženy). Mám tendenciu neveriť keď povedia že ma ľúbia. Neviete ako v sebe rozbehnúť ten proces lásky? Po vzťahu túžim celým svojím srdcom no nadviazať a udržať ho nedokážem. Nejaké rady?
Máš sa rada, a v citoch si zdržanlivá. To nie je vada. Neboj sa dať niekomu nádejnému šancu získať si tvoje srdce, veď ako sama hovoríš ukončiť vzťah nie je problém, to možeš urobiť kedykolvek.
Každý neomdlieva láskou a nestráca kvoli nej rozum, to však neznamená že nevie milovať.
Už to, že si súcitná znamená, že dokážeš ľúbiť.
Ja som tiež taká, tešia ma maličkosti, verím v dobro, lásku navonok dávam, ale mám tam vždy svoju ,,rezervu,, a viem byť nemilosrdná.. a ja to mám z detstva, žiadnu lásku som necítila, len takú falošnú, aby sa nepovedalo..
ani nechápem ako niekto z nešťastnej lásky robí kraviny, nedokázala by som niekomu ublížiť za to, že ma nemiluje a sebe tiež nie..
Chod za psychologom, nieco za tym bude. Tipovala by som na nieco zo vztahu s otcom.
Dalsia vec je, ze si este nemusela stretnut spravneho chlapa. Ja som mojho stretla dost neskoro a bolo to s nim uplne o inom ako s tymi predtym Ale je fakt, ze ja som uz predtym bola na tej terapii a nejake veci som poriesila tam, potom som akoby zazrakom stretla dvoch ludi, ktori mi velmi pomohli s dalsimi vecami a az potom sa objavil manzel. Ono sa to asi aj u teba bude este nejako vyvijat, budes stretat dalsich ludi, len treba vyvinut aj nejaku vlastnu aktivitu, aby sa veci pohli.
@marianarem aký druh terapie to bol
🙂
Katatymno-imaginativna terapia bola u mna top. Da sa pomocou nej vstupovat do podvedomia, uvidiet, co sa tam deje a aj robit zmeny. Robia ju klasicki psychoterapeuti.
psycholog by ti mohol pomoct najst dovod pre ktory to u teba takto je, co to sposobuje, kde to zacalo, lebo taketo veci vacsinou maju povod v minulosti, castokrat v detstve.
Zalezi aj kolko mas rokov, ak 20 mozno si este toho praveho nestretla.
Najst pricinu, zrejme bude v kmenovej rodine. Pozri sa spat, ako to fungovalo medzi rodicmi, medzi tebou a rodicmi - mozno prave tam najdes odpoved, s ktorou mozes dalej pracovat.