Posledný rok som nespokojná vo vzťahu aj s prácou
Posledný rok sa cítim nanič. Jednak sa mi zhoršili zdravotné problémy, ktoré ale paradoxne podľa lekárov nie sú také strašné (samozrejmé nemožno porovnávať so smrteľnými chorobami atď), jednak som nespokojná so vzťahom a aj s prácou.
Na jednej strane si uvedomujem, že kopec ľudí to má horšie ako ja a mám výčitky svedomia, že by som mala byť vďačná, že máme pekné bývanie, že sa nemusím v práci nadrieť, že deti sú zdravé, na druhej strane mám obrovský pocit nepochopenia a nepokoja a nespokojnosti a ani to slovom neviem riadne vysvetliť.
Teraz sme všetci členovia po týždeň trvajúcich horúčkach, všade je neporiadok a ja, čo mám väčšinou všetko vydrhnuté a všade poriadok, tak nemám ani motiváciu ani chuť upratať.
Je normálne sa cítiť takto nanič, aj keď sú v podstate naše potreby uspokojené? Či už len neviem čo od dobroty?
skôr vyčerpanosť... píšeš že ste týždeň chorí, to dá zabrať.
pri pravej depresii by si zle spávala...
Každý má z času na čas také obdobie.Ja túto zimu málo slnka, choroby neznášam tiež som s energiou a spokojnosťou na minime🙂
@ibatanecnica keby je to po 30 rokoch, tak asi nepoviem ani pol slova. Ale iba tento rok budem mať 30
@deti95060810 áno sme chorí, ale toto pretrváva už niečo málo vyše roka. Čo sa spánku týka - celý deň som unavená. Darmo ideme spať skoro, po ôsmej, nedokážem zaspať, často som ešte o jedenástej hore. Zobudím sa vždy okolo 3.15 a potom neviem zaspať. Potom keď už treba vstávať, ledva vyleziem z postele, lebo som nevyspatá 😔
Aj vyčerpanosť ma napadla, ale opäť zmiešané pocity. Na jednej strane sa cítim vyčerpane a na druhej strane si poviem, že dokelu veď zase až tak veľa si toho dnes neurobila, nemáš byť z čoho vyčerpaná.
Bohužiaľ, ani manžel to nechce pochopiť, nadarmo mu poviem narovinu ako sa cítim, podľa neho neoprávnene - preto začínam pochybovať a začínam si myslieť, že som len rozmaznaný fracek.
Potrebuješ asi nejakú zmenu. Vyliezť zo stereotipu. Nemôžeš si dať nejaký deň pre seba? Že napr. v piatok si dáš voľno v práci a budeš len sama? Ja mám zas pocit, že som doma len slúžka a do roboty si chodím psychicky oddýchnuť. Cez víkend, keď som doma som viac unavená, ako cez týždeň po robote. Mňa nakopne aj to, že idem ku kaderníčke 🙂
ono to niekedy nezáleží na veku. Nie každý je tak silný že vydrží fungovať toľko rokov. Na niekoho príde únava, vyhorenosť skôr. A u každého je iná situácia. Ja som v 30tke nastúpila po materskej do práce, chorí sme nebývali, takže nám bolo sveta žiť. Až neskôr poprichádzalo všeličo.
Je to normalne a na kazdeho obcas dolahne takyto nepokoj smutok beznadej alebo ako to nazvat. Zalezi, ako sa s tym vysporiadas, ak to presiahne viac tyzdnov, uz by bolo fajn mozno sa porozpravat s psychologom.
Kedy si mala naposledy cas pre seba? Bola niekde vonku, sportovala?
Mas nejaky zimny splean..
Bez sa vyvetrat, zasportuj si, vykasli sa na neporiadok a chodte do prirody
Aké veľké máš deti? Asi si nedávno nastúpila do práce a deti do škôlky/školy, nie? Vtedy je časté, že je žena unavená a má pocit, že sú len samé povinnosti a práca. Manžel sa ako zapája okolo detí? Unavovy syndróm môže mať aj mladý človek, skús si dať magnézium a nejaké vitamíny, daj si spraviť odbery, dopraj si čas pre seba. Po chorobe je človek tiež taký rozbitý, do toho to počasie, ono sa to nazbiera.
Si nespokojná so vzťahom a prácou.Tak prácu zmeň,vzťah ries,ten nefunguje sám o sebe a tým sa zlepší aj zdravie😉
možno vyhorenosť. Ja sa takto cítim po 30 rokoch práce a a starania sa o domácnosť. Mám toho plné zuby. Netreba sa porovnávať s ostatnými - že sú na tom ešte horšie. Keď sa necítiš dobre, treba to riešiť, môže sa to aj zhoršiť. Možno je to len dočasné z toho ochorenia. Mávam také obdobia, že sa mi nechce nič, som podráždená, vtedy ani nevarím ani neupratujem, neviem sa nakopnúť a po pár dňoch to prejde.