Pocity spojené s rozvodom - rozchodom
Zdravím. o mesiac aj niečo budeme mať rozvodové konanie, už pomerne dlhý čas bojujem s veľkým hnevom voči manželovi, rodičom, sebe... jediný na koho sa asi nehnevám sú deti. Mám pocit akoby sa mi zrútila veža z kociek, moja identita, mám strach, čo bude ďalej, ako to bude, niekedy mám pocit, že sa bojím aj toho, že keď si zas niečo vybudujem tak to môže spadnúť, alebo zasa stúpim vedľa. Voči mužovi momentálne cítim asi hnev v tom, že nebol taký akého som ho chcela mať, že mi "zničil" 21 rokov života a ja kvôli nemu zažívam bolesť a strach. Ja viem, že to tak nie je, racionálne si to viem krásne upratať, zdôvodniť, ale ked ma unesú emócie, tak koniec, vtedy je mi nanič. Vytáča ma všetko čo robí s frajerkou, lebo o to som stála aj ja, ale so mnou ho to asi nebavilo. Chcela by som ho proste neriešiť, nech si žije svoj život. Keď nie je doma, tak je mi fajn, asi mi vadí už len pohľad na neho, aj to by som nejak potrebovala doriešiť, lebo po rozvode zostávame žiť v jednej domácnosti, zatiaľ.
Hnevám sa na seba, že som toto všetko dopustila, na rodičov, že nemám od nich v ničom podporu, na neho, že je taký aký je. Som zvedavá, že keď prebehne rozvod, čo to zmení. Inak sme rozídení 3 roky a aj rozchod aj rozvod som iniciovala ja, preto ma prekvapuje sila emócií a pocitov, veď som to chcela ukončiť. Prežívali ste niekto niečo podobné?
Drzim palce nech vsetko dobre dopadne a nech sa zbavis toho pocitu hnevu lebo viem ze to dokaze otravit cele dni..a skus sa v tom neutapat..vyhrad si denne 10 minut kedy dovolis myslienkam sa v tom babrat a potom to utni!!! A dost viac tomu nevenuj ani sekundu..skus..mozno to pomoze..❤
Určite ti nezničil 21 rokov života lebo ste prežili aj pekne. Máte spolu deti, takze niečo pekne medzi vami bolo a treba byt aj trosku vďačná
Ako idete rieisit bývanie? Lebo ok, rozvediete sa a čo? Stále v tom istom byte? Či dome?
@mata25
Odpusti si.
Minulost nezmenis, ale mas vplyv na tu buducnost. Podla profilu mas 43 rokov, mozno ta caká ešte ďalších 43 rokov zivota, ktoré môzes prezit v plnosti, v laske, ale potrebujes vnutorne uzdravenie, vnutorny pokoj.
Jeho uz neries, on sa rozhodol.
Najhoršie je to, že žijete stále v spoločnej domácnosti. Ja som veľmi zle prežívala prvé 2-3 mesiace. Keď po dvoch mesiacoch môj muž odišiel za iným životom, mne sa nenormálne uľavilo. Teraz sme cca rok rozídení, žiadosť o rozvod je na súde a ja si užívam každý deň, venujem sa dcére, záľubám, plním si sny (podľa možností), neobzerám sa späť a neviem, čo príde zajtra, ale momentálne žijem dneškom. Jediné, čo ma mrzí je to, že za dcérou bol "až" trikrát za ten rok, tak ale nasilu ho nútiť nemienim a ja sa jej snažím vynahradiť čo dokážem, aj keď otca jej nenahradím (ale zas nie je otec, ako otec, bohužiaľ...).
dakujem za reakcie, my sme to zatial vymysleli tak, ze mame dohodu, ktora je na sude o zvereni deti do spolocnej starostlivosti s tym, ze zostavame v spolocnej domacnosti. ale mam aj byt blizsie k mestu, tak zvazujem, ze casom ked decka pojdu na strednu tak by sme mohli byvat aj tam bez neho. to je taka moja nadej zariadit si svoj domov inde.
s detmi pomaha dost,v tomto je nanho spolah. ja potrebujem pochopit preco mam este nejake ocakavania a vlastne ake su. mam svoj vztah v ktorom fungujem uz 3 roky, tak logicky by som mala byt spokojna, ze aj on ma vztah, ale zerie ma jeho doteraz promiskuitny sposob zivota. mam pocit, ze som akoby jeho "matka", v tej roly som bola dlhe roky a nechcem to tak. ale toto je na moju vlastnu psychoterapiu, ako to zmenit.
@mata25 Ahoj, ja mam o rok menej a minuly rok som sa rozviedla. Ja tomu tvojmu hnevu nerozumiem. Aky zniceny zivot? Ved to, co ste prezili ti nikto vziat nezoberie, prezili ste to pekne, mate deti, na to zle zabudni. Ak mas hnev, popros Boha o pomoc, pretoze tak dlho si prechovas hnev, je to toxicke aj pre tvoje okolie, pretoze nic dobre z teba nemaju, ludi takto odpudzujes, tvoje deti nemoze v pokoji a bez vycitiek lubit oboch rodicov. A napriklad nerozumiem tomu, ze spolu stale byvate. Ty si si uz davno mohla nejsku spriaznenu dusu najst a uzivat si zamilovanie aj vyborny sex - nemas vobec vela rokov, daj sa doporiadku - schudni, vymen uces, zahod okuliare a hor sa do noveho vztahu, ved mas este polovicu zivota pred sebou.
@dadis z nasho vztahu vzislo jedine dobre a to deti, a na tom tiez nema on bohvieaku zasluhu, kedze sme si ich adoptovali. proste som bola hlupa a isla som do manzelstva z rozumu a cely cas som v nom bola sama, vzdy len ja a deti a on si riesil svoje, vacsinou nie s nami. to je hnev na seba, lebo som to vedela a aj tak som v tom zotrvavala.
@dadis vratit sa k sebe nie je moznost, to som si nabeton ista, ze tam cesta nevedie. skor zvazujem co je dobre pre deti, lebo toto im vyhovuje, ked sme vsetci pod jednou strechou, vela sme sa o tom rozpravali. ale aj ja sa v tom potrebujem upratat tak aby som bola ok a vedela fungovat normalne. ako mne sa to dari, ale vnutorne niekedy citim, ze by som potrebovala ich otca nevidiet. ked je prec par dni, tak je to fajn, ale bojim sa, ze sa na deti vykasle keby s nimi nezil. kazdopadne, bude roozvod a potom uvidime co sa pohne a kam. vsetko trva nejaky cas a postupne sa ukazuje cesticka kadial dalej. len potrebujem asi o tom trocha popisat s cudzimi ludmi, preto tento prispevok.
@mata25 ahoj... ano aj ja som to tak nejak prežívala .....ten pocit, že som teraz na všetko sama , strach čo a ako bude, do toho mi prišli ešte zdravotné problémy....no bolo to hrozné obdobie. chvalabohu to "rokmi" pominulo, budem to 9 rokov od rozvodu takže nebudem klamať že to prehrmelo....a obdivujem ťa, že dokážete ešte aj po rozvode spolu bývať, toto by som ja určite nezvládla . držím palce nech to všetko dobre dopadne 🍀