Osamelosť, frustrácia a únava vo vzťahu

Ahojte, prisla som si po radu. S manzelom sme spolu 8 rokov, mame rocne dietatko. A ja sa citim velmi zle. Odkedy sa narodilo male je to pre mna velmi tazke. Manzel velmi vela pracuje a ked aj nepracuje tak je casto mimo domu, bud chodi cvicit, alebo sa stretnut s kamaratmi, zucastnuje sa projektov roznych a pod. Moj zivot je len dieta a domacnost. Je to pre mna tazke kvoli tomu, ze predtym ako som sa stala mamou, som bola velmi aktivna, spolocenska, aj moja praca si vyzadovala spolupracu s ludmi, kazdy den som vkuse nieco riesila, robila a bavilo ma to. Teraz sa citim utlmene. Aj ked moje babatko milujem a som vdacna ze som mama. Zo zaciatku som to brala v pohode ze muz je s nami malo, vsak je v praci alebo riesi nieco dolezite, sportuje, nejde o to ze by sa vyvaloval na gauci a kaslal na nas alebo sa opijal niekde. Ale uz na mna ta samota dolahla. Aj ked je doma snazi sa pomoct a byt s nasim dietatom, ale je unaveny citim to na nom. Na nas sa mu uz nezvysi tak vela energie. Frustruje ma aj to, ze on ked potrebuje ist niekam napriklad s kamaratmi a pod. tak skoro hocikedy moze nic mu v tom nebrani. Ja casto aj ked si nieco naplanujem s kamaratkami mesiace vopred tak to musim zrusit.. Som
nestastna. Hovorila som mu o tom, on problem nevidi. Ja uz mam pocit ze casom bude zo mna len tien..