Po rozchode cítim nával energie a šťastie

Ahojte 🙂
Len by som sa chcela vypísať so svojich pocitov a možno povzbudiť iné ženy/mužov, ktorí z akéhokoľkek dôvodu zotrvávajú v toxických a nefunkčných vzťahoch.
Bola som jedna z Vás. Žila som skoro tri roky s partnerom, ktorý nikdy nechce deti, rodinu a neskôr prišiel s tým, že ani svadbu.
Zoznámili sme sa, rozumeli sme si, začali sme spolu tráviť čas. Od začiatku som vedela o tom, že už v skoršom veku uňho prišlo uvedomenie si, že nikdy nechce mať deti. Toto rozhodnutie uňho pretrváva aj teraz, má 36r.
Neprišla zmena uňho nikdy ani pri bývalých partnerkách, až pri mne. Po pol roku nášho chodenia a spoznávania mi povedal, že som jediná žena, s ktorou si tú rodinu a mať deti vie predstaviť. A že chce, aby som raz bola jeho manželka. Mne sa vtedy ako sa povie podlomili kolená a citila som sa v skutku výnimočne 🙂 Začali sme potom postupne riešiť spoločnú budúcnosť aj spoločné bývanie. Dovtedy som náš vžtah nebrala moc vážne ale bolo nám spolu fajn, tak som si vtedy užívala prítomnosť.
Bol z iného mesta ako ja, cca 70km ale tešila som sa na zmenu. Po dlhých rokoch som dala v mojej milovanej práci výpoveď a presťahovala som sa za ním. Jedneho dňa, nebolo to dlho po spoločnom bývaní mi povedal, že on to nedokáže, že on deti naozaj mať nechce, že naozaj cíti, že ja som jediná , s ktorou si to vie predstaviť, že by som bola skvelá mama. Ale , že on by v pozicii otca bol nešťasný..
Samozrejme po tom všetkom (výpoveď, sťahovanie) som oňho už nechcela prísť tak sme sa dohodli, že to skúsime ďalej aj s týmto vedomím a možno to pôjde. Ja som samú seba presviedčala, že mať deti v dnešnej dobe neni až taký dobrý nápad. A áno, ja som už od malého dievčatka túžila byť matkou a manželkou, pre mňa toto bol vždy zmysel života. Ale samú seba som presviedčala, že to už tak nieje 🙂
Začala som byť nešťastná ale potláčala som pred svetom svoje emocie.. postupne sa to medzi nami kazilo, chodili sme okolo seba nešťastní a nepochopení a to sa odzrkadlovalo aj na našom vžtahu.. už bolo u nás doma čoraz viac ticha a nezáujmu.
Skrátim to, rozišli sme sa cca pred pol rokom a aj keď zo začiatku to bolo pre mňa ťažké, prešla som si emociami od zúfalstva po sklamanie až po zlosť..
Ale pointa? Mne sa tak uľavilo. Mne asi mesiac po rozchode do života prišla nová chuť na život, som šťastná, tešim sa na možnosť mať bez neho lepšiu budúcnosť, zlepšili sa mi vzťahy v rodine, s kamarátmi, kolegmi... Tie roky s ním ma poznačili. Bola som vtedy stále unavená, bez energie, bez chuti s hocikym sa stretávať, rozprávať a mala som aj strašne bolesti krížov, že ma niekedy až vyradili z bežneho fungovania.. a zrazu je všetko preč.. aj bolesti aj únava 🙂
Nebojte sa, odísť za svojimi snami a šťastím a lepším životom 🙂