Dobrý deň , už dlhšie premýšľam nad jednou témou ,možno pre niekoho citlivou alebo pre niekoho normálnou témou. A tou je - Prečo je to v tejto spoločnosti tak zakorenené že automaticky keď sa človek vydá automaticky prídu narad otázky tipu - no čo bude dieťa ? Už čakáte ? Áno ,rozumiem že drvivá väčšina ľudí už čakajú dieťa ale je tu tá časť ľudí čo sa snaží a jednoducho to nejde . Chápem že kedysi to bolo úplne normálne mať po svadbe dieťa ale teraz je velmi veľa ľudí čo sa im to hneď nedarí a sú im tie otázky nepríjemné. Aj my bohužiaľ patríme do tej skupiny ľudí. A tu smeruje moja otázka - ako slušne človeku odpovedať na tú otázku a zároveň ich tak nasmerovať k tomu aby sa už viac na to nepýtali ? Nie že by som nevedela odpovedať na takéto odpovede ale už ozaj sama neviem. Ďakujem za rady a prečítanie. 🙂 🌹
Je mi táto téma nepríjemná, môžeme sa baviť o niečom inom?
Ale v 90% sú to len otázky aby reč nestala
Ja by som narovinu-nie vsetko ide tak ako by sme chceli.
A myslim ze sa dotycny viac pytat nebude.
Ono je to teraz akoby taka otazka “povinna”. Prv kedy svadba. Potom kedy dieta. A nakoniec a druhe pribudne kedy?
Je to predsta podstata prírody a života - zachovanie rodu, rozmnožovať sa. Ja by som povedala, ze je to proste zakorenené v podstate, prídu ideálne podmienky (co väčšina vníma ako založenie rodiny). Takže tie otázky idu akoby samé.od seba. Akurát je človek inteligentný tvor a teda, mal by vedieť, ze sú spoločenský neprijateľné.
Stačí byť odmerana a nepríjemná. Viac krát sa pýtať nebudú.
Ja som rovno povedala, ze nemozeme mat deti… a ludia zahanbene ostali ticho.. nechcela som hovorit ze nechceme deti, lebo to mi prislo trosku bezcitne.. nastastie sa nam zazrakom podarilo otehotniet ale tie otazky hlavne na zaciatku ked sme riesili problem boli dost neprijemne, ale tak to nepochopi ten co si takym nepresiel, ze sa nema pytat
🤔… s humorom (osobná skúsenosť)… napr.: ešte som nezaklopala susedovi… čakám na príchod vtáka… atď… 😉
(hlavne sa Vy dvaja držte a nestrácajte hlavu…)
Pekný dník
Sú to bežné zdvorilostné otázky štýlu "ako sa máš", "čo nové v práci ", "čo muž "... podľa mňa je najlepšie byť úprimný. Ja presne viem, kto z môjho okolia má deti po dlhom snažení, komu nevyšlo ani umelé oplodnenie a podobne. A nemyslím si o tých ľuďoch nič zlé. Dnes je to vec, za ktorú netreba hanbiť a ľudia skôr majú pochopenie a súcit akoby kvôli tomu šírili klebety.
väčšinou dajú pokoj, keď sa ich opytas, či ďalšie deti ti budú živit oni a na otázku, ktorá je tiež dosť častá, že kto sa o vás postará na staré kolená, povedz, že nie na to máš deti, aby sa o teba starali a že pôjdeš do domova dôchodcov, prešla som si tým a som rada, že od určitého veku sa to nepýtajú 😁
Proste treba buď odpovedať nejak ironicky nech sa téma odkloní alebo povedať pravdu.
Vôbec mi táto téma nepríde citlivá napriek tomu, že sama do tejto skupiny patrím.
Fakt neviem čo je na tom citlivé.
Sú to bežné otázky, ľudia sú zvedaví, a reálne je každému jedno kedy budeš mať deti.
Kedysi som počúvala, že to pochopím keď nebudem môcť mať deti.Nie stále nechápem.Aj keď má niekto potrebu okomentovať to tak hneď vysvetlím ako to je.
A je kľud.
@simca115 , odpoved daj taku s akou si komfortna. Vidis, ze aj vy po svadbe pracujete na dietati. Je to stale tak, ze vela parov po svadbe dieta riesi, tak sa proste ludia na to pytaju.
Ja sa uz nepytam, presne preto, ze som citala kolko zien a muzov tato otazka zranuje, ale ja sa zas zamyslam, ci je toto ta spravna cesta.
Napriklad, ked mi kolega poslal fotku vytuzeneho syna, ktory sa im narodil po 5 rokoch snazenia, tak som pol hodinu plakala od radosti. Bolo to aj preto, ze viem, aka narocna cesta to pre nich bola a detaily som sa dozvedela, tiez len niekedy vramci debaty pri obede, ked som tuto otazku este nepovazovala za tabu. Mimo prace sme sa nestretavali, cize to z mojej strany bola "dost osobna otazka" vtedy.
Ano, niekto sa pyta tuto otazku, len aby rec nestala. No niekomu pozitivna odpoved, prinesie neskutocnu radost. Ked sa prestaneme pytat, prideme aj o tieto momenty, kedy necakane niekto odpovie: "My uz cakame, v maji sa narodi mala Katka". Inokedy zas vie buduca mamicka po odpovedi "chceli by sme, ale bohuzial sa nam nedari" najst necakane porozumenie, lebo ju zavali niekto vlnou podpory, ci vlastnou skusenostou. Alebo to vie dokonca zblizit. Mne sa uz v zivote uz stalo, ze kamaratstvo vzniklo z toho, ze som niekoho podporila v tazkej zivotnej situacii.
Tak ja neviem, naozaj sa mame prestat pytat?
@monsterablue Podľa mňa to nevhodná otázka nie je a treba sa prestať ľutovať.Dejú sa aj horšie veci na svete.
@paradajkova No ja sa zase s tvojím komentárom stotožňujem.Ja sa už radšej nepýtam lebo nemám rada precitlivené ženy, ale mne veľmi pomáhalo o tom s niekým rozprávať.
Moja známa sa opúšťa už teraz a to nemá ani chlapa ani vážny problém.Porovnáva sa somnou čo si tým reálne prechádzam, že ona je na tom horšie.
Tak čo máš takým ľuďom povedať.Radšej nič.
@monsterablue Nijak bežná otázka, bežná konverzácia.Čo mi dá do života otázka ako sa máš keď mňa to vlastne nemusí zaujímať ako sa ten človek má veď môj život to nezmení.
Ja mám pocit, že ľudia sa už radšej ani nebudú rozprávať.Na všetko sú hákliví.
@medda_beda Presne to, že mnohí ľudia sú dnes extrémne precitlivelí a zjavne aj nevychovaní. Takúto otázku v podstate nikto nekladie so zlým úmyslom, ale hneď tu máš rady, že treba odpovedať drzo, protivne a nepríjemne...
@annm81 Ano s takými ľudmi sa väčšinou ani baviť nechcem.Kto by aj chcel keď je pre nich všetko citlivé a nevedia normálne odpovedať.
@simca115 ja som odpovedala:"Keď pán Boh dá." .... vacsina pochopila. Ale aj tak je to skor o tom len to prijat, ze niektori taki su a vzdy si najdu nejaku takuto otazku(kedy bude frajer? Kedy bude svadba? Kedy bude doeta? Kedy bude druhe? A nechcete este dievcatko?), tak to prestat vnutorne riesit.
@simca115 nie som vydatá, ale automaticky po nástupe do zamestnania mi každá furt hľedela na brucho, pri 48 kilách to bolo dosť blbè…. Teraz mám 14 ročného syna a nikto sa ma už nikdy nespýtal, kedy bude druhé! Beriem to ako súčasť dedinského “folklóru”.
@simca115 Mňa by ani nenapadlo takúto otázku vôbec položiť...viem sa vcítiť napr. do situácie, keď pár sa veľmi snaží mať deti a nemôže. A určite im to je ľúto a trápi ich to. A ja celú tú situáciu svojou otázkou o deťoch ešte viac rozjatrím.
A sú aj páry, kt. napríklad deti nechcú.
Je to každého osobná vec.
Ak sa na to citis mozes povedat nieco v zmysle: "Vedel si, ze v sucasnosti ma uz skoro kazdy piaty par problém s otehotnenim? Taketo otazky teda mozu zranovat a je lepsie pockat kym tuto temu otvori druha strana." - to moze posobit aj trosku ako osveta a hadam si druha strana trosku vstupu do svedomia.
Ja napr tieto otazky neberiem az tak zle, otvorene hovorime o tom, ze sa snazime, cize vacsinou odpoviem len nieco ako: Niektore veci nemame pod kontrolou.
ALE aj mne sa stalo ze to niekedy zaboli viac.
@paradajkova ano mas sa to prestat pytat. Mozes sa spytat otvorenejsie - cim zijete a pod.. ak clovek chce tak sa zdoveri.. rovnako ak zena chce podporu napr po strate, alebo v dlhom snazeni tak v prvom rade to ma mat ona pod kontrolou ci sa chce zveriť .. ten skutocny zaujem clovek vyciti.
@monsterablue, @janewithane ja si nemyslim, ze je to nevhodna otazka a mame sa prestat pytat. Tato otazka vie priniest kopec radosti a ak je pre niekoho tazka, mal by sa naucit na nu odpovedat tak, aby s tym bol komfortny. Nie otazka je problem, ale situacia, ktorej sa dotkne je tazka. Ja sama sa ucim odpovedat na inu, pre mna, tazku otazku. Nedavno mi umrel blizky clen rodiny o ktoreho som sa starala. Ked ma niekto stretne, hned sa opyta, "ako sa ma M..? ". Ja viem, ake to je vyslovit odpoved, ktora sa hovori tazko. Je tazke povedat, ze niekto koho ste milovali, tu uz nieje. Neznamena to vsak, ze by sme sa mali prestat pytat ludi, ako sa maju ich chori pribuzni.
Moj pohlad je, ze by sme sa skor mali naucit, ako odpovedat v pripade, ze otazka je pre nas tazka. A tiez ak kladieme otazku, tak by sme sa ako spolocnost mali naucit respektovat hranicu odpovede. Nemali by sme sa prestat pytat uplne. Ak niekto povie "nechcem o tom hovorit" mali by sme to respektovat. Podla mna nie je cesta prestat sa pytat, prestat sa zaujimat, alebo v spontanom rozhovore kalkulovat pre koho moze byt, ktora otazka zranujuca. Takze za mna by sa mala presunut diskusia z "otazky na odpoved" a viac sa rozpravat o tom, ako odpovedat a respektovat odpoved. Ak sa prestaneme pytat osobne otazky, niektore kolegialne/susedske/studentske vztahy nikdy neprerastu do dlhorocnych priatelstiev, nebudeme mat spontannu radost z dobrych sprav, nebudeme vediet, ze iny ludia prezivaju aj tazke chvile.
Ja som sa s touto otázkou stretávala po spontánnom potrate. Bolo to hrozné! Raz som to nevydržala a jednej premotivovanej kamoške, ktorá mala tri deti a nič neriešila, iba kedy budú mať deti ostatní, som povedala: “Neviem, kedy budeme mať dieťa, prednedávnom som potratila.” Kočka zbledla, začala sa ospravedlňovať, tak som ju len inštruovala, nech sa ľudí nepýta takéto veci, lebo môže za tým byť hocičo. V našej kultúre je to taký “folkór” vypytovať sa takéto totálne nevhodné veci 🤦♀️. Záleží na tom, aká si povaha. Známa bola taká “huba nevymáchaná” a ona na toto odpovedala: “Takže teba zaujíma, ako často máme s mužom sex?” Ľudia na toto absolútne nevedeli ako reagovať a prestali sa jej vypytovať.
1. Povedat uprimne - mame problem, pracujeme na tom. 2. Klamat - my deti nechceme. Su to bezne otazky ludi, aj ked netaktne. Nerobila by som si z nich tazku hlavu..