Poznámka od otca

dohovorte mu nech sa oreberie lebo moze byt neskoro.Poznamky si nevsimaj a skor sa cudujem ze mate nanho naldu ked je takyto podcurazeny.Ja by som snim ani neprehovorila.

Drzim palce, mali sme podobne doma, len s tym horsie, ze on potreboval do vsetkych vrtat... bohuzial, nezlepsi sa to :(

Tiež som mala otca alkoholika. Chápem, že ťa jeho poznámky bolia. Tiež som sa toho napočúvala. Jasné, že človek by chcel otca, čo vie povzbudiť, povedať niečo pekné. Bohužiaľ, toho sa človek v tomto prípade nedočká.
Ber to tak, že je to chorý človek, a preto čokoľvek, čo povie, si netreba brať ku srdcu.

Moja zlatá, je mi ľúto, čo prezivas. 😪 Otec ani len netuší, ako veľmi Ťa rania tieto jeho hlúpe reči. 😔

A mame takyto zivot vyhovuje? Nevie ci nechce poriesit rozvod?

@alexas56
@elmivelmi ďakujem za rady. Bohužiaľ, on si ani neuvedomuje, že niečo nie je v poriadku. Dohovory boli, ale k ničomu neviedli.

@em4life ďakujem.🫶🏻

@unicornlady ďakujem. Tá poznámka, že ho mám brať ako chorého mi celkom pomohla sa na to jeho správanie pozerať inak. Pretože keď nie je opitý, je to fakt úplne iný človek… 180 stupňový zvrat…

@ankare je to veľmi ťažké zažívať, neprajem to nikomu…

@0silvia0 nevyhovuje. Viackrát sa s ním preto pohádala, ale on nič. Mama je taká, že už rezignuje… už to proste nerieši, robí akoby nič… A rozvod asi nie, neviem…

mas dve usi... jednym dnu a druhym von. bola to poznamka za ktoru by si zasluzil poriadny vyprask. bolo to povedane a myslene ze naco si ta robil ked mu nespravis pedikuru..aspon z toho mi to tak vyplyva. nezastavam sa otca. otec ma problem.. pomoz mu ale musi chciet aj on

Keď píšeš, že keď je triezvy tak je iný človek z neho, nedalo by sa mu toto celé vysvetlít? Že teda oči vieš čo, včera keď si bol zrubany ako delo, povedal si mi toto a toto. Dosť ma to zamrzelo, vždy keď si opitý vymýšľaš somariny, ja som ti síce vďačná za všetko, ale vieš, keď máš vypite, tak je to s tebou ťažké..... Ak je to teda človek, ktorý to dokáže pochopiť, priznať si chybu a snažiť sa zlepšiť.
Môj otec síce nepije, ale je to človek, ktorý nikdy žiadnu chybu v živote neurobil ( podľa neho).

A dohovarate mu, dufam, ked nie je opity? Ked vravis, ze vtedy je iny clovek, tak by si mu prave vtedy mala povedat, co ti povedal a ze ta to zranilo. A uvidis aka bude reakcia, ci to ma zmysel este skusat napravit alebo radsej cim skor odist/prerusit kontakt.
Ja mam tiez otca alkoholika, uz pred par rokmi som sa vykaslala na to snazit sa pomoct, ked proste nechce, nedonutis ho. Jedine co mu ukazujem teraz je to, ze nas uz proste stratil.

@zuzana9393 Skúšali sme dohovárať, keď bol triezvy, samozrejme. No mám pocit, že ako už dlhšie pije, akoby to v niečom degradovalo jeho osobnosť aj z triezva, upadlo mu IQ, alebo ako to celé nazvať.. Nevie si tie veci pripustiť, nerieši, nepočúva, nezamyslí sa nadtým, nič na to nepovie, len odíde. To je všetko. Nedá sa s ním jednoducho.

@ruxandra Ak sa môžem spýtať, ako si sa cez to preniesla? Že tvoj otec je alkoholik? Ja sa cez tento fakt neviem preniesť a aj samej mi robí problém o ňom tak písať, akokeby si to ani ja nechcem priznať. A druhá vec je potom aj to, čo stvára, či už doma alebo na verejnosti taký opitý… tá hanba, to je niečo, čo tiež veľmi dodeptá psychiku… keď sa mi potom spolužiaci v škole smejú, že čo stváral opitý.☹️ Snažím sa byť bezproblémnová, dobre sa učiť a potom mám zrazu pocit, že všetká moja snaha upadá kvôli tomu výsmechu a že sa na mňa všetci pozerajú s posmechom, pritom za to proste nemôžem, aký je…

otca nezmeníš, to musí chcieť sám, môj chľastá doteraz. ja by som už dávno skapala na cirhózu, on si veselo plánuje budúci rok 😀
ale ty sa mi zdáš priveľa precitlivená. príliš si to berieš, úzkostlivo, riešiš čo si myslia ostatní, čo povedal ožratý otec... seba musíš zmeniť, otca nezmeníš.

otcovi by som porozprávala čo tára v opitosti....hádam sa aspoň bude hanbiť.

Juj toto si pamatam, ked moj oco este vela pil tiez mal taketo j*bnute reci... Predychaj, a co najskor sa osamostatni. Drzim palce🍀

Moj muz mal otca alkoholika a veru sa cez to uplne nepreniesol. Jednak presne, ze sa zanho hanbil a za druhe aj sam zo seba mal zly pocit, lebo sa bral tak, ze je "zo zlych vajec". Nehovoriac o tom, ze mal problemy aj so vztahmi, lebo doma videl velmi zly priklad vztahu a jeho pozorovanie bolo, ze chlap je trapne stvorenie a vo vztahu robi same problemy. Doteraz to ma nanho hlboky dopad a to som uz vyrazne zauradovala ja, aj on sa sam velmi vzchopil a spolu sme si vybudovali nas vlastny zivot a dobry vztah, chodi navyse uz dlho aj k psychologicke. Svokor tiez v opitosti vselico povedal. On mal aj svoje svetle stranky, zo zaciatku som si ho aj oblubila, ale mal zial aj poruchu osobnosti a pod vplyvom alkoholu z neho vyplavavali vselijake skryte hnevy a krivdy a podobne. Raz ked mi napisal vulgarny nastvaty mail uprostred noci po neviem kolkych pivach, tak ma to dohnalo az k slzam a odvtedy som si povedala, ze tohto cloveka si citovo k sebe nepripustim a nas vztah bude slusny, ale formalny. Manzel to takto nevedel, predsa len to bol jeho otec, a dost trpel. Je to neuveritelna pliaga, ked ma clovek vytvorenu citovu vazbu na alkoholika. Stresuje to, vytaca to, zranuje, frustruje, rozosmutnuje, vrha to beznadeje.
Aj tebe radim po odchode z domu ist aj za psychologom, spracovat to, osetrit rany. Uz len preto, aby sa minimalizovalo riziko, ze si neskor najdes aj chlapa, co pije. Dceram alkoholikov sa to stava casto. Svokor si uz ako tazky alkoholik po svokrinej smrti nasiel este priatelku, slusnu pani v jeho rokoch. Manzel si myslel, ze nejako musi ist po peniazoch, ale potom vysvitlo, ze mala otca alkoholika a prveho muza tiez a bolo to jasne.
A ano, alkohol casom meni osobnost, moze sposobovat depresie, uzkosti, vykyvy nalad, problemy s pamatou a usudkom a neskor aj demenciu. Svokor ku koncu uz toto vsetko mal a k tomu x dalsich diagnoz a pocetne urazy. Zomrel po pade zo schodov.

Hm, asi prvýkrát takto verejne priznám, že môj otec je tiež alkoholik. Teda pred cca 10 a viac rokmi to bolo najhoršie, tiež poznám ten pocit hanby za jeho správanie či už na rodinných oslavách, alebo v novom prostredí (našťastie na ulici ho poznal každý a nikto sa mi za to nevysmieval).
Najviac to u nás vyvrcholilo asi 2 týždne pred mojimi promóciami. Pod vplyvom zväčša doma v tichosti zaliezol do spálne a ľahol spať, ale občas mal blbé reči, vyrýval a pod. No a v tom čase pred mojimi promóciami mal zrovna odporne rýpavú náladu a navážal sa do maminy. Asi 1.krát v živote som nabrala odvahu, riadne mu v tom stave vynadala (vždy sa mu dovtedy dohováralo až keď vytriezvel) a s revom som sa zavrela do izby. On urazený, ale stíchol a šiel si ľahnúť.
Najbližší týždeň bol doma tichučký, ja som sa s ním nebavila. Vtedy mu aj mama dala ultimátum, ktoré asi po prvý raz v živote myslela vážne, že ak mi nepôjde na promócie a nebude sa správať slušne, rovno nech hľadá nové bývanie, rozvádza sa... A svete div sa, šiel na promócie (na ktoré v tom výstupe odmietol ísť) a ešte sa môjmu vtedy len priateľovi sťažoval, že sa naňho asi hnevám 🙂. Odvtedy už sa až také extrémne správanie do času, kým som bývala s našimi, neobjavilo. A celkovo, už nechodieva tak často do krčmy a nebýva tak ožratý, aj keď sem-tam si dá, ale už nerýpe (mám to od mamy, s ktorou sa na túto tému aj dnes veľa rozprávame).
Viem, že alkoholik je stále, ale posledných cca 10 rokov je to o 70% lepšie. Nepije tak veľa a tak často, viac si zvykne dať tak 1krát do týždňa. Takže konečne mám otca, za ktorého sa nemusím na verejnosti tak hanbiť, čomu som rada, lebo viem, že ma má rád, rovnako ako aj mojich súrodencov.
Držím palce a prajem veľa síl, aby ste to zvládli a ver, že otec ťa má rád, len keď má vypité, tak je z neho ožratý debil (ako aj ten môj 🤷‍♀️).

Otec potrebuje psychiatra a urgent a prestať piť, lebo truhlu si kupuje sam aj miesto

Nepreniesla som sa cez to, stale s tym mam problem, neznasam ale vsetkych alkoholikov a aj ludi, ktori piju alkohol menej, proste sa mi vsetci rovnako hnusia a uz mi to znicilo aj jeden vztah, kedze moj byvaly si rad obcas vypil. Kedze to s otcom trva uz dlho, nebavim sa s nim, nemame uz ziadny vztah, ani ho neberiem ako otca, vacsina mojich novych znamych si mysli, ze ani otca nemam lebo o nom nikdy nerozpravam, proste akoby neexistoval, iba nejako tolerujem, ze tu je ked pridem na navstevu k mame. Aj to ale chodim velmi malo lebo nemam chut ho stretavat a vidiet. Ja som sa odstahovala uz davnejsie, takze mna asi ani ludia z dediny nepoznaju a mojho otca si so mnou spojit nevedia, cize tento pocit hanby nezazivam, lebo sa tu velmi ani nevyskytujem.
Blbe je hlavne to, ze on ked sam nechce, nic sa s tym neda robit. Ak je este niekedy triezvy, skus mu prehovarat do duse vtedy, najma mu povedz, ze ak s tym nemieni nic robit, ze vas strati.
Kolko mas rokov? Este sa nemozes odstahovat? Alebo aspon odist na intrak, nech mas chvilu klud?

Ja by som vstala a tu pedikúru mu urobila. Zobrala by som ten najkrikľavejší lak na nechty, čo je doma a pekne mu ich nalakovala. A keby ožratý zaspal, tak aj na rukách. Odlakovač by som vyliala, nech si s hanbou ide kúpiť. Ráno by som mu povedala, že ožratý ako žoch, si to sám želal. A takto by som robila všetko. Chce ožratý variť? Kľudne. Do guláša by som nasypala pol kila cukru... Proste by som mu to jeho opilectvo pekne osladila.

@marianarem veľmi dobre napísané, doplním iba drobnosť - už teraz môže autorka vyhľadať psychologičku, možno školskú, aby lepšie zvládala takúto záťaž.
skúsila si ho autorka, natočiť na mobil a ked je riadne triezvy mu ukázať videjká ?
Hlavne mama musí na neho tlačiť, liečba alebo rozvod. Lebo jeho stav sa bude len zhoršovať a váš život a rodina bude mať ešte väčšie peklo. Ak mama rezignuje, bude aj ona na vine, aké ťažké chvíle doma, posmech okolia musíš zažívať. Obe a hlavne ona potrebuje tiež psychológa, aby jej pomohol prekonať rezignáciu. Stav v akom ste obe, sa odborne nazýva spoluzávislé osoby, skús si prečítať nejaké články a mame dohovor.

@jankalukasova ten lak je top nápad, aj bez pedikúry, stačí len namaľovať, že veď si na tom trval. ale pokaziť guláš je už cez, škoda materiálu a €