Oddelené bývanie vo vzťahu

Ja som s priateľom cez 8 rokov,ja bývam u mojich rodičov, on sám. Keď chceme,ideme k nemu na víkend, na pár dní (mám syna z predchádzajúceho vzťahu),keď chceme byť doma u našich, sme doma a priateľ chodí k nám podľa možností, väčšinou každý deň,bývame 3km od seba. Nám to takto vyhovuje, vám časom nemusí, každý vzťah je iný
Čo sa týka oddeleneho spánku, tiež som to po 3-4 rokoch začala takto praktizovať, keďže priateľ chrape a nevadí nám to,ja som totiž strašne nepríjemná keď sa nevyspim a takto som príjemná 😀

Chrapanie vobec nie je malickost. Ja som raz mala kratko chlapika, co neskutocne chrapal, ale tak, ze sa to nedalo vydrzat. Ja som nespavala, nic nepomahalo, on to nechcel riesit. Bol fajn, ale nevedela som si predstavit takto fungovat. Tak som to ukoncila. Je to povrchne? Ano je, ale pre mna bol vlastny spanok a komfortne fungovanie viac ako niekto, kto vlastny problem riesit nechcel a este sa oduval s tym, ze "Ved kazdy chlap chrape!"

Ja mam taku istu situaciu, sme spolu rok. V podstate aj mne vyhovuje, ze tu nebyva, lebo sice to vyznie hnusne, ale naozaj to nemyslim zle, ale tak mi nejak zavadzia 🤷 aspon cez tyzden, ked mam vela povinnosti ohladom pripravy deti do skoly a tak. On tiez potrebuje svoj pokoj. Ale travime spolu vela casu, cez vikendy tu vacsinou spi. Ale tiez to mam ako ty, ze ked je tu, nevenujem sa cinnoatiam, ktorym by som mala a tiez mam pocit, ze ma to brzdi. Zatial to nechavam volne plynut, predsa sme spolu kratku dobu, uvidim, ako sa to vyvinie.

Ja osobne si neviem predstaviť mať vzťah,ktorý by nesmeroval k spoločnému bývaniu..Som rozvedená a už som sa veľakrát stretla s tým,že rozvedení muži už si nehľadajú ženu na vzťah so všetkým,čo k tomu patrí,ale hľadajú si taký "vzťah",kde spolu občas idú na výlet,na večeru,občas u seba prespia a to je všetko,nechcú už spoločné bývanie ani svadbu ani nič..To pre mňa ale nie je vzťah,ale skôr kamarátstvo s vyhodami..A toto zase nechcem ja,ja chcem niekoho,s kým budeme raz spolu žiť,zaspávať vedľa neho,zobúdzať sa vedľa neho,budeme proste ako rodina,aj keď zmiešaná..Ale je to vždy od nastavenia konkrétneho páru,ak vám to vyhovuje takto obom,tak nie je problém,ak to však aspoň jednému nevyhovuje, už to problém je..

@breznica a nemáš pocit, že si nie ste tak blízky ako v normálnom spolužití?
@lindusss2016 presne, zavadzia len som to tak nechcela napísať. Lebo mi to pripadá blbé, keď proste by to nemalo byť tak. Tiež nestíham popri deťoch, ale nečakám ani pomoc, lebo to jeho domácnosť nie je.
@lucylaw mám rovnaké nastavenie ako Ty. Preto sa nad tým zamýšlam. Či zmeniť nastavenie alebo chlapa 😁 Pre mňa to nie je len kamarátstvo, lebo sme spolu v podstate skoro každý deň a aj deti ho majú radi. Ale viem, že to nebude ako mať novú rodinu, aj keby to bolo úžasné. Ale už som 40+ a v našom veku nájsť chlapa na rodinný život je asi utópia.

V prvom rade kontaktovať spánkové laboratórium a riešiť si chrápanie, nie len kvôli nemu samému, ale aj kvôli partnerke.

Po 40tke je uz fakt tazke najst normalneho chlapa. A hlavne takeho, co pojde do vztahu, nielen do "kamaratstva s vyhodami" ako tu uz bolo pisane. Nie kazda zena chce vztah, vela zenam to vyhovuje, ze kazdy ma vlastne byvanie, vlastny zivot, stretavaju sa ked maju cas, chut, travia spolu dovolenky, vylety a podobne. Ale kazdy zije kvazi sam vo vlastnom pohodli, nemusi sa nikomu prisposobovat. Je vela slobodnych muzov po 40-tke, ktori jednoducho ziju aktivny zivot, maju partnerku, ale rodinu povedzme nechcu. A vtedy treba zvazit, ze ci takyto vztah uzdrziavat nadalej aj s tym, ze to nie je uplne na 100 percent co chceme alebo ist "o dum dal". Vela muzov je rozvedenych, maju deti, ktore su sucastou jeho zivota a nie vzdy dobre vychadzaju s muzovou partnerkou. A nie, chlap po 40-tke malo kedy zmeni svoj postoj k partnerskemu vztahu.

Viete si zabezpečiť nehnuteľnosť s oddelenými spálňami ak by to inak nešlo a chcete vzťah posunúť na vyššiu úroveň.

Prosím ta a ako si fungovala s ex? Tiež si nič nerobila keď bol doma? Máš deti?
Véd asi doma nemas neustály neporiadok a hodiť do práčky a upratat nie je dráma. Ci co ti vadí? Ved keď príde a sedíte pri káve, nic zle na tom nevidím. My sme s muzom zacali bývať spolu bleskovo. To inak ani nešlo, spolu sme pracovali aj dostali byt. Fungovalo všetko fajn, keď sa dalo vybehli sme na výlet a neriesila som domacnost. Ked uz sme mali nás byt tak sme fungovali rovnako. Muz je môj tretí vztah a fungovalo toto vo všetkých.
Ešte mám pochopenie pokial su tam deti a nechcete si to zatiaľ komplikovať.
Ale keby náhodou, ak chlapec, dá sa späť aj v obyvacke 🙂

No vnimam to uplne rovnako ako ty... Moj partner mi so vsetkym pomoze, vacsinou sam od seba, niekedy na poziadanie, ale ja ho nechcem zatazovat pracou v mojej domacnosti, dokonca mi sem aj financne prispieva. Deti ho maju velmi radi, venuje sa im, vsetky funkcie plni, akoby do nasej rodiny patril, ale nezaspavame spolu, nebudime sa vedla seba. Vacsinou sa nad tym nestiham ani zamyslat, ale obcas mi je z toho aj smutno. Bavime sa o spolocnej buducnosti, ja si myslim, ze niekam to smeruje, aj on by chcel, ale zatial sa nemozme rozhybat

Autorka, nepíšeš, koľko máte rokov, či máte deti, prípadne či chcete mať časom nejaké spoločné.

Moja skusenost je, ze sa da, ked sa chce. Mali sme s partnerom okolo 50 a po 2 rokoch sme zacali spolu byvat. Sme spokojni, funguje to. Hned som mu povedala, ze mam uz dospele deti a nechcem ostat sama, on tiez suhlasil, s tym sme do toho vztahu isli. Ine je to s malymi detmi, to by som asi nebola taka hrrr.

@jakubrianka to by už bol záväzok, do ktorého sa asi ani jednej strane nebude tak skoro chcieť. Zažili sme si svoje v minulosti.

Po doplnení info je to teda asi ôk. Ale najskôr to vyznelo akoby si mala 25 a ešte nič nezažila.
Možno vám to takto vyhovuje bez problémov. Moj muz tiez obcas chrape a je to niekedy des. Ale ani by ma nenapadlo s nim preto skončiť. Vám to takto vyhovuje Ale asi koli prezitemu nemáte už vo vašom veku energiu chuť na problémy vo vztahu, tak spolu radsej nebyvate.

Nie,práve naopak, stále sme si vzácni a užívame si chvíle strávené spolu,lebo ich je málo (chodieval pracovne často preč a ja zase často chodím so synom na liečenia). Keby sme bývali spolu,boli by hádky, stereotyp atď, takto je to fajn. Máme 37 a 40 rokov,rodinu už spolu neplánujeme zakladať, takže načo spoločné bývanie

no .. ja som opacny extrem. Mam momentalne vztah a aj v minulosti som mala len take vztahy, kde partneri akceptovali, ze chcem byvat sama. Mne to takto vyhovuje ovela viac ako spolocne byvanie. Obcasne prespanie OK, ale mam rada vlastny rezim, vlastne poriadok, vlastny klud, nerada sa prisposobujem v urcitych veciach. Nemam pocit, zeby to ovplyvnovalo nasu vzajomnu blizkost, vieme sa porozpravat o hocicom, intimita nie je problem, nelezieme si na nervy, nehrozi ponorka. Ked sme spolu, tak preto, ze po tom skutocne tuzime, nie preto, ze spolu byvame. Ale teda chapem aj to, ze takyto styl fungovania nemusi byt pre kazdeho. Len som chcela povedat, ze blizkost a intimita sa da budovat aj v takomto pripade.

Štuple do uší nepomôžu?podľa mňa to máte fajn aj ste spolu aj každý zvlášť.

ty vnimas negativa, on uziva pozitiva. Nema to podla mna buducnost a teba to bude stale viac zozierat. Ja tiez nedokazem spat pri zene ktora chrape, je to zial u mna neprekonatelny problem.

Ja mam v okoli dost takych vztahov, ked kazdy z partnerov ma vlastnu domacnost, neziju spolu a maju vztah, ze raz tam, raz tam a kazdy ma dost priestoru aj pre seba.

@maxalla ale ak su vo vztahu aj deti, je omnoho praktickejsie byvat spolu. Ty teda, ak spravne chapem, deti nemas/neplanujes?

My sme spolu isli byvat po roku. Najprv prespavacky tyzden, ked mal maleho v striedavke, spal doma a ked nemal spal u mna. A potom sam povedal, ze ho to takto nebavi a zacali sme spolu byvat. Inak je pravda co tu pisete, ze som s tym mala na zaciatku problem. Bola som sama 3 roky. Uplne svoj rezim s mojim synom a pohodu mi narušili dalsi dvaja chlapi. Ale u muza to bolo tiez tak, tiez bol sam cez 2 roky, Cize sme sa obaja museli snazit. Ked uz clovek zije dlhsie sam bez parnetra, tak sa potom tazko zvyká na novu energiu v domacnosti.

Vyjadrim sa k spanku, som 16 rokov vydata a z toho 3/4 spime s muzom oddelene. kazdy z nas ma ine spankove ritualy, moj muz extremne chrape a prehadzuje sa, ja mam plytky spanok a ked sa zobudim, mam problem opat zaspat. nedokazem si predstavit a moj muz tiez urcite nie, zeby sme spolu opat spali. a mam vo svojom okoli vela takychto dlhorocnych vztahov, kde manzelia spavaju oddelene. nema to ziaden vplyv na kvalitu vztahu, ani na sexualnu intenzitu (aspon u nas). ved od kvality spanku sa odvija to, ako clovek dokaze pocas dna fungovat.
Co sa tyka spolocneho byvania, rozvedena nie som, verim, ze ani nebudem, ale tiez som 40 plus, mam 2 deti a neviem si ani v najodvaznejsom sne predstavit, ze keby som sa teraz rozviedla, k 15 rocnej puberte by som nastahovala cudzieho chlapa. pre mna nepredstavitelne. mat chlapa na prijemne chvile, randit, kino, sex, pokec, vylety, ano.ale do spolocneho byvania by som uz nesla ani za nic.

Autorka mam to presne takto. Ty si povedala na plne usta vsetko, cim si prechadzam. Len u nas to je takto uz 3 roky. Ma aj kluce od mojho bytu, moze tu spavat, ponukla som mu aj byvanie, ked tu spi, uz nechrape, ale nevyspi sa, ze vraj to nie je mnou, ale bytom, ze tu nevie spat. On ma rodinny dom. Cize nikto so stipkou rozumu nevymeni dom za byt, ja na dom peniaze nemam, ani on na samostatny dom, a spolu uz do nicoho ist nechcem, som tiez rozvedena a uz mam svoje skusenosti so spolocnym. Ked tu je, citim ako keby som mala navstevu, tak nerobim, venujem sa mu, presne ako pises, oraca mi stoji, potom dobieham vsetko narychlo. Program aj jedlo prisposobujem detom aj jemu. Na jednej strane som stastna, ked je pri mne, na druhej strane som stastna, ked uz mam toho plne zuby a ide domov. Ale potom je napr prec 2dni a chyba mi. Lebo to prejde len do pisacieho modu. A ja neviem co s tym

Tiez mam pocit, ze je to take kamaratsvo s vyhodami. Nefungujeme ako s ex, ked sme po 3 mesiacovh spolu byvali a videla som mu za 17 rokov az do zaludka. A ja som ta, co taha za kratsi koniec, lebo on si moze robit co chce, nema ziadne zavazky, ale ja s detmi mame rezim, ktory musim dodrziavat a ked mam volno a nie je tu, je mi z toho smutno. Potom nad tym zacnem rozmyslat a zase pride uvedomenie, ze nechcela by som tu chlapa 24/7 ako som mala s exmanzelom. To je 3 velke dieta a zase len obmedzovania. 100% partner pre mna asi neexistuje

A si si istá, že máte vôbec nejaký reálny vzťah, nielen také navstevovanie sa? Tak nech spi v inej izbe. Ako riesite spoločne dovolenky?

@lindusss2016 Nie, nemam a ani neplanujem. Pri detoch by som spolocne byvanie zvazila, to ano.

Prečo chces meniť niečo, čo vám obom vyhovuje? Lebo niekto povedal, že to tak nemá byť? Niekto má ochrannou známkou potvrdený recept, ako majú ľudia vo vzťahu fungovať? Nie. Keď ste spokojní a šťastní, nie je dôvod nič meniť. Kvalita vzťahu nestojí na spoločnom bývaní. Vy nie ste 25 roční, ktorí si idú zakladať spoločnú rodinu a preto musíte spolu pred manželstvom spolu bývať, aby ste vedeli, či to bude fungovať. Vy spoločnú rodinu už neplánujete. Mám aj dobrú kamarátku, aj sestru, ktoré majú vzťahy ako ty. Nie rok, ale roky sú v pekných vzťahoch bez spoločného bývania a meniť to neplánujú. Moja sestra býva v malom byte,jej partner vo veľkom dome. On nepôjde do centra mesta do bytu a sestra nepôjde na dedinu do veľkého domu. Prespávajú u seba občasné, chodia na výlety, wellness, on si rozumie s jej synom. Keď sestru susedia vytopili a nakoplo ju to k čiastočnej rekonštrukcii bytu, skoro 2 mesiace bývala u partnera, posledné 2 tyz. Už trpela ona aj jej syn. Mali odtiaľ ďaleko na dochádzanie do práce a školy, na krúžky, on má dom zariadený drahým rustikálnym nábytkom a je na to citlivý. V takom veku už má každý svoje rituály a zlozvyky, načo pekný vzťah siliť do niečoho a kaziť to pekne. Ich to 2 mesačne spoločné bývanie utvrdilo vtedy v Tom,že bývať spolu nechcú. Kamoška to má úplne rovnako. Nie je dôvod nič meniť na nie on,čo funguje. Ženy sa do bývania s chlapmi hrnú vtedy, ak nie sú sebestačné a potrebujú finančne podporiť alebo ešte chcú ďalšie deti a novú rodinu. V prípade ako máš ty, moja sestra, moja kamoška nie je dôvod silene sa prispôsobovať v takom veku niekomu na dennom denne žitie len preto, lebo niekto povedal, že vo vzťahu sa má spolu bývať. No nie, nemá. Má sa to, čo obom vyhovuje.

Ak by som sa náhodou rozviedla ,v žiadnom prípade by som nešla po 40-tke do spoločného bývania s mužom .Nevidím dôvod ,pokiaľ si nechcú zakladať rodinu .Len zbytočné problémy a prispôsobovanie keďže po 40 -ke majú ľudia už svoje zvyky a veľmi ťažko sa už niekomu prispôsobia .Nehovoriac keď sú v tom i deti .Ak starší chlap tlači na spoločné bývanie zvyčajne potrebuje slúžku ,čo mu operie,navarí ,ozehli .Poznám ľudí čo takto žijú roky a sú veľmi spokojní ,možno že keby začali spolu bývať už spolu ani nie sú .Pri oddelenom bývaní sú si viac vzácni a vzťah neupadne rýchlo do rutiny,ponorky .