Partnerovi rodičia ma neberú vážne, lebo nie sme manželia
Ahojte,
chcela by som sa spýtať ako by ste reagovali keby vás rodičia vášho partnera nebrali vážne a dávali vám to veľmi silno najavo.
S partnerom sme spolu druhý rok, bývame spolu v podnájme asi trištvrte roka. Partner s mojimi rodičmi vychádza dobre, chodíme tam raz mesačne na obed, pokecá s mojimi rodičmi, s tatkom si občas zavolajú keď niečo potrebuje. S jeho rodičmi je to ale zložitejšie. Bývajú v inom meste asi hodinu vlakom (auto nemáme). Chodíme tam sporadicky, partner žil predtým v Brne takže chodil veľmi málo. Ale plus mínus raz za dva mesiace ich ideme navštíviť. Ja tam ale úprimne veľmi nerada chodím, lebo jeho rodičia mi zakaždým dávajú najavo, že kým nie sme manželia som pre nich nikto. Napríklad keď partner hovorí o tom, že sme si kúpili nejaké veci do "našeho bytu" tak jeho mama mu skočí do reči a povie "do tvojho bytu?". Snažila som sa na to nereagovať ale boli sme tam dva dni dozadu a to som už skoro nevydržala. Jeho mama bude mať narodeniny a hovorila, že budúci víkend robí oslavu. On povedal, že dobre prídeme a ona na plnú hubu predo mnou povedala, že má prísť len on. Partner sa jej spýtal narovinu, že prečo len on a ona, že "veď takých ako je "ona" ešte budeš mať kopu, nechcem strácať energiu, kým nebudeš mať normálnu manželku.". Ja som tam zostala stáť ako obarená a partner tiež. Povedal jej na to, že ja som jeho partnerka, žijeme spolu bez ohľadu na to, či sme manželia alebo nie. A že keď ja nemám chodiť, tak nepríde ani on.
Potom sme sa o tom bavili a sám povedal, že aj jemu je to nepríjemné, že sa ku mne tak správajú, že sa im už snažil vstúpiť do svedomia ale proste jeho mama má so mnou nejaký problém. Že pochopí, keď tam nebudem chcieť chodiť. Nechápem, čo som tej žene urobila.
Tak toto je neprijemne a ja sa ti cudujem, ze tam este chodis. Citila by som sa neprijemne a ako nevitana navsteva. Pises, ze byvate v podnajme, tak ako jeho byt? Nemyslim si, ze po svadbe sa to nejako zmeni ☹. Vsak sa jej opytaj, co si jej urobila.
tak nie si jeho manželka, nemáš ten status . Jasne ti to povedala ako to vidí ona. Má na to právo . Ty máš právo sa podľa toho zariadiť.
Keby som bola na tvojom mieste tak by som tam už nikdy nevkrocila ci ako partnerka alebo manželka. Co to je za tupu ženu ze také veci rozpráva pred tebou 🤦♀️
Ak sa jej niečo nepáči nech to aspoň povie v súkromí synovi, ale nie tak ako mevychovana krava pred tebou.
Zariad sa ako sama uznas za vhodne. Ja by som tam proste prestala chodit. Kedze nie si manzelka a je Ti to tam zakazdym predhadzovane na oci, tak nemas ziadnu povinnost, ani zo slusnosti, chodit niekam, kde Ta nechcu.
Teoreticky keby sa zoberiete tak jeho mama čo? Zmení správanie o 180 stupňov? Však to by bolo divné, po tomto jej správaní by som ju na tej svadbe ani nechcela
Tak za prvé, nie je to tvoj byt, ani jeho, ani váš. A jej už vôbec nie...
A za ďalšie, už by som tam nešla, ani ako vydatá.
jedine pozitivum na tom celom je, ze si ta priatel zastal. ale po tomto vystupe by som tam byt tebou uz nikdy nevkrocila - nielen ako partnerka, ale ani ako manzelka...
Tak v prvom rade nemáte žiadny náš byt, je to len podnájom. Po druhé ste len frajeri a jeho rodičia, aj keď nepríjemne, vám to dávajú najavo. Koľko frajeriek im už predstavil?
A k veci, nechodila by som tam, na návšteve sa máš cítiť vítaná. Jemu by som do toho nekecala ale keby mal rozum tiež nejde a bude stáť za tebou.
Trošku nerozumiem prečo tu riešite môj/tvoj/náš byt keď sme v podnájme. Ja viem, že ho nevlastníme ale čo mám hovoriť "kúpili sme si niečo do bytu kde bývame". Však to je banalita.
Práveže som prvé dievča, ktoré predstavil rodičom a aj to po dlhej dobe. Už asi rozumiem prečo.
Spomínam si ako tu niektoré v inej diskusii písali že ukázali rodičom partnera až po zasnúbení a ani ony svojim deťom nedovolia vláčiť domov "kadekoho", chcú spoznať až toho, s kým sa ich potomok bude sobášiť. Pre mňa to bolo smutné a až šokujúce že rodič môže mať k tomu takýto prístup lebo sa tým odtŕha od vnútorného aj vonkajšieho sveta svojho dieťaťa (veď aj v dospelosti treba vzťahy pestovať). Možno matka tvojho partnera bude z tejto sorty. Alebo je tu aj tá možnosť že by si vadila aj ako manželka, chybu by našla vždy a na každej.
Stavaj na tom že tvoj partner sa zachoval správne, ak si vy dvaja vyhovujete, tak sa na ježibabu vykašli. Nechodila by som tam, je dobré že ťa partner podporuje.
Tak ako píšu dievčatá vyššie- už by ma tam nikdy nevidela, neboli by priania na Vianoce, ani na narodeniny. Bola by pre mňa cudzí človek, tak ako ty si pre ňu. Neverím, že takýto človek by ťa začal mať rád kvôli tomu, že by si mala na jej syna zrazu papiere. Toto bude taká istá krava, aj keď sa zaňho vydáš.
Myslim,že ani keď budeš manželka,nebudes dostatočne dobrá.
Keď partner stoji pri tebe, kašli na ňu. Nešla by som k ním viac.
Ja som uz skor vo veku svokry ako nevesty a trochu s nou aj suhlasim. Mame rodinnych priatelov, ktori uz maju dospele deti ano, casto je to o tom ze jeden rok jedna a o rok ina. A kazdy aktualny partner chodieva domov k rodicom. Jeden rok chodi na nedelne obedy Hanka, o 2 roky uz Zuzka. Povedzme si uprimne, status manzelky je o hodne vyssie ako status frajerky. Teba vsak nikto nenuti k rodicom svojho frajera chodit. Jeho matka ti dala dostatocne najavo, ze si pre nu nikto- zariad sa podla toho.
Pozri ste spolu krátko , nemáte spoločný byt len spolu bývate , nemáte dieťa , v podstate ste naozaj frajeri kedy ktokoľvek kedykoľvek môže odísť. Nič vás k sebe neviaže . Si pre ňu jedna z mnohých bývalých alebo možných budúcich . No a dáva to okato najavo , nie je to síce príjemné , ale takto to vidí ona . Môžeš tam prestať chodiť ale nič sa tým nevyrieši , tvoj partner k rodičom chodiť bude len bez teba. Nevníma vás ako pár , ale pokiaľ sa k tebe správa inak dobre, tak by som to zatiaľ neriešila . Myslím že keď sa vezmete zmení k tebe postoj . A ani frajerka mojho syna nechodí na rodinné oslavy bežne, nepozývam ju , napriek tomu ju mám rada , len nepociťujem že by patrila mezdi nás .
Určite by som tam už neišla.
Už teraz nemá k tebe úctu ani rešpekt , po svadbe sa to nezmení...
Nesadla si jej moc, to je jedna vec. Partner sa ale zachoval pekne. Pokial to oni maju tak, ze ich nezaujima kazda "nejaka" frajerka s ktorou tvoj partner chodi, naco ta tam vobec bral. A na tvojom mieste by som tam uz nesla, ani keby ma partner prehovaral.
Zaujímavé. Príde mi to zvláštne, že v dnešnej dobe niekto povie, že ak spolu nemáme dieťa alebo spolu nevlastníme byt/dom tak to znamená, že sa nikde nemám ukazovať. Nejde mi to proste do hlavy. Vzťahy sa nejako budujú. S partnerom si veľmi rozumieme a myslím si, že sa raz vezmeme ale po trištvrte roku spolužitia mi príde skoro hovoriť o svadbe.
My sme spolu zili pred svadbou 10 rokov a aj rok pred svadbou ma jeho mama brala ako "kamaratku" jej syna. Proste kym nebola svadba, nebola som v rodine 🙂
tak a po trištrve roka randenia chceš aby ťa brala vážne a ako člena rodiny ? Neblázni . Daj tomu čas . Pokiaľ sa k tebe inak sprva slušne , tak tam choď . Nezvyšuj zbytočne napätie.
Nie nechcem byť člen rodiny. "Randíme" spolu dva roky, ako som napísala. Bývame spolu v spoločnej domácnosti trištvrte roka a poznáme sa tri. Chcem aby ma proste brali ako priateľku, nie tak, že neexistujem. Nepotrebujem chodiť na rodinné oslavy ale nechcem aby o mne hovorili, že neexistujem. Proste keď sa ich niekto spýta či má niekoho, tak povedia, že nie.
Autorka, tiez by som obmedzila kontakt s priatelovou mamou. Ber to tak, ze je to primitivna zena, s tym nic nespravis. Zjavne dobry vztah mat nebudete….
Ja to skôr vidím ako jej "nenápadnú" formu nátlaku na syna, chce ho už mať "na poriadku". To nie teba neberú vážne, ale jeho. Takže čakajú na jeho definitívne rozhodnutie. Síce to dávajú najavo dosť nešťastne, ale... je jasné, že si s tebou zatiaľ nechcú budovať vzťah. Možno aj z opatrnosti, nechcú si ťa obľúbiť, aby, ak by ste sa, nedajbože, rozišli, neboli z toho nešťastní. Koľkokrát sa tu mladé ženy sťažujú, že svokrovci (či skorosvokrovci) spomenú bývalku svojho syna v dobrom. Áno, pretože ak si niekoho obľúbiš, mrzí ťa, ak ho stratíš. Mne, napríklad, zase vadilo, keď odo mňa budúca svokra chcela (ani nie po roku chodenia, nie bývania), aby som jej hovorila mama. Brali sme sa po vyše troch rokoch známosti 😀.
No, všetko záleží od toho, akého máš partnera a ako je pevný a obrneny. Podľa toho by som sa zariadila. Lebo, ak tam bude chodiť bez teba, matka ho môže pekne pomaly nakaziť rečami proti tebe. Videla som to niekoľko krát. Takže, ak ta.necchu prijať a nedostala si pozvanie, nepôjde ani partner, nakoľko ste pár. Ale, ak partner chce ist, išla by som. Usmievala by som sa jej do xichtu, milo. A pred partnerom by som bola utrpena (áno, stvalo by ma to, doma by som si aj poplakala). Pred partnerom by som o nej.nehovorila škaredo. Neexistuje, žeby nebol.na mojej strane
@aniele toto si nemyslim, lebo autorka píše, že keď sa ostatní pýtajú, či ich syn niekoho má, povedia nie.
Keby chcela matka syna oženiť, mala by iné narážky. Nie, zatajovať frajerku s ktorou býva. Čiže to nie je zas cudzie dievča z kina.
Frajer sa ťa zastal. Čo je super. Až čas ukáže, či dokáže matke odolávať alebo sa dá zmanipulovať a nedopadne dobre tento vzťah. Pretože si myslím, že ona by mala problém s každou okolo jej synčeka. Nebrala by som to osobne, že ty si jej niečo urobila. A prestala by som tam chodiť, ale, keď raz potom, tam frajer pôjde, bude matka zas na koni, ako “vyhrala”.
@daniela1911 To uviedla, až keď som svoje už písala. Ale bohvie. Nie sme pri tom, nevieme, ako sa všetci tvária. Priateľ by si mohol sadnúť s rodičmi sadnúť (osamote) a vysvetliť im, že to s tým dievčaťom tentoraz myslí vážne. Nech sa podľa toho zariadia a správajú.
Stále tu ženy píšu, ako netreba ľudí súdiť. Ale bez problémov onálepkujú neznámych ľudí a označia ich za primitívnych a pod.
Mňa by tam už nedostal po tomto nikto, aj keby som už bola manželka... 🙂 Pani je očividne jeden nepríjemný človek a partner ti sám povedal, že to chápe. Tak viac nerieš a nechoď tam, však aj tebe to nie je príjemné, tak načo. 🙂