Opustiť ho, aj keď ho ľúbim?
Ahojte. Začnem tým, že svojho partnera nadovšetko ľúbim a ako sa mi zdá, už tu svokra zrejme prispela svojim príspevkom. Hádam sa to k nej dostane, úprimne mi to je už jedno, pretože prestávam zvládať svoju momentálnu situáciu.
Partner má ťažkú fyzickú, psychickú prácu s nočnými službami, ja fyzickú prácu dosť náročnú. Sú dni, týždne kedy ja prídem domov a on už doma nie je, alebo príde z nočnej a doma nie som ja. Málokedy máme spoločné voľno.
V skratke … veľmi sa mi zdá, že môj partner má nezdravý vzťah s matkou. Všetko, ale že úplne všetko jej vešia na nos, dokonca aj veci, ktoré sa nehodia. Že má ona potrebu vedieť o každom prde, to som si zvykla. Alebo aj nie? Nie sú jej cudzie žiadne osobné otázky, ale že absolútne žiadne. Od otázky na môj plat, po to aký vážny je náš vzťah. Od manažovania nášho voľného času, po doslova maznanie sa so svojím synom. Áno, maznanie. Lizloni sa s ním, ako keby mal 5 rokov a to moje trdlo drží, lebo maminka by vraj chodila revuci týždeň, keby jej niečo na to povedal. Ja chápem všetky tie reči o tom, aký je jej syn, ako je ona jeho matka, ako ho ona porodila, ako sa oň starala a ja mám byť vďačná, slušná, poslúchať, načúvať, neriešiť, nemontovať sa. Ale občas mi príde, že sme v tom vzťahu traja.
Nemôžem povedať, že by partner bol zlý, je to skvelý chlap, starostlivý, milý, slušný. Skutočný dobrák a poklad, ľúbim ho nadovšetko. Ale občas, keď si dovolím povedať že niečo nie je ok, má dosť maniere maminku zastať. Nie úplne, vie aké má chyby, vie že veci preháňa, vie aká dokáže byť zvedavá. Jeho slovami : taká vegeta, užívaj si že ju ešte nepoznáš. Lebo raz sa stane že budeš doma a zaklope ti pri dverách, že prišla na kávu. (to bolo v čase,kedy som sa s ňou ešte nepoznala) občas z neho vyjde, že sa nemusím tváriť tak kyslo, keď s ňou telefonuje že tie moje pohľady sú nevhodné, že moja otrávená nálada na návšteve nie je slušná, že by som sa občas mohla premôcť a netváriť sa ako na poprave. Ale ja už nevládzem, nevládzem sa usmievať na človeka, ktorý má potrebu riadiť náš život, vnucovať svoje názory, ofučať sa keď partner povie že neprídeme, lebo chceme byť doma. Keď mu pripomeniem nepomer, ako často chodíme k jeho rodine a mojej, zháči sa že A kedy si povedala, že tam chces ísť? Reku nie často, lebo keď mám voľno som rada že sme spolu doma. A tu ako to píšem, som sa rozčúlila. Ako sa nemám tváriť ako na poprave, keď z milión strán sa na mňa rútia otázky o dieťati, byte, budúcnosti, voľnom čase, prečo nejdeme tam, tam, prečo nerobíme to a to. ALE KEDY?! Veď my sami na seba veľakrát nemáme čas, máme domácnosť, záujmy a kým niekedy všetko stihnem, je večer kedy treba ísť ku svokre. Tak samozrejme, že ja vyťažená z roboty a domácnosti absolútne nemám chuť na návštevy. Nemám chuť ani na rozhovory a už vôbec nie na takéto otázky a maznanie sa so synáčikom. Keď prídeme večer, na druhý deň máme prísť na obed…
Bože odpusť mi túto zlobu, fakt sa niekedy cítim ako odporný človek. Aj mi to príde ľúto, že sa neviem premôcť, netuším či sú tieto moje pocity oprávnené alebo je vo mne chyba, že to nechápem.
Lenže to moje polienko by bolo najradšej všade. Chápem, odišiel im pomyselne jediný chlap. Otec je lenivý, brat sa k robote nemá… tak veľa činností ostalo na mojom partnerovi. Skrátka robí ich aj keď je odstahovany, stále si berie zodpovednosť za veci, na ktoré sú tam aj druhí ľudia lenže jeho vraj svedomie hryzie keď vie, že nik iný to nespraví. Už som taká naštrbená, že aj keď ho ľúbim, opustim ho a prenechám matke… nech ma synka doma.
A on vie,čo ti ide hlavou?Že je to až také vážne,že by si sa s ním rozišla?
Mama je mama ... pre väčšinu mužov je matka bohyňa ... ja by som k nej na návštevy nechodila ... muž nech ide, nech jej pomôže ... a tie otázky kedy toto, kedy hento, prečo takto atď. nerieš, mnohí ľudia majú pocit, že sa môžu montovať do života druhých aj keď ich život nežijú ... porozprávaj sa s ním, urči hranice, čo je tolerovateľné a čo je už cez ... nemusíš sa s ním hneď rozchádzať.
Toto by som ja neprežila ☹️☹️☹️ buď sa odsťahovať na 2. koniec republiky alebo rozchod
Toto budú ešte problemy, fakt treba dať s partnerom vážny rozhovor a ak sa nič nezmení, ja by som sa asi rozišla
@barboritta tuší, bavili sme sa o tom že ma toto žerie. Ju vraj nezmení, mňa ľúbi a chce byť so mnou. Aj hádky boli, aj rozhovory boli , on vie že tam nechcem chodiť ale aj tak sa občas premôžem a idem. Ale cestou tam a naspäť fajčím jednu cigaretu od druhej. 🙂
@dzulli1980 ďakujem ... Len naozaj mám niekedy pocit, že iná žena by toto tak tragicky nebrala.
@pribinak tvoje názory často čítam tu na mk, som rada že si sa vyjadrila aj tu. Ďakujem , pretože väčšinou vždy s tebou súhlasím.
nezmeni ju, ale moze niektore veci zmenit, obmedzit, povedat jej otvorene aby proste menej zasahovala, aby niektore veci nerobila, je to aj o tom ako on na nu reaguje, no poviem ti ze ja by som sa asi zblaznila 😀
Mna by asi porazilo nemať svoj klud ked pridem utahana z roboty ja ledva navarim nie to ešte sa niekde trepať moja svokra mala včera narodky muž chcel aby sme šli dnes poobede k nej blahoželat ja som povedala že sa mi nechce chcem si oddychnut a on že fajn pôjdeme dalši vikend ved narodky neuteču neviem si predstavit tam ist s nechutou to radšej nejdem inak chodim tam rada
Prispevok tvojej svokry bol ten k narodeninam tvojho partnera, ze ma 30 a nebudete oslavovat spolu s nou ale sami doma a ze sa ti nechce k nim chodit na obedy? Lebo kazdy vikend vyzaduje aby ste tam boli?
Vieš čo? Ak už teraz je to problém a predstav si že budete mat deti ….. no koniec
Bude len niekto kto porodil deti, ale nebudeš nikdy na jej úrovni
možno skvelý chlap, ale súčasne mamičkin tretí cecok. Čo s takým? Jedine ak položiť medzi vás a jeho matku min. 1000 km, ale to synáčik asi nezvládne... Inak to nevidím veľmi dobre, navyše situáciu ešte určite zhorší dieťa, prípadné matkine zdravotné problémy...
Keby si bola moja dcéra,tak ti len jedno poradím....cúvaj z kratšej cesty,nikdy nebudeš u neho na 1. mieste aleže nikdy,aj ked sa rozkrájaš..a ak nie si typ,čo pritakáva,poslúcha a šúcha nožičkami,len aby pán tvorstva / a jeho mamička/ boli spokojní,tak šťastná nebudeš....
Premrhane 4 roky a 11 mesiacov... Na co akoze cakas?
Este ani snubenica nie si
Laska - nelaska, utekala by som.
Casom a vekom sa to bude zhorsovat. Nestracala by som na Tvojom mieste cas. Ak on vie kde je problem a nie je ochotny sa matke postavit a povedat co je tolerovatelne a co uz nie, tak to vidim jednoznacne na rozchod. Tazko sa to pocuva/cita, este horsie realizuje, viem. No niet na svete takeho rozchodu, ktory by neprebolel. Drzim palce.
@barboritta ak je to prispevok o tej svokre o ktorej si myslim, tak ano, autorka dala partnerovi ns znamost, ze takto to dalej nejde. Ta svokra to tu aj pisala, ze mlada dala jej synovi ultimatum. No popravde, ani sa tej @mladej”, teda autorke necudujem. Idem to popozerat…
Akože nehnevaj sa, ale chyba je v tvojom mužovi a nie svokre. Je to decko. Svokra si dovolí iba toľko, koľko jej on povolí. Takže asi tak
@hipuska nemám sa absolútne prečo hnevať, sem som prispela práve kvôli tomu že mi poradíte. Máš na mysli, aby ju nejako stopol že mami, toto áno a toto nie? Pretože takéto pokusy tu boli, typu Prosím ťa, neorganizuj mi voľný čas, my vieme čo máme robiť. Áno,býva skrz to už podráždený, frustrovaný. Pretože vie, že aj keď jej to miliónkrát povie, milión prvý si pôjde svoje ako keby sa nechumelilo.
Nemyslim si, ze tu ide primarne o to, co sa Ta pyta a co nie..skor som mala z uvodneho prispevku pocit, a aj Ty sama si to tam pisala, ze ste akoby vo vztahu traja. Tu je ten hlavny problem. A ze tyzden by mama plakala keby jej nieco povie? No opicia laska, manipulacia... aj ja mam syna ale po svojich skusenostiach a po tom co citam tu nikdy nechcem do zivotov mladych zasahovat. Uz teraz ho ucim, ze mi nemusi volat za kazdu prkotinu, na co? Niekedy ked je u otca aj 4-5 dni alebo aj tyzden si nezavolame a to ma 11,5r. Pritom sa lubime ako kone. Zavolam mu ja ked nieco potrebujem takisto on mne.. a dufam ze to tak zostane aj ked dospeje. Lebo toto co stvaraju dnesne 50-60tnicky je cista apokalypsa. Cest vynimkam.
@kamajka Inak tu som sa zamyslela. Či je to nejaký trend tejto generácie (prosím, česť výnimkám, verím že sa tu nájdu úžasné svokry, naozaj, osobne pár takých poznám ktoré iba krútili hlavou že čo vyvádza), pretože toto počúvam naozaj veľmi často. Ako keby v istom bode stále ostaneme iba deťmi , bez nároku na svoj život. Ale aby som nekrivdila, robí to aj moja 80 ročná babka mojej tete. 🙂
Manipulácia ako v tom zmysle, že ja sa rozplačem aby si sa prestal na mňa hnevať a o tomto nikdy nehovoril?
Autorka, ja prave rozmyslam, ze cim viac bojujes proti svokre, tym horsie a v priatelivych ociach si ty ta zla mozno potom.
Asi by som mu to navrhla tak, ze nech navstevuje mamu v case, kym si ty v praci a on doma - nie stale, ale vacsinou. A spokocny cas kedy ste doma si zorganizuj a naplanuj ty. Aby ti ho neplanoval stale niekto iny.
Ak uz ani toto nezafunguje, tak neviem.
Lebo v tej predoslej teme myslim svokra dostala dost reakcii a triezvych pohladov na celu situaciu ale mam pocit, ze akekolvek slova su len hrach na stenu.
Vsak ano, ona vie ze sa nechumeli.. keby sa tak odstrihol na rok, dva, so slovami mama, nicis mi zivot, nicis mi vztah, nevladzem, bud sa uvedom alebo sa nebudeme vidat a ani komunikovat... tak by bola ina rec..ale to by nemohol byt decko, musel by mat na to gule a musel by sa vediet zivotom predierat za ten cas aj bez nej...a na to on teda podla mna gule nema, bohuzial. To su tak vychovani ti chlapi, ako som pisala opicou laskou a od malicka im bolo vstepovane, ze maju byt rodicom vdacni za to ze vobec ziju...ano treba byt vdacni..ale v rozumnej miere.. a nenechat sa priputat.
Najdi si na nete oidipovsky syndrom, opicia laska... mozno Ti par veci po precitani clankov zacne davat zmysel.
@sparkling veľmi si vystihla fakt , že je to hádzať hrach o stenu. Skutočne je, pretože keď dôjde k takejto reakcií tak povie No dobre teda , však ja nič. Hovorím mu, nech to tak robí. A aj sa tak veľakrát stane s tým že mu poviem Prosím ťa, sprav doma čo treba, potom si rob čo chceš, ale nemusíš tam kvačit pol dňa keď som doma , máme voľno. Lenže on túži chodiť tam so mnou a tu to škrie, pretože som sa tých návštev doslova prejedla.
@kamajka áno, opičia láska to skutočne je. Niekedy keď to správanie vidím, je mi nevoľno. Keby tam prišiel niekto cudzí, ani nevie , kto tu s kým chodí. Odstrihnúť sa nedokáže, lebo to je mama.... Ani by jej toto nikdy nepovedal, pretože podľa neho mu ten život tak neničí. Iba ho strapnuje a s tým dokáže žiť
@kamajka ďakujem 🙂
Tak uz si musis sama povedat ci s tym dokazes zit. Podla mna stratis iba dalsie roky.. ja som to nedokazala.
..ani necitam cele, ALE naco ti je taky trkvas?