Osamelosť vo vzťahu
Ahojte dievčatá, asi sa potrebujem len zdôveriť. Od puberty som bola dosť uzavretá osobnosť. Objavili sa u mňa nejaké psychické poruchy, potom 6-ročný vzťah s veľmi pokryveným človekom a ďaľšie roky sérií potácania sa. Momentálne mám priateľa. Mnoho sa toho medzi nami za krátky čas zomlelo. Rany v podobe nesúladu hodnôt, vyhliadok do budúcna, strachy, narušená dôvera, rochody a sem tam to ešte zabolí. Priateľa mám rada, myslím si, že v hĺbke duše je dobrý človek, že má dobré srdce. Však na jeho charaktere sa odrazili doterajšie skúsenosti aj výchova prísneho rodiča. Má v sebe množstvo agresie. Teraz už je v strednom veku a neprejavuje sa to natoľko, ako sa zvyklo v mladosti. Aspoň tak sa vyjadril a tak z jeho rozprávania o živote dedukujem. Vnímam v ňom skrytú nervozitu, s ktorou sa snaží bojovať, viem že aj moja povaha mu dáva zabrať. Vidím, že sa snaží, ale je to jednoducho tam. Nedošiel zatiaľ do bodu, že by to chcel riešiť odborne, skôr to tlmí rôznymi rýchlymi cestami - látkami,.. doterajší život sa odrazil na ňom a preto sme sa možno stretli, môj život je tiež ruinna. Preto si hovorím, že ani nemôžem žiadať viac od neho, lebo sama nie som okej, sama asi nedokážem dať, to čo potrebujem. Cítím sa osamelo, aj keď sa snaží somnou tráviť čas. Nepustí ma hlbšie do vnútra. Nehovorí mi všetko, množstvo možno skrýva, tak ako ja. Myslím, že sa cez túto priepasť nikdy nedostaneme, ak v to neprecitne, že by to chcel sám. A ja? Čo mám vlastne robiť ja? Už nie som najmladšia, hoc je medzi nami 15 rokov rozdiel. Uvedomujem si, že si potrebuje dať život do poriadku. Pomaličky začať odznova, nanovo, atď. Možno ani nie som človek, ktorého pri sebe potrebuje. Najskôr ma to tak veľmi bolelo, trápilo, že to nemôžem byť ja. Cítila som sa tak menejcenne, že zasa to nemôžem byť ja ako to vidím u iných párov. Potom si však uvedomím, že to ani ja byť nemôžem, lebo ani neviem, kto som, alebo skrýva kto som. Teraz som to tak upustila. Zmierila sa s tým a snažím sa byť aspoň priateľ, silný, s obavami z toho, čo prinesú ďalšie dni. Som rada, že sa mu začína pomaličky, aj keď pomaličky dariť. Toto vedomie je silnejšie ako nejaké nešťastné očakávania. Toľko umieram v sebe, toľko odpúšťam, ako nikdy. Toto je prelomový človek v mojom živote, no napriek tomu sa ním cítim odmietnutá, nemilovaná a osamotená. Rada by som bola silná, zamerala sa na seba. Robím to momentálne násilím, lebo moja myseľ stále ubieha k tomu, kto, čo iní...a opäť od seba. Tak silou mocou, musím teraz sa pýtať samej seba, že čo chcem vlastne ja, čo by som si priala ja,...Je to nezvyk a je to silené, ale snáď to časom bude lepšie. Čo myslíte? Tu sa ma známi pýtali, že či nepôjdem s nimi na dovolenku. Samozrejme som rátala s tým, že on odmietne, poznám aj dôvody a rozumiem prečo, ale je to jeden z mnohých momentov, kde si vlastne uvedomujem, že ostávam opustená z jeho strany. Tak premýšľam či ísť. A čo prinesie čas odlúčenia. Aj teraz budeme týždeň bez seba a ja som v strese.To by tak predsa nemalo byť. To je tá dôvera. Ale už nevládzem. Čo bude to bude, akurát, že ľahšie sa to povie, ako žije. A napriek rôznym racionalizáciám v mojej hlave sú emócie neodbytné.
Toto sa ani nedá čítať , prepáč. Strašne všetko analyzujes, rozoberás, riešiš.
Chod na tu dovolenku so známymi, hoď všetko za hlavu a nezaoberaj sa všetkým tak detailne lebo sa zbláznis. Skus brať trochu život, ako príde
Ahoj, myslím,že čo potrebuješ je dať preč z hlavy chaos. Utriedit si,čo chces v živote dosiahnuť. Nie si nič menej ako ja a všetci ostatní na tomto svete. Viem,o čom hovorím,moje boje boli a ešte aj sú. Ale potrebuješ nájsť svoju hodnotu. Akonáhle som si začala vážiť samu seba, mám iný život. Mne prvotne pomohli meditácie, joga a prosím Boha o pomoc. Nechodím do kostola,ani sa nemodlim,len sa prihováram,keď už to tak cítim. Odstraňujem moje zlé vlastnosti,uvedomujem si ich a vedome ich odsuvam,ale to je boj,ale podľa mňa zmysel života je byť lepším. Nie sme tu na to,aby sme trpeli,ale čo najviac boli spokojní.
keď už nevládzeš, tak sa netýraj samu seba s myšlienkami na chudáčika priateľa, ktorý vieš prečo je taký, čo mu to spôsobilo. Je už dávno dospelý, to všetci môžeme do staroby plačkať nad zlými životnými podmienkami. Jednoducho sa treba nakopnúť a ísť ďalej. Keď ty nevládzeš, a tento dotyčný ti robí stres, skús sa ísť uvoľniť na dovolenku bez neho. Aj keď počítam, že tam budeš sedieť sužovaná niekde v kútiku a trpieť výčitkami svedomia, že si ho nechala samučkého. Nechceš sa naučiť mať samu seba rada? Nájsť svoju sebahodnotu?
Chod na dovolenku.
Vypni hlavu, uži si.. Uvidíš čo prinesie odlúčenie..
Začni sa mat rada.
Chod na dovolenku.
Ty si tu už toľko krát písala. Nikto Ti lásku nedá, len Ty sama. Introverta nezmeniš. Priateľ je aký je. Ty si aká si. Každý je originál. Ty si na ňom pripútaná nezdravo. To nie je partnerstvo. Toľko vecí Ti vadí a analyzuješ a na život sa pozeraš ako na ruinu. Buď vďačná za všetko čo máš. Aj za ,,maličkosti", lebo pre niekoho sú to možno nedosiahnuteľné ,,veci". Hľadaj to dobré na svojom živote na sebe a na ľudoch a nie to zlé. S úsmevom je život krajší, slnečnejší a radostnejší. Keď to inak nedávaš, tak sa na začiatku začni usmervať nasilu a napíš si pár pozitívnych viet, ktoré si zopakuješ ráno a večer ako básničku. Precíť ich a teš sa, že si sa zobudila a prežila ďalší krásny deň.
Riešiš si psychiku? Máš vlastné problémy, našla si nevhodného partnera a nezdravo si sa na neho upla, on ťa nevylieči akurát ťa ešte viac udupáva do zeme. Choď na dovolenku a utrieď si myšlienky.
Netreba brať život až tak strašne vážne a všetko dopodrobna analyzovať. Uvoľni sa, smej sa, kúp si niečo pekné....daj si obľúbený drink s kamoškou. Každý človek sa ocitne v našich životoch pre niečo, ... nechaj to voľne plynúť a uvidíš. Na dovolenku choď, a možno sa ti potom sám vyjadrí, že si mu chýbala, no možno aj nie. Užívaj život 🍀🍀🍀
Tiez som sa kedysi zamyslala nad tym, preco je moj partner stale hlavou inde, zamysleny, co asi citi, nad cim premysla... Teraz na neho pozriem po rokoch a presne viem, ze rozmysla nad tym, ako na aute vycisti sviecky, ze nam treba kupit nove regale do spajzky a kedy mu uz konecne vydaju treti diel jeho oblubenej pocitacovej hry, na ktory caka uz dlhe roky 😃😂 Chlapi pocity neanalyzuju do kazdej bodky, su praktickejsi. Nemyslim, ze je ti vzdialeny, neodmieta ta a samozrejme, ze ta miluje, len mozno ti to nevie dat tak najavo, alebo mozno ti tu chybajucu lasku a poroznost, ktoru ocakavas, neda nikto na svete. Predpokladam, ze si trpela nedostatkom lasky a pozornosti uz v detstve, tak sa teraz nezdravo upinas na predstavu, ze si osamela, ale ak by si realne osamela bola, volal by ta niekto na dovcu? Tieto pocity si musis v sebe spracovat sama, tvoj vztah to zbytocne zatazuje a kym si to v sebe nevyriesis, budes sa stale dookola trapit. Bez na tu dovolenku, oddychni si a hlavne pamataj, ze ak sa vo vnutri citis byt osamela, ak nemas toto v sebe spracovane, tak je jedno, kolko ludi bude pri tebe.
@flavia1 Ďakujem ♥
@majka36912 Ďakujem ♥
keď mu nedôveruješ, si si istá, že je to ten človek, ktorého chceš mať v živote?
no to je super, že to konečne takto cítiš, že konečne začínaš mať seba na prvom mieste. Začni si plniť svoje priania, svoje predstavy, začni žiť život, aký chceš ty a prestaň sa každému prispôsobovať. Veď je super, že si dospela do tohoto bodu, nemáš sa za čo ospravedlňovať. Ale ani nikoho neobviňuj, že si doteraz robila všetko pre iných, oni nie sú príčina, príčina si ty, že si to dopustila.
Rieši to látkami...takže pije?fajčí trávu?
Terapia začína mať účinok toto nie je partner pre teba
To čo robíš je neskutočne vyčerpávajúce.. Hráš proste hru.. Robíš sa človekom akým v skutočnosti nie si..
Nerob to, bud sama sebou.. Ži svoj život..
Co ta drží, spája s mužom o15r starším.. Ktorému ani nedoverujes? Mate co spoločne?
Tak super, si na ceste. Vsetci sme na ceste.
Každý si potrebujete dat život do poriadku.. Nerozumiem.. Toto vás spája?
Život do poriadku si vieš dat aj sama.. Dokonca možno tak nájdeš aj ten pokoj, ktorý tu tak spomínaš.
V podstate, podľa tvojej odpovede, vás nespája nič.
Nemáte deti, majetok.. Co by ste museli riešiť, deliť..
Od zajtra môžeš žiť svoj život, môžeš byť voľná slobodná, užívať, žiť.. Neriešiť nikoho a nič. Iba seba, skus to.. Nehrát sa na nič.. Véd ty musíš byť šialene unavená..
Nečítala som.. Bývaš sama?
On žije sám?
Koľko ma rokov?
Vy spolu randite?
Prečo nebývate spolu?
Ty máš 25r?
Pozri zdravý 40r kt ma takúto mladú micku a bol by skutočne zamilovaný, mal ta rad, miloval.. Chcel niečo viac, ťahal by ta k sebe bývať, keďže nie si spokojná..
A doplním 40r zdravý muž.. V najl rokoch dokáže sexovať každý deň.. Co robíte spolu keď ste spolu intenzívne?
Ak by so mnou partner odmietol ist na spolocnu dovolenku a dostala by som ponuku ist so znamymi, tak ja by som isla. Ale to som ja..