Pomotané emócie

Ahojte, chcela by som sa zdôveriť s niečím co prežívam. Je to ťažké a spôsobila som si to sama a viem ze je ešte šanca to napraviť, ale mam problém. Bola som vo vzťahu rok a pol s mojim bývalým, (ja 19, on 22) s ktorým si myslím, ze sme naozaj spriaznené duše a mysli si to aj on.. dôvod rozchodu bol ale môj nápad pretože mi zblbla hlava v jednu časť nášho vzťahu kedy som zažívala hrozne stresové obdobie. V robote som spoznala jedného chlapa, ktorý bol odo mňa o 9 rokov starší. Nechcela som sa namotat a snažila som sa aj na to prestať myslieť lebo som si nechcela pokaziť vzťah ale bohužiaľ som sa naozaj zaľúbila. S byvalym sme mali nejaké problémy v našom vzťahu a neriešili sme ich konverzáciou nakoľko sme boli príliš mladí a hlupi a nesnažili sa to riešiť a skôr to ignorovali. Rozchod bol hnusný, veľmi rýchly a všetky problémy vyšli na povrch len pri hádke. Rozišli sme sa a ja som si začala s týmto novým v domnení ze on ma viac rozumu a bude to lepšie. Spočiatku aj bolo ale tým ze som s ním trávila dní a noci a bola som u neho skoro nonstop sme začali mať už po dvoch až troch mesiacoch vzťahu blbé hádky na ktoré ja nie som zvyknutá lebo s bývalým sme sa skoro nikdy nehadali (dovolím si povedať ze za celý vzťah asi tak raz dvakrat). Týmto začalo moje doterajšie utrpenie. Síce vo veľa veciach je fakt úžasný a super chlap s ktorým si fakt žena vie predstaviť buducnost, je strašne citlivý a naozaj po niektorých stránkach lepší ako môj bývalý, aj tak mi začal bývalý nenormalne chýbať. Viem, že je to strašne, viem ze som hrozna ale on ma 29 a ja len teraz 20..on si prezil vecami ktoré ja mam ešte pred sebou a keďže chce mať deti tak by u neho už ich aj bolo mať do troch štyroch rokov ale ja by som možno chcela ešte viac času.. hovorila som si už veľakrát ze posnažím sa tento vzťah udržať a bude dobre no nedokážem na byvaleho prestať myslieť. Dokonca sme sa už aj medzitým stihli stretnúť s byvalym a niečo si vykecat a viem ze tam tie city stále sú, možno nie až také silné ale to by sa časom dalo doporiadku a presne tie veci ktore boli dovodom rozchodu napravil a uz tam nie su. Problem je v tom ze nakoľko môj terajší priateľ je neskutočne citlivý a vidí vo mne svoju budúcu ženu, matku jeho deti a úžasnú buducnost tak viem presne ako by reagoval keby sa s ním rozidem a trhá mi to srdce lebo sám povedal ze ma hrozne miluje ze takto to ešte nemal a keby odídem tak to inak nebude a možno ani nebude chcieť vzťah a keby aj tak bude uz s hocijakou aby aspoň niečo zo života mal nakoľko nemá deti a veľmi ich chce. Ja som strašne empaticky človek a mňa by to roztrhlo. Lenže ja aj už keď ho ľúbim naozaj a chcem byt s ním tak sa necítim už tak dobre. Neviem prežívat tu lasku tak silno lebo bývalého mam vkuse v hlave. Neviem nič robiť neviem sa od neho pohnúť a to sú už štyri mesiace a takisto ani on. Aj by som sa rozišla ale vidieť terajšieho priateľa ako trpí a viem ako bude bude pre mňa zase zle a veľmi.. ale došlo mi ze s tým byvalym som si prežila také veci ze neviem zabudnut a je to stále rovnaké a niekedy mám pocit že sa toto malo stať aby to nás vzťah posilnilo..posledne mesiace to už nie som ja..cítim sa zle, nie som vo svojej kozi, necítim sa byť úprimne šťastná, nejem, plačem skoro stále večer a bojím sa znovu ublížiť a ešte ako..strašne ťažko znášam tieto veci a príde mi hrozne sebecké tak strašne ublížiť niekomu koho mam rada kvôli tomu aby som sa ja mala dobre..je to príšerne.. co mam robiť ach.