Pochybnosti o sebe
Dobrý deň, asi potrebujem trocha podpory, mám dojem, že už ju nikde nenachádzam a ešte od prírody sama o sebe dosť pochybujem… Dnes to bol v robote úplne zlý deň, pritom som tam poslednú dobu našla pri kolegyniach veľa radosti… trocha ma zabolelo, že došlo k prejavom, ktoré vo mne vzbudili dojem, že ma považujú za samozrejmosť, lebo ako vidieť si myslia, že inú možnosť nemám, ako len s nimi pracovať… 😞dosť ma to zamrzelo.. vždy som v živote hľadala len skutočné hodnoty, hľadám kolektív, kde sa cítim pohodlne, kde cítim dôveru ostatných, kde ja dôverujem ostatným, kde sa navzájom rešpektujeme a nech ide o akúkoľvek prácu, som perfekcionista a idealista, takže sa vždy snažím urobiť všetko na úrovni. Asi táto skutočnosť vzbudila v mojom okolí, že sa im snažím páčiť a preto ma považujú za menejcennú. Nie je to prvýkrát, čo sa toto deje a vždy som to vyriešila urazeným bezcitným odchodom zo zamestnania, kedy som sa ani s nikým nerozlúčila a toto by ma nebolelo urobiť ani tentokrát. Chcem si ľudí vážiť a chcem, aby si oni vážili mňa. Inak fungovať neviem. Trápi ma len to, že som akoby v začarovanom kruhu a vždy narazím v živote na to isté a nie som pripravená nikomu sa podvolovať a robiť zo seba sluhu. Privádza ma táto situácia do hlbokého smútku a pochybnostiach, či som naozaj tohto hodná?
Čo znamená "prišlo k prejavom"?? Čo sa stalo... lebo prídeš mi ako človek, ktorý nad vecami až príliš rozmýšľa, je veľmi citlivý, urážlivý a niekedy si berie veci až príliš k srdcu resp. osobne, aj keď tak možno neboli myslené... treba sa vedieť povzniesť, vedieť si spraviť aj srandu, zastať sa seba, komunikovať bez urážania sa, nemať pocit, že okolo mňa sa točí svet.... samozrejme, môžem byť úplne vedľa, súdim to len na základe krátkeho textu, ale keď sa ti to dookola opakuje, tak to je podľa mňa skôr o tvojom vnímaní niektorých situácií ako o tom, že všade je to rovnaké...