Prečo cítim zlosť k mame?

Asi by som chcela sama sebe odpustiť pre tie pocity

Možno za to ,že bola na všetko sama,treba si uvedomiť,že ti dala všetko čo mohlo a byť vďačná za to

Odporúčam knihu Deti jsou taki lidi. Aj mamine. A nezabudaj, ze robila to jedine, co vedela a čo mohla.

Prečo cítiš zlost?

Lebo ju súdis a si k nej kruta. Lebo si si vytvorila predstavu idealneho sveta, kde ona síce mozno splnala toho 80 % ale zvyšok nie, a na ten zvyšok si upriamila svoju pozornosť a svoju mysel.

Kazdy rodic robí maximum čo moze, aj ty. Milovat jeden druheho je vsak zaklad zivota. Vypustit zlo, vypustit nenavist, vypustit neodpustenie a zamerat sa na nového človeka, novú mysel.

tak si tie spomienky vytvor - nie ako dieťa, čas už nevrátiš, ale zavolaj ju k vám pohrať sa s vnúčatami, prípadne ju zober na výlet s vami... nebude tu večne, tak maj aspoň nejaké pekné spomienky ❤ maminka ťa vypiplala a očividne to urobila dobre, poďakuj sa jej aspoň takto.

@minenkak to som počúvala celý život. Akoby to bolo všetko čo mohla urobiť. Vychovať nás sama a akoby si zato zaslúžila medailu. Zato, že nás nedala do detského domova? Veď každá matka ktorá ostane na deti sama tak vychováva sama, nemá na výber nie. Nie, neberte to tak že to zľahčujem. Len cítim krivdu. Akoby som mala byť vďačná zato že sa o nás matka postarala. A to je všetko.
Ide deti nemajú byť také vďačne lebo mali aj otca?

@zuzanka.zuzu práve pri deťoch sa mi vrátilo detstvo a to bol spúšťač mojich pocitov

@mamamasama ďakujem, objednám si

ano? a u mňa sa tiež po pôrode spustili emócie - ale presne opačné... NIKDY som si reálne neuvedomila aké je to byť samoživiteľkou, kým som nemala dieťa a keď som padala na hubu tak štafetu prebral manžel. mojej mamke nemal kto prebrať štafetu, bola na mňa sama, nechápem ako to dala ❤ moja hrdinka

@zuzanka.zuzu mňa napríklad zamrzelo keď mi rozprávala ako mi v 2mesiacoch dala krupicu lebo sa kvôli mne nevyspala a potom sa zvysoka vykašľala na kojenie, lebo po krupici som lepšie spala. Zamrzelo ma keď mi povedala aká bola šťastná že ma v 2r prijali po známostiach do škôlky a mohla ísť do práce. Vtedy ešte otec s nami žil. Nebola odkázaná na príjem.
Najkrajšie spomienky mám na babičku. Ta mi venovala všetok svoj čas.

Odpustenie je rozhodnutie. Nemá veľmi zmysel vŕtať sa v spomienkach, ktoré ťa rania. Vieš, byť rodičom nie je ľahké a budeš aj ty zlyhávať pri svojich deťoch, ktoré ti tiež možu v budúcnosti vyčítať x vecí. Nie je jednoduché ustáť situáciu, že príde žena o muža a zrazu sa celá ťarcha starostlivosti o všetko prenesie na ňu. Nepozeraj na to z pozície seba, ale skús byť na jej mieste ty. Je ľahko posudzovať druhých. Určite robila,čo najlepšie mohla. Nebola dokonalá, nerobila dokonalé rozhodnutia, ale robila to ako najlepšie vedela. A na druhej strane možno porozmýšľaj ako bola vychovávaná ona, možno ani ju rodičia nikam nebrali. Často kopírujeme nevedome svojich rodičov. Snaž sa jej z celého srdca odpustiť a uvidíš koľko lásky k nej získaš. Ty sa možeš poučiť z jej chýb a venovať svojho času deťom viac. Ale nebuď to malé dievčatko, ktoré sa zaseklo v detstve, lebo už si dospelá žena a nevieš ako by si zvládla situáciu na jej mieste ty. To že je veriaca, tak ďakuj Bohu, lebo mnohé ženy takáto situácia psychicky položí. Buď vďačná za to, čo ti dala. Ty máš šancu byť lepšou matkou. Ale časom zistíš, že to nie je také jednoduché, keď deti rastú a majú už svoju hlavu.

@makodob nádherne napísané ♥️

To že tam bol tvoj otec je jedna vec, druhá či jej reálne pomohol? Či bol ďalším ,, dieťaťom,, v domácnosti

Za vychovanie každého dieťaťa si každá matka zaslúži medailu a o to viac, ak vás vychovávala sama ❤️

@makodob lenže to iste čo robila pri nás robí teraz pri svojich vnúčatach. Preto to prežívame druhý krát a komplikuje to náš vzťah, ktorý bol doteraz celkom dobrý

Tak mozno bola k tebe az moc dobra a rozmaznala ta a preto si to teraz nevazis.

Predstav si ze si sama s deťmi.. Staráš sa one.. Pravdepodobne pracuješ... Pomáhaš aj ostatným..A teraz máš chodiť po výletoch.. Véd mohla byť aj unavená.. Si dospelá tak by si to mohla pochopiť... Mali ste na jedlo... Starala sa.. Mala mamu ktorej na vás asi záležalo podľa toho čo čítam... Myslím ze ti dala toľko koľko vedela dat... A mohla dat...

Možno ťa hnevá to že v tvojich detských očiach viac času venovala cudzím ako tebe? Opisuješ že všetkým pomáhala, vkuse niekto u vás zvonil lebo potreboval nejako pomôcť, možno aj ty si ako dieťa s niečím potrebovala pomôcť, či len jej pozornosť - porozprávať/pohrať sa - ale ona ťa odbila, prípadne odignorovala úplne tvoje nejaké potreby - lebo ona to nepovažovala za dôležité riešiť, ale pre teba to bolo veľmi dôležité a vzápätí na to niekto mohol zas zazvoniť pri dverách, a odrazu už mala čas, chuť venovať sa niekomu inému len nie tebe. Keď mohla nechala vás s babkou a tam si videla ten rozdiel ako sa vám babka venovala na plno a mama nie a začala si pociťovať hnev, ale časom si ho v sebe potlačila a pri tvojich deťoch sa ti tá rana-zlosť na mamu zas predrala napovrch - môže to byť ono?

Pozri si dospelá žena, tak buď iniciatívna a urob si svojou mamkou spoločný čas, len ty a ona. Povedz je o veciach, ktoré ti prekážajú, ale bez výčitiek. To by bolo najlepšie, aby si jej pred týmto rozhovorom odpustila a bude sa diať pokojne. Neviem o aké konkrétne veci ide, ale treba to komunikovať a nastaviť si hranice. A uvidíš ako sa zlepší váš vzťah. Ale treba to komunikovať ozaj pokojne a v láske, nie v hneve s výčitkami. Ona určite nevie, čo tebe prekáža a kým jej to nepovieš, nevie to odstrániť.

Nie nemusis odpustit …. musis to spracovat a to najlepsie so psychogom .bude tam urcite viac toho ako si pisala.

Každý máme nejakú krivdu voči svojim rodičom, lebo žiadny rodič nie je dokonalý. Mne moja mama vravela ako doteraz nevie jej otcovi odpustiť aký bol na ňu prísny co sa chodenia von týka a ako ju sledoval keď išla s chlapcami von lebo sa o ňu bal, lebo bola nádherná, bola aj na miss v prvej 12 vtedy a tak si sľúbila ze nám ona toto robiť nikdy nebude a bola presný opak a až tak presný opak že keď sme išli na tábor na 2 týždne tak nám ani raz nezavolala lebo chcela aby sme mali voľnosť, aby sme nemali pocit ze nás otravuje a hádaj co, ja mam teraz ako dospelá voči nej výčitky že sa nezaujímala, že ako je možné že iným deťom rodiča volali do tebira každý druhý deň lebo sa zaujímali a ja som jej bola jedno... A viacero takých veci je čo jej ublížili rodiča a ona si myslela ze spraví lepšie a podla mňa to lepšie nebolo, lebo išla do opačného extrému a nevedela nájsť zlatý stred toho co som ja ako dieťa potrebovala. Ty tu teraz vravíš ze mama sa vám nevenovala, určite to kompenzujes tým ze dcérke venuješ skoro všetok voľný čas ale počuj co ak ti ona v budúcnosti povie ze a mami, prečo si mi neukázala ako ma človek žiť sám pre seba a nie pre dieťa? Ja som teraz nešťastná, lebo sa mi nedarí otehotnieť a neviem co mam robiť lebo neviem co iné ma žena spraviť než 100% svojho života venovať dieťaťu, lebo ty si nič iné ako dieťa nemala. Neukázala si mi ako si nájsť vlastne koníčky a záľuby, vlastný čas, záujem o seba samu...
Alebo ti povie ale mami ja som nepotrebovala aby si sa mi stále venovala, ja som nejaké víkendy chcela tráviť aj doma a nudiť sa, ja som nepotrebovala mat tebou vyplnený voľný čas lebo som nemala možnosť objaviť svoj vlastný vnútorný záujem lebo všetok môj čas si o kupovala ty.

Vieš, byt rodičom naozaj nie je ľahké, je to alchýmia a nájsť vo VŠETKOM zlatý stred toho, čo dieťa potrebuje je nemožné, ako vravím, každý môže svojmu rodičovi niečo vyčítať, je to tvoja voľba susteridt sa na to niečo co ti tvoja mama nedala ideálne. Moj kamoš svojej mame nevie odpustiť že doma nemávala na varené, že hladný chodieval k babke jest, cely čas co som ho poznala bola toto jeho trauma z detstva že jeho mama nevarievala-zato mával obedy v škole ale on chcel varenú aj večeru. U nás to bolo tak isto, moja mama tiež varila len cez víkend a nijako ma to nepoznacilo ale vraj preto ze som dievča a nepotrebujem varenú večeru ale môj otec je muž a tiež nikdy nepotreboval varenú večeru. Každý sme iný, vidíš, každý potrebuje niečo iné a ver mi, že aj ty hoci si myslíš aká si super mama oproti tvojej mame, robíš strašne veľa chýb. Aj keď sa strašne snažíš, že? Tak snáď tvoja dcérka túto nevdacnost od teba neodpozera, aby tu za 20 rokov nepísala ona ako nevie odpustiť ona svojej mame nejakú nedokonalosť.
Pomôže ti porozprávať sa s ňou o tom. Rozplac sa, povedz mami toto mi chýbalo, nerozumiem tomu, viem ze si sa snažila, ale ja somm to potrebovala.... Určite u teba nájde pochopenie a povie ti, ako to bolo, snáď nájdeš potom pochopenie aj ty u nej a odpustís jej.
Aj ja som musela veľa odpúšťať svojej mame, lebo nám dala toľko voľnosti že som mala pocit ze nás má v paži a ze nas vôbec nemala rada. Bolo to veľa rozprávania sa s ňou a veľa veľa odpúšťania

Asi si žiarlila,že viac času venuje iným ak vlastnym deťom.Uz som počula čosi podobné od pastorovych deti..Nenávidiš kostol cirkev,lebo sa ti to spája s týmto..Rodičia sa nikdy nezavdacia, ja som tiež máme vyčítala,že je hentaka,ale keď som začala robiť a unavená prišla z práce,som pochopila,prečo nemala náladu na hry..Niekedy si vybájí človek prkotiny..Naozaj bola taká aká matka? pozri v detstve ten čas nebol,spravte si ho teraz .už to nebude ono síce,ale zober decká a spravíte si nové spoločne spomienky..Vieš koľko veci som si ja v dospelosti kúpila,na ktoré mama nemala v detstve peniaze? Ber to ako príležitosť..Minulosť nezmeníme,ale máme v rukách ako bude vyzerať naša budúcnosť a tu môžeš začať tvoriť dnes...

Pýtam sa prečo??, možno si nezažila zábavu, či by si bola radšej keby holdovala alkoholu, vymetala bary a menila chlapov ako ponožky??? Bola na to sama, a robila doslova makala aby ste neboli na ulici,možno ani muža nechcela,pretože možno dostala ranu do srdca a to s ňou išlo celý život. Nevyčitaj, vieš koľko detí by chcelo takú mamu, na vlastné oči vidím,že napriek tomu,že sú ženy matky,nechcú sa vzdať života keď nemali záväzok-dieťa.

Niekde som čítala, že keď žena porodi a stane sa matkou otvorí sa jej svoje detstvo, pocity z neho a pod...tvoja mama žila v inej generácií ty robíš teraz veci inak.Ano, vtedy sa toľko deťom nevenovali, jedli ako jedli, ani nechodili po prechadzkach, krúžkoch, výletoch, ale je nespravodlivé teraz mame niečo vyčítať!musela to mať veľmi ťažké.Ver tomu, že generácia dnešných 40 tnikov bola odchovana na krupici, pudingoch v pol roku, roku jedli normálnu stravu.Moja mama ma odloženú knižku čo som kedy jedla v 8 t zeleninové, ovocné štavy, v 2 či 3 m polievky a pod ..tvoje deti Ti raz budú tiež niečo vyčítať tomu ver.Ked som sa pýtala to som takto jedla?veď to im povedali pediatricky nebol internet...už len za tých 15 r čo mám dieťa sa názory na stravu úplne zmenili, keď tu čítam čo píšu ženy
Robila to najlepšie ako vedela veď píšeš, že je taká dobrá duša, takže Ti vedome neublizovala.Mohla mať každý rok doma ineho chlapa, mohla vás bit, nevarit
Neziv v sebe krivdu presne si príklad toho čo píšem na začiatku.Kazdy má nejaké krivdy z detstva a mohol by rodičom niečo vyčítať.Pises, že ste mali dobrý vzťah, pokým si nemala dieťa.Mozno teraz, keď sa tak správa k tvojim deťom sa Ti to znova vybavilo.Ale na tom musíš pracovať ty nie tvoja mama.Ty to sudis teraz z tvojho pohľadu dnes sú deti pre rodičov na piedestali a to tiež má svoje chyby.
Moja kamarátka zase minule medzi rečou povedala, že jej mama bola karieristka áno dotiahla to ďaleko a jedli doma 3 dni to isté a ako to neznášala a nikdy nemala čas.Kazdy má niečo...to, že kamarátka žije tak isto ako jej mama som si povedala len v duchu úplne ju kopiruje.Tiez má 3 deti a viac je v práci ako doma a deti sú každú voľnú chvíľu u babky vlakom 100 km.

Je mi trosku luto tvojej mamy,aj ked asi tam bolo toho viac. Ja si myslim ze ty mas este male dieta a mamu pochopis neskor. Ja som mala prvu dceru narocnu velmi - nebudem to tu rozpisovat a vzdy som si zelala boze nech ma uz 6, bude to lepsie a nech ma uz 10 bude to lepsie..a vies co neni to lepsie. A 10 uz mala…a je to narocne cim dalej tym viac.tiez som na deti viac-menej sama…a ti poviem cim vacsie deti tym tazsie..vies popri praca-domocnost-skola som unavrna?a co pocujem doma?od puberty…nic pekne..snazim sa s nimi vychadzat ale je to tazke…chodime aj na vylety snazim sa ale poviem ti je to neskutocne tqzke..ak mas male doeta mechapes..skolkarsky vel je snad ten anjlepsi..potom prode skola, puberta a je to narocne..nemala by si citit zlost na mamku. Mama je len jefna a ver ze robila co mohla castokrat padala unavena lenze to si ty nevidela a ak mas dobreo muza ani neuvidis…

toto mi znie ako téma na sedenie so psychológom, nie na modrého koníka 😔

Nájdi si a prečítaj tému Ako ste "vysťahovali" deti z domu?
Potom snáď nebudeš nariekať a začneš byť mame vďačná. Nie ešte zlosť cítiť.

@luccija ❤

@gleep1 ja som vždy závidela kamarátke, že každú sobotu chodili s rodičmi na hrady, do lesa opekať si každú jednu ráno o 9 vyrazili a vrátili sa večer.Boli to naši susedia.Kamarstka mi povedala, že nenávidela soboty, lebo vždy museli niekam ísť🙂)a v piatok muselo byť upratané otec vojak z povolania to skontroloval.Raz som bola u nich, keď pubertacke vyhádzal skriňu, lebo tam bol neporiadok a pokým to nebude upratané nejde von..Bola som vďačná za svojich rodičov.Ale tieto krivdy prečo ste ma nedali na krúžok mám tiež za sebou.Preco to človek robí neviem nejaky názor psychológa by ma zaujímal.A mne to už pomaly vracia dcéra takéto výčitky.Kazdy rodič si myslí, že robí dobre my sme zase dcéru všade ťahali výlety, detské kútiky, akcie a ona by skôr prijala kľud a byť doma.Ano, mne to z detstva chýbalo, tak som jej to chcela dopriať.