Pohádali sme sa kvôli plačúcemu synovi
Ahojte, chcela by som Vás poprosiť o názor, ako uchopiť túto situáciu do budúcna.
Dnes sme sa s manželom pohádali. Hral sa so 7r synom na dvore a zrazu prišiel celý vytočený, že keď sa synovi nedarilo kopnúť loptu do brány a z ničoho nič začal plakať. (Nie revať, nie hulákať ako zmyslov zbavený, ale šli mu slzy od ľútosti). A že to nie je normálne, že však on mu nijak nevycital, že sa mu nedarí, ani nič zlé mu nepovedal a že syn reve a že takéto revanie musí skončiť.
Ja som mu povedala, že prečo by muselo skončiť, prečo by sa nemohol v súkromí doma rozplakať, keď mu je niečo ľúto, že ho učí potláčať emócie. Podľa mňa emócie treba správnym spôsobom vyventilovať a nie ich potláčať do úzadia, potom sa v človeku hromadia a podla mňa človek cíti len väčší hnev alebo úzkosť. A tak sme sa pohádali, manžel nesúhlasí so mnou a ja s nim. Aký je váš názor prosím?
Ešte doplním, že nás syn nie je ten typ, že by sa rozreval pre všetko možné len tak a pravidelne
Urcite pustit emocie von a naucit sa ich aj pomenovat. Preci potlacovat? Lebo je chlapec? Potom to aj tak vyzera, ze sa nedokazu v dospelosti vyjadrit.
My sme toto doma tiez diskutovali, lebo manzel a jeho strana rodiny presne maju styl vychovy nesmies sa hnevat, nesmies plakat a pod. (aj ked spadne, ublizi si..) no a moj manzel ma velky problem prejavovat emocie, s cim cely cas co sme spolu bojujeme
Takze manzelovi som to vysvetlila (opakovane sme to riesili) a nejako pochopil 🤷♀️ takze v tomto som na tvojej strane
Baby ešte by som doplnila "argument" môjho manžela: "Však ja nemám nič proti tomu, ak plače, keď ma dôvod. Ale teraz nemá dôvod, nič sa mu nestalo"....
@juliasb odkial manzel vie, ze nemal dovod? Pytal sa ho, alebo si iba domyslel?
Je mi ľúto chlapca, hra s otcom by mala byť zábava a nie stres a plač.
Otec by sa mal nad sebou zamyslieť a prehodnotiť správanie voči synovi.
Možno tým myslel to, že syna treba naučiť, že nie všetko sa mu musí podariť? aby sa v živote naučil, nie potláčať emócie, ale nerozplakať sa kvôli tomu, že mu niečo v živote nejde? Aby skúšal ďalej, alebo si priznal, že ok, toto mi nejde, skúsim znova. Frustrácia z nedsiahnutia výsledku, ktorý chce?
Ja mám skoro 6 ročnú dcéru a tá sa tiež rozplače, keď napr. v nejakej hre nevyhrá, keď jej niečo nejde, má nervy. Tiež jej vysvetľujem, že plakať je dobre, dať emócie von je super, ale že nie vždy musí vyhrať, nie vždy musí byť prvá a nie vždy jej musí všetko ísť tak, ako ona chce. Že niekto je lepší v tom a v tom, ale to neznamená, že ona to nedokáže. Príklad...hrali sa na ihrisku, súťaž v behaní...samozrejme moja posledná, keďže uteká ako slimák, lebo sa bojí, že spadne...samozrejme rev, lebo je posledná.
A ak to nie je tento dôvod, tak áno, máš pravdu ty.
Ďalší traumatizovaný "chlap", čo k tomu dodať?
@juliasb muž je stará škola. Chlapi predsa neplacu! Nehnevaj sa na neho preto ze ma iný názor. Skus mu to potom v kľude vyargumentovat, že prečo. Skus mu možno poslať nejaký link, alebo vysvetlit nejak odborne, aby to neznelo len ako tvoj názor. Urob mu zrkadlo - on prišiel dnu vytoceny. On je dospelý, prečo sa vytáča??? Nevie spracovať svoje emócie? Prečo by to malo vedieť 7r dieťa? Urobil to doma, nie na futbalovom zápase.....
Ale s kľudom 🙏
@juliasb myslím, že nemá zmysel aby ste sa hádali a ani žeby v takej situácii syn plakal. Je jedno či je to syn alebo dcéra, ale keď nevyhrá, neznamená to že sa mu skončil život a má plakať. Treba mu vysvetliť, že je to iba hra. Nie je to nič vážne, prečo je potrebné smútiť. Že na tej hre proste nezáleží. Je to len hra. Nech neplače pre každú hlúposť.
Keby že mi kvôli tomu deti plaču, že prehrali alebo sa im nedarí, tak mám na dennom poriadku rev - stále na striedačku od iného. Proste hra je hra. Nič sa nedeje ak prehra alebo keď sa nieco nepodarí.
Tak ťažko podľa mňa zhodnotiť situáciu. Mam 3 deti a teda uplakane sú niekedy riadne. Ja ich práveže už učím, ze nemôžu za všetko plakať, učím ich, ze musia aj keď sa im chce plakať ak im niečo nejde alebo majú strach, tak sa musia prekonať a ist ďalej, vzadavanie a lutovanie nie je cesta. Je iné ak placu, ze im niekto ublíži alebo tak, ale na situáciu, ktorú môžu zmeniť som tvrdšia. Takze ako sa ja poznám, ak by plakali keď nemôžu trafiť loptu, nešla by som ich mojkat a ľutovať, jednoducho nie, prekoná sa a zvládne to. Lebo možno je to necitlivy prístup, ale svet je necitlivy sam o sebe, ja si myslím, ze ak budeme v tomto deti ofukovat a nebudeme mat určite očakávania, tak svet ich zomelie.
Jaaaj mariubrehy toto ako u nas keby citam, len s tym rozdielom, ze s mojim muzom sme uz o tomto.mali vela debat a vymien nazorov a uz sa to.konecne zlepsuje...ja.len ze, nedajte sa maminy, mna tiez vychovaval otec s frazami: nerev nevresti sak ti nikto nic nespravil...a tie uzkostne stavy co som.mavala (aj doteraz mam) neprajem nikomu...ich totiz obtazuje ten hlasity neprijemny prejav, ale to su vsetko ich problemy a nevyriesene nervicky...to oni su zial ti 'nezdravi' kt. nevedia ako na svoje pocity a nie to este inych...ano je to narocne ak sa taketo zrutenia deju vacsinu dna, ale tu pomoze len pochopenie a vysvetlovanie, on sam je zo seba sklamany a rodic mu este prida..vyborny napad..ano pre dospeleho banalita, pre vyvijajuci dtsky mozog adekvatna reakcia, na kt.sa da pracovat..ucit ako zvladat sklamanie a skusat to kludne nesmor znova ked sa ukludni a bude mat chut..inak deti odrastu a uz sa s nicim nikdy nezveria, lebo ved naco, ked to mojich najblizsich este otravuje a vytaca...sam si ho od seba takto odsuva
@juliasb Pripomenula by som mabzelovi, ze nielen syn ma svoje pocity, ktore chce dat najavo, ale aj on sam. Hovoris, ze prisiel vytoceny. Tak by som mu povedala, ze ak on ma pravo byt vytoceny, tak rovnako syn ma pravo byt smutny. Lebo kto rozhoduje o tom, ktory pocit je opravneny? Zrovna tvoj muz? Alebo je na to nejaky zakon? Pocit je pocit a kazdy ma pravo mat ten, ktory ma.
Raz tie plače prestanú, dieťa dozreje a pochopí. Treba mu len dať šancu aby dozrievalo v milujúcej rodine, ktorá ho podporuje, miluje a rozumie mu.
@juliasb máš pravdu, manžel je jedným z tisícov ľudí vyznávajúcich teóriu, že "chlapi neplačú".
@juliasb no, citam tu tieto prispevky a viem, ze ma ukamenujete, ale proste sa musim vyjadrit. Dieta ma 7rokov, nie 3 a ani 4 roky! Je uz žiakom, nie skolkarom. A rozplace sa lebo sa mu nepodarilo strelit loptu do branky!
Podla je to extremne citlive dieta, ktore sa kvoli takemuto rozplace v 7 rokoch a asi by som sa obratila na psychologicku, a vypytala by som si jej radu, ze co mam robit, aby vekovo emocne dozrelo.
Ja si myslim, ze troj-štvorročne ked sa kvoli tomuto rozplace, je to ok, ale 7 rocne...?!
Tvoj muz bol vytoceny, ze place ako skolkar, namiesto toho, aby sa zachoval ako velky chlapec.
Inac nabuduce mu povedz nech sa nevytaca a nech ho nauci strielat na branku a synovi, ze placom sa nic nevyriesi.
Pravdu máš ty, bez debaty…ked najblizsie bude mat manzel zlu naladu tak mu povedz ze to nie je tiez normalne a nech ma naladu dobru;) na povel;)
@mira0611 počula si už niekedy pomenovania orchidea a púpava??
Celý tento príspevok je "vytrhnutý z kontextu", nakoľko nikto nevie ako rodina autorky žije, aký je syn a aký sú ona a manžel rodičia. Ona sama si musí poznať dieťa.
Nechápem, ako tu dokážu niektoré robiť závery s jej manželom len na základe tohto príspevku. Možno mal len ťažký deň, bol unavený alebo je toho naňho veľa (predsa sú prázdniny a deti doma). Je len na nich aby si to vykomunikovali.
@juliasb mas pravdu za mna ty, ono zastarane myslenie nemas plakat si chlap atd, ved je to este stale dieta….moj spokuziak, dnes dospely normalny muz, preplakal v skole poobede cely rok..bal sa, ze mama nepride atd…potom z toho vyrastol a je to…ako baby vyssie pusu spracoval emocie a dobre, ze to tak beries
@mira0611 psychologa??? Si ok..dnes uz jedna chcela psychologa pre dceru lebo si nechce 5r obliekat leginy…
@jeennyv ja nehovorim, ze ma syna zobrat k psychologovi, ja len hovorim, aby sa poradila.
Moj syn, ked mal pubertu, tak som sa poradila so psychologickou, cez telefon, chcela som len termin a ona mi dala dobre typy, co a ako riesit a povedala, ze ked to nepomoze tak nech sa ozvem a da termin. To co bolo pre mna vela, tak povedala, ze je to vekovo v pohode.
Ja len hovorim, ze je extremne citlivy na svoj vek a mozno, ze potrebuje nieco co mu chyba, sebavedomie, bezpecie...ja len hadam...mozno je to v poriadku, vsak moj uz ma 17 rokov, tie dnesne deti su uplne ine.
Viem si prestaviť, že tu možno nejde ani o to, že “chlapi neplaču”, ale o to plakať za takú blbosť. Podľa mňa je to u manžela prejav frustrácie, že nevychovate viac rezilientne dieta. Možno tu by sa s nim dala najst spoločná reč. Podľa mňa je to prirodzená reakcia, že ukáže dieťaťu, že v 7 rokoch už je dosť veľké a schopné trochu samoregulácie… podporovať vyplakávanie je trochu ako, že nič viac od svojho dietata nemozes čakať.
Len možný pohlad z druhej strany
Máš pravdu Ty a manžel chce zrejme zo syna necitlivy stroj