Oneskorené emócie
Ahojte.
Stáva sa vám niekedy, že prežívate nejakú možno náročnejšiu situáciu, kde by bolo pochopiteľné, že budete mať nejaké emócie.. ale oni neprídu v "očakávanom" čase, ale až tak neskôr?
Napríklad, od utorka som v novej práci, okrem utorka rána som bola v úplnej pohodičke, žiaden stres a panika (a to som typ, ktorý vie spraviť všetky katastrofické scenáre a problém na každé riešenie) až mi to bolo čudné, že to nejak podozrivo hrdinsky a s pokojom zvládam a dnes to celé prepuklo.. úplne mnou zmietali všetky emócie, nevysvetliteľné, nerozumné ale silné a nechápala som čo sa deje, nechcela som ich mať ale nevedela som ich zastaviť..
Môže to byť nejaká oneskorená reakcia na zmenu? Že som v práci podvedome vedela že musím byť silná a zvládnuť to, a keď som už bola v pokoji doma tak to všetko vytrisklo? Nič mi nedáva zmysel :( ale takáto nechcem byť.
Celkom mi pomôže vedieť či sa to stáva ešte niekomu takto alebo som jediná čudná :( ďakujem.
Ano, moze byt.
Ako ked sa stane nehoda, ty zachovas rozvahu a pokoj, pomozes, ukludnis, vsetko vybavis.
A potom, ked uz je dobre, tak sa zosypes.
Myslim vsak, ze to nebudes mavat. Ze to bolo len teraz. Ked uz vies, co praca obnasa a vyzaduje, uz ta to nebude tak stresovat.
Fu, je dobre vediet, ze nie som na tomto svete sama!
Ďakujem pekne za vaše reakcie, celkom to má logiku čo píšete 🙂
co by som ja dala za to, keby niektore, hlavne negativne emocie, prisli neskor...ale pracujem na tom 🙂
Podľa mňa je to normálne. Ja som tento rok končila VŠ, mala som sústavne stresy mesiace pred obhajobou aj v deň obhajoby a keď som mala po všetkom, akoby som si to ani neuvedomila, žiadne emócie a na druhý deň ma dokonca premkla neskutočná úzkosť, zle mi zostalo, akoby som mala nejakú post-traumu 😀 ani som sa nevedela tešiť, že som skončila 6 ročnú školu. Celé som si to uvedomila až po pár dňoch a až vtedy som začala mať pokoj "na duši"..
Veru ano, zazila som to na statniciach. Navonok aj vnutri uplny pokoj, vsetko som zvládla, aj naozaj otazky na telo. A ked som skončila, vysla som na chodbu, vladala som spravit dva kroky a potom som hodnu chvíľu stala, chrbtom opretá o stenu a neschopna spravit krok. Hybali sa len slzy co mi tiekli z oci, hoci som spravila za jedna.
Ja bezne emocie uvolnim dlho po stresovej situacii, v stresovej situacii idem na autopilota