Dobrý deň. Potrebujem poradiť , respektíve poznať názor nestranných osôb.
S priateľom sme spolu 9 rokov. Každý sme doposiaľ žili osobitne, ja sama vo svojom byte , on so svojou mamou v jej byte. Spolu sme na mojom pozemku postavili počas vzťahu dom, do ktorého sme sa nedávno presťahovali a konečne začali žiť spolu. Obaja sme skoro 50- tníci, priateľ je odo mňa mladší takmer o 5 rokov. Ja som rozvedená, 2 dospelé deti (žijú mimo mňa), priateľ nikdy ženatý nebol a nemá žiadne deti.
Čo ma teda trápi?
Celý náš vzťah je postavený na obojstrannej láske a všetkom, čo k tomu patrí. Od začiatku ale cítim, že pre partnera hrám druhé husle (nikdy to neuznal) a prioritou je pre neho jeho rodina: mama, sestra, jej deti, priatelia, kolegovia a je strašne tvrdohlavý. Dosť často sme sa kvôli tomu hádali a mali medzi sebou nezhody, nakoľko partner moje pocity neustále zmietal zo stola, pretože málokedy to boli podložené fakty (hoci aj tie boli a naznačovali, že cítim správne). Moja intuícia ma však nikdy neklamala. Dospelo to až do obrovskej krízy a partner náš vzťah po jednej hádke ukončil. Deň nato všetkým okolo seba (sestre, rodine, priateľom a kolegom) povedal o našom rozchode a samozrejme ma vykreslil pred nimi v tom najhoršom svetle. Povedal im takmer všetky naše intímne vzťahové veci, opísal naše hádky. Nie som anjel, ani som nikdy nebola. Uvedomujem si, že mnohé naše nedorozumenia som zavinila ja, ale myslím si, že je úplne jedno kto a koľko, ale toto bolo len naše a partner do nášho súkromia nemal zaťahovať nikoho a keď sa potreboval vyrozprávať, tak sa mohol zdôveriť jednému svojmu blízkemu priateľovi.
Medzitým sme sa udobrili a začali odznovu. Povedal mi, že o našom vzťahu porozprával všetkým dookola a mňa sa to strašne dotklo...akoby zradil nás dvoch a moja dôvera voči nemu sa ocitla na bode mrazu, sklamal ma. Pomaly sa zviecham, ale ide to veľmi ťažko. Vzhľadom na to všetko čo sa udialo, nemám chuť tráviť čas s tými ľuďmi, dvíha mi žalúdok už len pri pomyslení, žeby som mala byť s jeho sestrou (manipuluje ním), priateľmi, kolegami. Neviem sa cez to preniesť...možno je to aj preto, lebo priateľ neuznal, že to nebolo správne z jeho strany, že do našej krízy nemal zaťahovať iných ľudí a povedal, že to neľutuje a urobil by to znovu. Tvrdohlavo trvá na svojom, že chybu neurobil a tlačí ma do styku s tými ľuďmi. Mám sa podľa neho cez to preniesť a hotovo. Lenže tu je môj problém....ja to neviem a možno ani oni nemajú záujem, neviem, lebo priateľ tlačí len na mňa...napr. tým, že ich pozve k nám na návštevu a pod..Nedôverujem ani im. Sklamali ma, nedvihli telefón, nespýtali sa aj druhej strany, nepovedali názor, nepomohli. Uvedomujem si, že to takto nepôjde..poraďte, ako na to? Ako na svoju bariéru? Ako zvládať ten tlak, ako sa vyrovnať celkovo s takou situáciou? Čo robiť?
Vopred vrelá vďaka za Váš názor.
Každý vzťah je tak trochu našim zrkadlom. Tvoj partner tvrdohlavo 9 rokov presadzuje svoje videnie sveta, svoju rodinu, nerešpektuje tvoje pocity. A ty sa tvrdohlavo snažíš presvedčiť sami seba, že to v tomto vzťahu sa to tak nejako utrasie, že to raz pochopí...no nie. Veľa asi zavazi, že si do tohto vzťahu veľa investovala - citu, času aj majetkovo. A aj vek okolo 50 - skrátka už sa ti nechce robiť radikálne rozhodnutia a začínať znovu.🫤
Ja milujem langoše, ale nezjem ho keď viem že mi nerobí dobre.
@morena2 , môžes ešte skúsiť spoločnú poradňu alebo aspoň sama pre seba. Aj keď ťa ako hovoríš miluje, ten rešpekt a úcta voči tebe tam chyba. A to musíš začať sama od seba. Nie rozmýšľanim nad ním - ako ho presvedčiť, ako ho prinútiť, to nič nedosiahnes. Ale zameraním sa na seba, sebaúctu, sebarespekt. Zrejme si je tebou dosť istý. Ale na sebe musíš pracovať neustále. Pozri si napríklad veci od Alesa Kalinu, Kataríny Runa či Denisa Riha-Paleckova.
@morena2 co je pre teba laska? Co chces vo vztahu? Ma partner tiez rovnake nastavenie? Preco je on s tebou, ked ta nerespektuje a ani nenaslucha co hovoris. Citis sa vo vztahu sama sebou? Mate nejake spolocne projekty dobuducna?
@komplikovana Ďakujem, zamyslím sa.
no do tohto by som už druhýkrát nevstúpila.
@morena2 , ja sa viem do teba vžiť, lebo mám podobný vek, ešte viac 52 rokov, tiež dospelé deti plus jedného žiaka a mala som donedávna vzťah, tiež bol o 5 rokov mladší...a človek zvažuje, lebo láska, lebo city,lebo v mnohom mi ten človek vyhovoval, milý, dobrý, vtipný a k tomu aj príťažlivý, nikdy nebol na mňa zlý, vedome mi neublizoval....ale...ale... skrátka niektoré veci neboli dobré a iste tak ako ja, aj ty si si dobre vedomá toho, že toto by vo vzťahu nemalo byť. Ale chápem, lásky sa človek ťažko vzdáva, i keď ti mnohí povedia, veď čo, príde ďalší...ale sama dobre viem, ako zriedkavo v tomto veku človek nájde spriaznenú dušu. Ja som to ukončila, bolo to asi potrebné. Ale tebe radim, prečítaj si niečo o vzťahoch, o sebarozvoji. Ak si múdra, pomôže ti to. Na obyčajnú práčku či skriňu študujeme návod, na vzťahy nie, pričom je to oveľa dôležitejšie.
@kvetinka75 Ďakujem Ti za názor.
@morena2 čo znamená pre teba láska? Lebo u mňa je to najmä dôvera a rešpekt. Vo vašom vzťahu ty nemáš voči nemu dôveru a on voči tebe rešpekt.
@denkabemommy Ďakujem Ti za názor.
Niekde som čítal ako správne vyberať partnera. Napíšte si 3 vľastnosti ktoré od partnera vyžadujete bez kompromisov, a ešte 7 ktoré by sa vám páčili, ale stačí ak bude splňať viac než polovicu, tzn 4. A potom z druhej strany: 3 vlastnosti ktoré nesmie mať, a 7 ďalších ktoré by nemal mať, ale ste schopné 4 z nich tolerovať.
Potom už len robíte fajky a krížiky, a vyhodnotíte výsledok.
Ludsky povedané, ak má partner čo len jednu vlastnosť ktorú nie som v žiadnom prípade schopná tolerovať, je to zle a po určitom čase - ak nie hneď - sa to prejaví. Na počte kladných vlastností pri tom nezáleží.
Podla mna tam nie je laska, ale zvyk. Mozno aj strach, ze zostanes sama. Takto laska nevyzera.
@stanulienkat Nie, mýliš sa. Nemám strach byť sama. A neprišla som s návrhom na udobrenie ja, ale on. Nejde o to, kto prišiel...možno by som bola časom prišla ja. Ide o to, že sme si obaja uvedomili a uvedomujeme, že chceme byť spolu. Zvyk prichádza časom do všetkých vzťahov, je to prirodzené, ale láska nám nevyprchala a bola by len hlúposť ju zabiť. Trápi ma len to, čo som písala. ...a ďakujem za Tvoj názor.
ste spolu 9 r... nemáte spolu deti - tam je asi aj problém...
to mienite takto spolu ešte ťahať aj 20 rokov? Ja už by som sa do toho vzťahu nebola vrátila - u vás to nie je láska, ale len obava pred stárnutím a starobou popr. strachom že zostaneš sama.
ale ja vravím že radšej sama, ako s niekým s kým to akosi nejde...
a ak sa partner zachoval voči tebe blbo raz - spraví to ešte x krát.
@deti95060810 Ďakujem za Tvoj názor.
@deti95060810 preco by mali byt problem deti? Maju okolo 50 rokov, jasne, ze to mozu tahat spolu aj 30 rokov. Deti su zaruka coho? Deti skor vztah pokazia, mnoho muzov to nezvladne. A nie kazdy tuzi rodit a kvokat. Nemam rada, ked sa deti davaju na piedestal a prvotny vyznam existencie zeny. Myslim, ze vlovek ma viac ako len byt maternicou.
@stanulienkat , prečo by tam nemohla byť láska? To že majú problémy, neznamená to, že tam nie je cit. Autorka snáď sama vie lepšie, či niekoho miluje a on ju, alebo nie. My do ich vzťahu nevidíme. Ja už vekom vidím, že mnohé vzťahy by sa dali zachrániť, len je komunikačný problém. Partner nechápe, čo partnerke vadí, lebo to vníma inak. Nevidím tam neveru, zlomyselnost či sebeckosť. Len sa proste nechápu. A to sa dá zmeniť.
@bodka70 to je mozne. Ale take spravanie od 50 r. muza je cudne. Je egoista. Naco rozprava veci zo sukromia, z intimnej oblasti? Pre neho ma byt partnerka na 1. mieste. Nie matka, nie sestra.
Autorka-pomaha s niecim v domacnosti? Vies si predstavit, ze by si ochorela a mal by sa o teba starat? Robil by to? To nerypem, ale cisto hypoteticky...
@stanulienkat Povedal mi, že to potreboval všetkým oznámiť, posťažovať sa..dať na vedomie, prečo sme sa rozišli..a ja toto nechápem...nikdy som špinavú bielizeň na verejnosti neprepierala..pochopila by som, keby sa zdôveril svojmu najbližšiemu priateľovi, ale nie celému svetu...mne to príde, ako sťažnosť malého chlapca...je príliš tvrdohlavý, aby môj pohľad pochopil a prijal...nevadí...čo už...ale ako z tej ošemetnej situácie? Čo teraz s okolím, ktoré nám vidí do hrncov? Ako to celé uniesť a dať doporiadku? To ma trápi.
Priateľ je jeden šikovný, obetavý, pracovitý človek. Má milión vlastností, ktoré si na ňom vážim a viem, že by mi bol v akejkoľvek ťažkej životnej situácii nápomocný. Jeho počin vnímam ako skrat a neuvážené správanie a to, že si to nechce uvedomiť je len prejav jeho tvrdohlavosti.
@morena2 Ako na to?
Sla by som na parovu terapiu, aj s partnerom. Ci chce, ci nechce. Musi totiz pochopit, ako velmi nastrbil tvoju doveru. A hlavne si musi uvedomit, ze podobne excesy ho budu stat vztah, lebo toto keby mi spravil druhykrat, tak s nim nebudem.
Ja by som sa s tymi ostatnymi ludmi proste nestretavala. (Ale to som ja) Ak ich aj pozve k vam domov, tak sorry, nebudem tam.
Ked to inak nepojde, tak by som tam s nimi bola, a normalne by som tu temu s nimi otvorila - len nech mas moznost k tomu aj ty nieco povedat. Az to zo seba dostanes, tak zdvih, prepacte ale musim odist, a odchod. (Alebo aj nie; casto ked sa to takto "prevetra", tak je potom nalada taka uvolnenejsia, ste si blizsie a uz je dobre).
Ale partner teda musi pochopoit, ze toto uz je za ciarou. Lenze aj ty si za nou musis stat, a mysliet to vazne. Aj keby ste sa mali rozist.
@morena2 Nikdy nebol ženatý, celý život prežil s matkou a sestrou, je úplne normálne, že sú preňho dôležité. To, že im povedal o vašich problémoch je unho proste normálne, on to nepovažuje za chybu, asi sú proste tak zvyknutí. Každá rodina má svoje zvyky. Napríklad ja keď som bola mladšia tiež som všetky problémy vo vzťahoch konzultovala so sestrou, ale neskôr som zistila, že to nie je dobré. Ja ti tiež odporúčam pozrieť nejaké videá o vzťahoch. S partnerom si skús pohovoriť, nech napríklad zatiaľ nevolá tých príbuzných k vám, že potrebuješ viac času, kým to spracujes.
Ja mám len jednu otázku. Prečo si sa s ním vlastne odobrila a ste spolu?