Otázka skôr na tie žienky, ktoré boli/sú dlhšie single. Som single 3. rok, čiastočne mi to aj vyhovuje ale začínam na sebe cítiť ako keby predsudky voči chlapom. S posledným ex som zažila nepríjemnú skúsenosť, klamal ma a hral to na dve strany. Cez to som sa preniesla avšak po ňom keď prišli nejakí nápadníci tak boli vyslovene v niečom "nekompatibilní" - napr. mali nedoriešenú ex alebo raz mali záujem potom sa tvárili, že nie a podobne. Ja som po niekoľkých takýchto skúsenostiach začala mať v hlave po spoznaní sa s niekym novým, že čo z neho vylezie a čo sa stane a podobne a mám ako keby strach/ predsudky dopredu. Ako tomu predísť a v hlave sa nastaviť? Stále si hovorím, že každý človek je iný ale občas ma taká frustrácia.
Si ako z tej epizódy "Sex v meste", kde hlavná hrdinka na každom chlapovi nájde nejakú vadu. Až spozná muža, ktorý je navonok dokonalý, ale ona tomu nechce uveriť a preto hľadá, hľadá, hľadá... až si uvedomí, že v tomto vzťahu je ona tá "vadná".
Mal som dve bývalé (frajerky), ešte v puberte... a bolo to cele o ničom. Potom prišla moja manželka a od prvej chvíle bolo jasné, že k sebe patríme. Proste to cítiš. V správaní, v chémií, v pohľade, v jeho/jej vôni, v sexe, vo všetkom.
Nemaj žiadne očakávania. Spoznávanie ber ako zábavu, ideš, spoznáš niekoho nového, sadnete si, super...nesadnete, ideš ďalej. Nevrhaj sa do vzťahu po pár stretnutiach, daj všetkému čas....spoznávaj a potom uvidíš, čo z toho...
Najlepšie čo môžeš pre seba spraviť je ostať single 🙂
Ja som to práveže prestala brat ako zábavu a veľmi skoro som sa zamýšľala nad tým, či sme kompatibilní. Každý je iný.
Mna sa sice tema netyka, ale verim, ze ked pride ten pravy, tie pocity pri nom mat nebudes.