Pomáhajú vám starí rodičia?

A nie su starki teraz este nastvani ze deti nechcu?😀

Toto iste som mala s jednou svojou babkou. Nastastie babky mojho syna su ine

Moji rodicia maju ten isty nazor - chcela si deti staraj sa. 😐 A velmi ma to mrzi, lebo ja sama som starych rodicov vobec nepoznala. Ked prideme na navstevu tak aktivita smerom na deti ziadna. Byvaju cca 30 min autom od nas. Muzova mama byva s nami, nejde sa pretrhnut za detmi ale ma o ne zaujem. Kadeco im kupi sladke, vystiska ich, postrazi na hodinu, dve ak treba, ide po dieta do skolky ak ju poprosim a ma cas. Takze som jej vdacna. Aspon moje deti poznaju a maju babku. Take ze postrazim vam deti chodte na nakup, do kina, postrazim ti chore dieta to nepoznam. 😐 Kto to tak ma trosku zavidim. 😄

Každý človek má iné priority, ak majú starí rodičia lepšie plány ako stráviť dôchodok, nemôže im to nikto vyčítať. V tomto prípade je odôvodnenie ,,vy ste chceli deti, starajte sa,, pochopiteľne, aspoň pre mňa. Je to ich voľba a keď si pre ňu nevybuduju vzťah s vnúčatami, ich chyba.
Ja sama za seba poviem, že u nás sa tiež nejdu potrhat za vnúčatami, neriešim to, je to ich vec. Aj keď občas by sa zišlo niečo vybaviť bez toho aby som bola ovešana deťmi, no ako bolo povedané, bola to moja voľba... Som vďačná keď si ich zoberú aspoň občas.

Ano, pomahaju a velmi. Teda babky. Svokra nam rok strazila dieta/deti, kym sme sa s muzom v praci vystriedali- cca hodinu a pol denne 4 -5 krat tyzdenne. Alebo ked bolo treba ist k lekarovi a podobne. Navrhla to ona, aby sme nemuseli platit opatrovatelku. Moja mamina byvala daleko, ale ako je na dochodku, prisla k nam na dllllho. Teraz sa so svokrou striedaju, kto kedy bude s detmi, po 6 rokoch sme konecne mohli ist s muzom aj na noc mimo domu bez deti. Som za to naozaj velmi vdacna. 4 roky sme mali aupairku, takze pomoc babiek je ozaj skvela. Deti su s rodinou a nemusime platit tolko penazi. Samozrejme aj my sa oplatime, financie nechcu, ale napr. muz sa svokre stara o auto, opravi v byte, co treba, vymaluje, spravime nakup, pozveme na obed.

@queen_mary ano sú zdutí 😄

Ano, aj moja babka bola zduta a do smrti nepochopila, ze ked ona nebudovala vztah ku nam, my si nevytvorime k nej.

Ale teda kazda minca ma dve strany. Ked boli deti s aupair, mohli sme meskat z prace, vedeli sme na 100% ovplyvnit, co budu jest,...pri svokre to bolo ponahlajte sa domov, idem na nechty, kavu,...ale nestazujem sa. Som vdacna.

Snažia sa, ale u nás doma zastávame my s mužom ten názor že dieťa je naše a v prvom rade sme tu my. K dedkovcom ide vtedy kedy to vyhovuje im a nie kedy si ja poviem. Sú to dospelí ľudia, ktorí majú tiež svoje životy, chodia do práce a majú aj svoje koníčky. Keď sme si povedali, že je čas na rodinu, vedeli sme čo to obnáša. Verím tomu že naši by mi pomohli ako by len mohli, ale ja chcem aby si malú užívali preto, lebo chcú a nie preto lebo musia. Majú skvelý vzťah. Neverím, že všetkým tým starostlivým starým rodičom vyhovuje behať do škôlky a školy, robiť rozvoz na krúžky a zastrešovať väčšinu prázdnin.......samozrejme česť výnimkám.

Ešte by som dodala, nežiadam od nich aby sa starali každý víkend svoje deti milujem a rada trávim s nimi čas ale ako každá mama , každá sme raz za čas vyhorená a čakala by som aspoň mini záujem zavolať deťom , porozprávať sa s nimi aspoň cez ten mobil napr ako bolo v škole … . Ja ako dieťa som bola pri starkých skoro nonstop , proste rodičia boli v práci , nikto neriešil “vy ste chceli deti” ….

Nepomáhajú. Svokrovcov už nemám a moji rodičia bývajú od nás 100 km. O deti sa staráme len ja s manželom.

Nam nepomaha nikto, mame ich 500+ km daleko. Ale moji rodicia sa pravidelne zaujimaju, volaju s dietatom kazdy den a vedia vsetky podrobnosti z jeho zivota. Svokrovci zavolaju tak 2x do mesiaca na 5 min a nejako extra sa nezaujimaju. Syn je uz skolak a ked prideme na Slovensko, nechce moc ist k svokrovcom.
Ked som bola dieta, tak jedni stari rodicia byvali hned vedla nas, takze u tych sme boli so surodencami v podstate stale a babka s dedkom boli/su pre mna ako druha mama a otec. Druhi stari rodicia byvali od nas cca 10 km a boli sme u nich za cele detstvo asi 2x na prazdniny (nikdy to asi ani nebolo dlhsie nez 3 dni) a obcas sme sli na navstevu. Nemali sme k nim moc vztah a ked sme boli starsi, tiez sme tam nechceli chodit. Ked zomreli, bola som smutna, jasne, ale bolo to nic oproti tomu, ked zomrel dedko, ktory byval vedla nas (babka este zije a desim sa dna, ked tiez odide).

Ani moji rodicia, ani svokrovci nemaju taky postoj. Oni su radi, za kazdu minutu s vnuckou. Nemali by problem si ju vziat aj na viac dni. Dcera ich zboznuje a ja sa z toho tesim.
Mozno je to tym, ze na vnucata sa tesili odjakziva 🤷‍♀️
A to svokrovcov mam 250 km, vidia sa raz za mesiac-dva, napriek tomu vzah udrzujeme videohovormi, stale si o nich rozpravame atd.
Ale viem ai predstavit, ze ak by ich nikdy nevidela, nikdy by som ich nespominala, tak zrazu v 10tich rokoch by k v podstate cudzim ludom nechcela ist. A je jedno ci by alo o svokrovcov alebo mojich rodicov

Iba pri takychto prispevkoch si uvedomim, ake to my s manzelom mame stastie. U nas je velmi velky zaujem z oboch stran a okrem toho, ze ma to velmi tesi, tak som im za ich pomoc aj velakrat velmi vdacna. I ked akceptujem, ak sa niekto nema zaujem podielat na pomahani, tiez poznam take priklady, neviem sa ale s tymto rozhodnutim stotoznit, naozaj by mi to prislo luto.

Svokrovci vôbec, mala tam ani sama nechce byť a moji rodicia keď potrebujem postrazit v nutných prípadoch tak postrazia ale tiež sa netrhaju.

Aký vzťah majú oni k vnúčatám taký vzťah budú mať vnúčatá k starým rodičom.
K takým starým rodičom by som deti ani nedala ani ich o žiadnu pomoc nežiadala.

Naše deti su u mojich rodičov často. Každy vikend a ked je voľno, často tam spia. Je to tak od ich útleho detstva, šla som do prace ked mali obaja 4 mesiace. U babky s dedkom maju vlastne izby, komplet oblečenie.

Nie nepomáhajú vôbec ani z 1 strany.

Je to smutné, ale čuduješ sa tomu? Dieťa si vytvára vzťah s dospelým ideálne do troch max do 6r. ... Potom to už ide ťažko a čím menej sú na seba zvyknutí, tým je to pre nich menej prirodzené.
O vybudovanie vzťahu sa môžete jednak snažiť vy ako rodičia, ale hlavne musia chcieť starí rodičia a ak už od malička nechceli tak je to ich chyba. To nie je len o pomáhaní a strážení, ale o tom, že sú vnúčatá a starí rodičia spolu a trávia spolu aktívne čas, starí rodičia sa o vnúčatá zaujímajú... Ak ste dávali starým rodičom možnosť stretávať sa s vnúčatami, nie je to chyba deti ani vaša, ale starých rodičov.

ja mam dieta zatial len na ceste ale uz teraz viem ze mi nepomoze nikto, mama doslova z vedlajsieho mesta par km ale od priatela ma zakaz udrziavat kontakty s nami😄takze tak.. a rovnako som to mala aj ako dieta, na stare kolena ked starka umierala tak vyvolavala a plakala ze ju ani neprideme pozriet, vraj co sme to za vnucata..ale to ze co bola ona za starku, ze sme ju poznali len z videnia tak to uz nebrala do uvahy
aj vo vzdialenejsej rodine to tak je, ze babka ma problem postrazit vnucata par dni v mesiaci a nie kvoli tomu ze matka deti chce oddychovat, ale chce si privyrobit popri rodicaku.. byvaju v jednej dedine a je to problem🤷🏻‍♀️

Ano pomáhajú. Síce svokra by už nezvládla Prešovčania deti. Bývame pri nej. Ale postráži och hlavne staršieho. Moja mama je mladšia tá to zvládne v pohode 🙂

My sme v nicom neboli odkazani na starych rodicov. Na navstevy sme chodili na obe strany. V tom case vsetci este pracovali. Mali sme dohodu, ze ked budu chciet deti na par dni, povedia a dohodneme sa. A kedze obe babky boli ucitelky, tak ked, tak si pytali deti cez prazdniny. Prestali k nim chodit az pocas puberty 🙂

Moja mama mala zaujem o vnucata, svokrovci moc nie. Dodnes ani nevedia, ake skoly studovali. Samozrejme, ze deti s nimi nemaju ziadny vztah.
V dnesnej dobe vsak ja vidim, aspon vo svojom okoli, ze mladi nechcu davat deti starym rodicom, lebo deti su ich... a stari rodicia si uz svoje vychovali. Aj tu sa casto objavuju taketo rady. Takze sa vobec necudujem, ked sa stari rodicia nesnazia. Ja som tiez tak nastavena, ze ak budu vnucata, v poriadku, zaujem z mojej strany isto bude. Ale nenecham sa vydierat cez vnucata ako kazda druha moja kolegyna.

Moji rodičia to nikdy nebrali tak , že nám pomáhajú . Vždy mali o moje deti úprimný záujem . A je to aj vidieť . Moja staršia , už 18 ročná sa hocikedy zdvihne a ide trolejbusom od svojich 13 rokov k babine a istane tam niekedy aj cely víkend . Druhu babku má cez ulicu , tam sama nikdy nešla .

Keď sme boli deti, jedna z mojich starých mám mala konflikty s jedným zo svojich detí (paradoxne to dieťa bol práve môj rodič), ale vytrestala tým aj nás. 25 rokov sa dokázala tváriť, že sme pre ňu vzduch. Dokonca aj keď sme náhodou stali vedľa seba v obchode či na pošte, tak sa dokázala tváriť, že nás nepozná a ani sa nám nebola schopná pozdraviť alebo nejako príhovoriť.
Keď však na ňu doľahol zub času a prišla staroba, zrazu si spomenula na to, že ma aj ďalšie dieťa a to dieťa má tiež deti, teda, že ona má vnúčatá. Veľmi sa snažila o nadviazanie kontaktu, ale pre nás to už navždy bude cudzia žena pretože sme sa z nej nemohli tešiť v období keď sme to vnímali najcitlivejšie. Ako deti. Teraz keď sme už dospelí a máme vlastné rodiny je pre nás jej záujem o nás už zbytočný lebo sme sa za štvrťstoročie naučili žiť s tým, že máme len jednu starú mamu....

A čo sa týka súčastnosti. Mam rodičov nedalo od môjho bydliska, naozaj len dve zastávky. Ale keď sa mi narodila dcéra, nejak sa netrhali s tým aby mi pomáhali. A v podstate v najťažšom období a keď som to ešte počas tehotenstva fakt najviac potrebovala a nenašli si na mňa ani kúsok času, som aj prestala očakávať nejakú pomocnú ruku. Skúsila som to 3x od narodenia dcéry, vždy sa našla vyhovorka preco sa to nedá, takže u mňa trikrát a dosť a už som prestala dúfať.

Svokre bol v čase mojho tehotenstva a aj prvých rokov narodenia dcéry prednejsi nový frajer, takže som si veľmi rýchlo uvedomila, že sa musím naučiť spoliehať len a len sama na seba a môjho muža. A tak je tomu dodnes. Dcéra má 6 a teraz keď by sa už svokra aj chcela "angažovať", tak to jednoducho nedovolím lebo nepotrebujem. Za tie roky som si to už zariadila l tak, že naozaj nepotrebujem aby mi niekto kafral do fungujuceho systému a "pomáhal".

vôbec a presne kvôli nezaujmu ju moje deti volaju teta , nepoznaju ju ako babku

Moji rodicia postrazia, pomozu kolko len chcem. Ocino ide na dochodok a ponukol sa ze mozem ist do prace. Ze on s malou bude do septembra kym pojde do skolky. Svokra akoze postrazi rada, aj sa tesi ked prideme k nim. Ale zas to tak obcas na hodinku-dve. Ale neodmietne.. Aj ked potom povie ze uz by nevladala cely den za detmi malymi behat, co chapem. I ked na turistiku vladze 😀 No je aj starsia od mojej maminy.

Áno, pomáhajú, síce svokrovci žijú o 160km ďalej, sle keď sme u nich, môžeme si spraviť voľno, ísť do kina napr, sú s malým radi. Rovnako moji rodičia, teda hlavne mama, chodí k nám na Alena s jedlom, koláč mi a venuje sa malému aj celý deň, aby som si mohla oddýchnuť, vybaviť veci, atď (malý ma 1,5 roka a o pár dní rodím, tak som už dosť unavená zo všetkého). Aj rada príde, hocikedy potrebujem. Keď ju volajú do prace (zastupovať na dôchodku), predtým ako po vie áno kolegyni, vždy zavolá najprv mne aj sestre, či ju nepotrebujeme v ten deň, aby pomohla ♥️

Ale ja som poznala starkých len z msmininej strany - pre babku sme boli ako vnúčatá "všetko", chodila k nám každý druhý deň, a my sme u nej boli neraz aj 2 týždne na prazdninach...
Zato otcovi rodičia - hoci bývali cez záhradu - nemali o nás zaujem.... Prišli pozrieť raz za polrok na 10 minut.... Keď mama poprosila svokru, či by nás nepostrazila, že vybehne do obchodu na chvílu a bolo by jej ľahšie, keby nemusela aj deti obliekať.... Tak odpoveď bola, že ona nie je od toho, aby jej deti strážila (synove deti, svoje vnúčatá 🤷‍♀️😔)... Tak som ich ani nepoznala, aj musím porozmýšľať, ako sa volali, nechodíme im ani na hroby....