Ahojte, neviem, či som sa sem prišla vyrozprávať alebo po radu ale každopádne...
S partnerom sme spolu 2 roky (áno nie je to veľa) ale v poslednej dobe ma strašne trápi to, že mám pocit, že máme úplne iné predstavy o budúcnosti. Ja mám 25 partner 27 obaja máme veľmi slušne platenú prácu. Ja by som pomaly chcela brať hypotéku na nejaký menší byt v BA (mohla by som do toho ísť v pohode sama). Aktuálne bývame spolu v nájme a mňa hnevá, že dávam peniaze niekomu inému ale hlavne, že nemám "osobný priestor" (neviem ako to nazvať). Pôvodne som v tomto byte bývala sama. Je to 2i oddelená spálňa a taká tá obývačko-kuchyňa. Bytík je to pekný všetko ale akonáhle sme tu dvaja tak ja zrazu nemám priestor na prácu. Je tu len jeden "pracovný stôl" ktorý som prenechala partnerovi nakoľko on má stolový počítač a ja pracujem na sedačke. Pohodlné to nie je. Zároveň mi to príde tak trochu normálne, že pomaly pôjdeme do niečoho vlastného ak máme tú možnosť. No vždy keď sa o tom začneme rozprávať, tak mi na to partner povie niečo v zmysle, že rozumie mojej potrebe a neberie to na ľahkú váhu ale, že by s tým ešte počkal, že sa aktuálne nechce viazať na Slovensko. Partner robí vo veľmi špecifickom IT odbore, aktuálne full remote pre Českú firmu ale má ašpirácie ísť niekam do zahraničia. Keď sme sa o tom rozprávali tak povedal, že silou mocou preč ísť nechce ale nevie, či sa mu podarí vybaviť si 100% remote prácu znova a ak by bol viazaný na Slovensko tak by mu to dosť priťažilo. Vždy bol ku mne úctivý keď sme sa o tom rozprávali a nemala som pocit, že by nejak nebral do úvahy, čo som mu povedala, len mi to príde, že už toto celé "počkajme" a "možno pôjdeme inam" trvá dosť dlho. Celé to vo mne budí taký pocit, že nechce. Spravila som veľmi veľa kompromisov, čo sa týka jeho práce ale mám pocit, že ma to začína obmedzovať v tom, čo chcem ja. Čo by ste robili na mojom mieste?
kúpila by som si byt sama - keď teda tebe by to vyšlo ako píšeš. Ja som toho názoru, že nehnuteľnosť má mať len jedného majiteľa, ušetrí to kopec starostí.
kľudne tam môžete bývať spolu, keby sa niečo pokazilo, tak bude hneď jasné, kto si balí kufre a odchádza a nemusíš sa s nikým naťahovať.
Chápem jeho, chápem teba. Problém ale nevidím. Kúp si byt, lacnejšie nebudú. Priateľ nech ti prispieva rovnakou ciastkou ako na najomne. Ak spolu zostanete, budete mať na začiatok. Ak nie, budeš mať vlastnú strechu nad hlavou.
Predpokladám,že jeho váhania s tebou nijako nesúvisí,on proste ešte nevie,kam chce svoj život a kariéru nasmerovať on sám...pokiaľ uvažujete nad zahraničím (tam už človek väčšinou ostane), robite remote, nemá predražený jednoizbový byť v BA žiaden význam. Za tu cenu totiž kúpiš kdekoľvek inde na Slovensku trojizbový a mate priestor na dva pracovne stoly...
Moj nazor je taky, ze to jeho váhanie nesúvisí s vasim vzťahom ale s tym zahraničím. Za mna je to logicke. Naco tu drzat nehnutelnost na hypo, ked za rok mozete byt niekde inde. Dajte si rok este priestor, ze uvidite. To uz by mali byt aj uroky mensie na hypo. Do roka podla mna uz budete vediet, ci Sk alebo inde.
Kup si byt Sama, on ti Bude davat polovicu na ucty. Bude to Len tvoje. Az SA rozhodnes odist za hranice, tak but lahko prenajmes. Ak sa rozidete, tak mas o starost menej.
Velmi dobre rozmyslas.
Kúp si ho sama a keď sa rozhodne čo so životom môžete to riešiť spolu.
Kup si byt sama, dnes ste spolu, zajtra nemusite.
Pytal as teba vobec na to, ci chces ist s nim do zahranicia a za akych podmienok? Niektore firmy sice umoznuju aj 100 percent remote, ale napriklad kvoli GDPR to maju obmedzene iba na niektore krajiny. Ty by si si nasla tiez pracu v zahranici ako on?
veď byt teda kúp sama, ak ti to vydá a ak by ste odišli mimo SR, môžeš ho prenajímať... ale vždy budeš mať taký pocit, že keď bude treba, máš sa kam vrátiť...