Pocit smútku z toho, že sa málo vidím s priateľom
Chyba mi moj priatel. Stava sa mi, ze citim vnutorne zovretie, smutok...malo sa vidime a pocujeme, ale kazdy den si piseme...to pisanie vsak nenahradi osobny kontakt. Plati, ze ak ludia nemaju cas na vztah, nemali by mat vztah. Na druhu stranu, obaja chceme byt spolu. Je to clovek, ktory mi sedi...hovorit mu, nech si lepsie zmanazuje cas, no neviem....mozno ho skusim podporit v tom, aby sa nebal zmiernit ten workoholizmus...potrebujem ho viac ako priatela a samozrejme aj ako muza....nechcem sa ho vzdat, lubim ho....niekedy som smutna aj ked si piseme, lebo mi chyba...boli ste v takom vztahu a zvladli ste to? Podarilo sa vam to casom vyriesut?
Ahoj, nepises kolko casu spolu travite, aka je medzi vami vzdialenost,.co je najcastejsi dovod odlucenia, je to len ta jeho praca?
Ja jsem to mela, kdyz jsme se loucili, tak jsem plakala, ale teda bylo to za doby covidu, kazdy jsme bydleli v jinem state a kdyz jsme se loucili, tak jsme vedeli, ze se mozna neuvidime 2-3 mesice 🙈
Ak si workoholik sám neuvedomuje, že práca mu ničí osobný život, tak mu "pomôže" už len syndróm vyhorenia. Viem, že sa pýtaš, či sa to niekomu podarilo u partnera prekonať. Túto skúsenosť nemám, lebo takáto forma ignorácie mňa ako človeka, mojich potrieb je úplne cez čiaru.
@martinmmartin hlupy komentar
@janetinka27 praca + skola a aj moja praca
@bluemoon24 i to sme zazili, teraz je to lepsie...snazime sa vidiet kazdy tyzden, no teraz su to dva tyzdne a som uplne smutna
@toskanka neignoruje ma, komunikujeme kazdy den
Nemusi to byt "workoholizmus" vobec, proste niekto pracuje viac ako iny a je to v poriadku, nemusi sa ti to pacit. Toto vidim okolo seba velmi casto pri paroch, kde niekto sa rozculuje ze druhy vela pracuje, pritom daleko to ma od pravdy napr. pre mna. Lebo ten stazujuci sa, ma podla mna malo prace a vela volneho casu. A podla toho co pises, my to presne tak pride, on nie je workoholik, on proste bude mat toho naozaj tak vela, ak nahodou nesedi s kamosmi kazdy den vonku, len tebe pise ze nema cas. Treba si najst styl fungovqania sa, ja by som jemu napisala ako sa citim, ze mi to nevyhovuje, a prestala by som si s nim tolko vypisovat, nechala by som to na take strucne pisanie len, zacala by som si riesit nejkae ine hobby, vzdelavanie a ak si najde cas, nech pride. Ked nepochopi, nebude mu chybat tvoja spolocnost naozaj (a nie je prave lekar, zachranar, alebo neviem aky dolezity zamestanec, bez ktoreho sa neda byt, nemoze mat volno, nema cas), tak je mozno naozaj pravda, ze on nema potrebu byt s tebou tolko.
Ak pracuje a studuje, tak je jasne ze sa to proste neda stihat vsetko stale, su obdobia ktore su hekticke, to mi hadam vsetci uznaju, kde proste nejake volne casy a priatelky idu bokom. Opravnene, s vidinou napr. lepsiej buducnosti, mozností...
Autorka ,komentar od @martinmmartin nie je vobec hlupy, ale kruta realita. Workoholik pracu miluje, citi sa v nej ovela istejsie ako vo vztahu,co neznamena,ze ten vztah nechce, ale zmiernit pracovne tempo je mu zatazko. Mozes sa s tym vyrovnat a zmierit alebo si najst ineho chlapa.
Workiholici si casto chidia do prace oddychnut. Je to miesto kde rozumeju uplne vsetkemu, maju jasne definivane miesto a kazda aktivita dava zmysel a prinasa ovocie. Uplny opak zivota mimo prace kde su otravne priatelky ktore nevies citat, furt nejake orekvapenia , rozhovory co nikam nevedu a podobne