Odchod od manžela
Dobrý večer. Nemám sa s kým poradiť a rada by som si vypočula názory iných, keďže sa už sama v sebe nevyznám. Som vydatá 3 roky a máme 2 krásne detičky (4m. a 21 m.). Manžel mi s deťmi pomáha , ale v našom vzťahu to škrípe, resp.je ticho. Vôbec sa nezaujíma ako sa mám, či som šťastná ( nie som, opakovane som mu hovorila ,že sa chcem odsťahovať od svokrovcov , aby sme mali svoje súkromie a pokoj) , nemáme žiadne spoločné záujmy, plany do budúcna. On žije len pre svoje záujmy, druhým vo veľkom pomáha a doma ho nič nezaujíma. Ak ho v niečom napomeniem, tak vôbec nereaguje, ako by som nič nepovedala. Mna to nesmierne ničí. Som zavreta doma pomaly 2 roky, v malej dedine, kde nemám žiadne kamarátky, s detmi nemám kde chodiť na ihrisko, prvé čo ráno počujem je svokra ako kričí na svokra... Je mi z toho veľmi smutno a zvažujem , že odídem aj s deťmi od muža.Aj keď nemám kam ísť. Čo by ste robili na mojom mieste?
Prečo ste zostali u svokrovcov? Mali ste v pláne sa osamostatniť alebo zostať u nich bývat? V tvojom prípade by si mala vydrzat, veď máš dve veľmi malé deti. Kam chceš ísť s nimi? Do azylaku? Do podnájmu? Keď vyrastú a ty sa zamestnáš tak riešte hypo na dom/byt. Veľa šťastia.
A to si nevedela predtým ako si priviedla deti na svet,že idete bývať ku svokrovcom na zapadákov a že je muž tichá voda? "Ak ho v niečom napomeniem"...čo je on tvoje dieťa? Verím,že nie si spokojná,ale sú tam dve malé deti a tvoja nespokojnosť so situáciou im zničí rodinu.Pred sobášom ste plány a spoločné záujmy mali? Dobabrala si si život a nevieš čo s tým....radím manž.poradňu a diplomatický nátlak na manžel na vlastné bývanie.
@vevapeto manžel tu chcel ostať, pretože je najmladší zo súrodencov a rodičia by ostali sami a tiez je na túto dedinu velmi naviazaný, má tu kamarátov, krčmu... A pred svadbou mi hovoril, že "uvidíme, keď bude treba pôjdeme do svojho vlastného" . Ale roky utekajú a on vôbec nereaguje na moje sťažnosti ohľadom spoločného bývania. On je tu spokojny, ma tu stále svoje zázemie.
Mám dosť nasporených peňazí, mala som dobré zamestnanie, vedela by som si platiť podnájom.
No a máš kam odísť?
Ma tu kamaratov a krcmu, to ma fakt zabilo 🤯
@pribinak zatiaľ nie. Neviem , či je to naozaj vážny dôvod odísť zo spoločnej domácnosti. Viem, že ženy , čo odchádzajú od mužov, majú doma alkoholikov, tyranov.. môj taký nie je, ale šťastná v tomto vzťahu nie som, ani vypočuta.
A prečo máte druhé dieťa? Malinké…. Nestačilo jedno v takomto bývaní? Už si mohla baliť a utekať, dať do škôlky a ty na 4hod do prace + výživné, začala by si novy život.
Takto s dvoma a ešte s takýmto drobcom… neviem.
A argument, že v dedine má zázemie kvôli kamarátom a krčme. Už vtedy si mala bežať…
Stále budem tvrdiť, že budúci manželia by mali najskôr skúsiť spoločne bývanie.
Bola som v podobnej situácii,aj v horšej,ale to nejdem rozoberať,8 rokov som vydržala bývať u svokrovcov, neprešiel deň,aby som mu nerozprávala,aby sme odišli,bola som tam nešťastná 😔 Po ôsmich rokoch som rezignovala a dala manzelovi ultimátum, buď ide so mnou a dieťaťom do bytu,do prenájmu,alebo rozvod. Našťastie za rozhodol pre nás,boli sme 2 roky v podnajme, potom sme si kúpili dom (5 domov od svokrovcov☺️) ale sme sami a manžel je úplne v pohode a ja tiež 🙂 Stratených 8 rokov,8 rokov trápenia,ale tak vraví sa, že všetko zlé je na niečo dobré 🙂 ale teraz máme úplne pohodový život a aj dobré vzťahy so svokrovcami 👍
Ahoj musis mu dat ultimatum. Bud ty a vase deti, alebo rodicia a dedina.
Moze si vyberat, vyberie si co ma radsej. Ak to nebudete vy, tak nema zmysel v tom pokracovat. Skus najat mamicku, tiez samu s dietatomnapr., ze by ate si pomohli docasne, ze budete spolu byvat a platit najom a tak. Ja by som netrpela. Mozes najst cloveka, ktory. Pre teba spravi vsetko. Ja mam takeho, ze ho zaujima,ked ma nieco trapi. A chce aby som bola stastna... A nie nestastna. Ale ak to je mamickar, tak asi nepochodis, a bude ohovorena ako nevdacna nevesta. Ale kasli na to. Nechaj ho nech si zije to co si vybral. Ak t ok nebudete vy, aspon budes vediet, ze nie ste pre neho ti najpodstatnejsi.
Chceš byt dobrovoľne samozivitelka na 2 maličké deti? Veru už keď to máš takto dobabrane tak pockaj kým trochu odrastu.
Pozri, máš maličké bábätko, druhe dieťa toez ešte malé batoľa
Toto chce poriadny rozhovor a nie hneď utekať. Veď mysli aj na to, že deti potrebuju oboch rodičov a čo ideš sama robiť s 2 deťmi?
Navrhni mužovi podnájom, alebo kúpu bytu a hľadaj ako situáciu riešiť
Chceš odísť a nemáš ani kam.
Máš ho ešte rada? Alebo ako je to medzi Vami?
Ženy,ultimátum?podnájom? so 4 mes. dieťaťom? ...teraz treba vydržať a skúsiť zmeniť,čo sa zmeniť dá a v prvom rade svoj /autorkin/ prístup....nemá s deťmi kam ísť,nie je tam ij´hrisko? tak sa opýtam starostu čo sa s tým dá robiť.... nemá tam kamarátky? aj s tým sa dá dačo robiť,dáka mladá žena s malými deťmi tam hádam žije....kedy si napr. zorganizovala grilovačku so susedmi? nemáš sociálne vyžitie,ale je to len tvoja chyba.....svokrovci nemôžu byť starí,nechodia do práce? sú doma 24/7?
@derdia ultimátum?
Kam pôjde?
Z čoho bude žiť?
Má dve maličké deti, take bábätko jej ani hocikde nezoberu do jaslí?
Zaplatiť jasle pre 2 deti? Však toľko ani nemusí zarobiť (plus bývanie, strava, plienky, mlieko, obuv, oblečenie, …)
Ona nie je v pozícii aby dávala nejaké ultimátum. Ona môže len ponúknuť riešenie situacie, ktoré je pre nich ekonomicky a sociálne zvládnuteľné
Ďalšia vec, niektoré tie problemy čo tu popisala sú ľahko odstrániteľne
Predpokladám že nežije na samote, čiže určite má možnosť stretnúť nejaké iné mamičky, najmä dnes v časoch sociálnych sieti
@janinah
@pribinak veď ja nie som rozhodnutá odist, preto sa pýtam na názor druhých, nech sa na vec viem pozrieť aj inými očami, nielen tými svojimi zranenými. Na jednej strane by mi bolo ľúto opustiť manžela, mám ho veľmi rada, aj keď to teraz neklape, a tiež nechcem deti pripraviť o otca, ďalej už sme veľa investovali do domu svokrovcov. No na strane druhej, mám byť stále len ja ta, ktorá ustupuje, podriaďuje sa mužovi, proste nežije život, podľa svojich predstáv?
Ja byt na tvojom mieste, tak neodchádzam. Píšeš že ho máš rada.
Chápem že máš 2 malé deti, si aj unavená a vyčerpaná a aj stereotyp robí veľa
Skôr si sadnúť s muzom a povedať mu ako sa cítiš a povedať mu aj to, že to takto ďalej ísť nemôže a čo s tým on ide robiť ?
Prečo nemáš žiadne kamosky? To staršie dieťa má 21 mes., zo znamená že doma si už 21 mes., za tu dobu si si mohla nájsť nejakú partacku na kočíkovania
Držím palce
@pribinak vďaka, áno asi robím niečo zle. Veľmi sa upinam na domácnosť, na to aby bolo upratané, navarene, deti čisté, spokojne a už nemám energiu riešiť svoje potreby
Robíte si aspoň cez víkend nejaký spoločný program? Výlet? Prechdzka? Opekacka?
@pribinak ale áno, aj keď sa všetko točí viac menej okolo detí
Moji rodicia takto ziju 37rokov a sama som povedala ze Nikdy v zivote nepristupum na spolicne byvanie s rodicom..urobili sme dobre,,a vie to hlavne moja mama
@pribinak no ale ak citas vyssie tak, jej manzel to berie pravdepodobne tak, ze zenicka len rozprava a stale to on zametie pod koberec.
Ako inak chces chlapa, ktory neriesi, a ano su aj taki a je ich mnoho, donutit aby ju vypocul a bral vazne?
Ano ked nema kam ist je to o to tazsia situacia. Ale urcite by som to nejak riesila a nie nijak.
no ak toto nie je vymyslené, tak milá autorka, si poriadne hlúpučká....
mňa totiž tiež zarazila veta: má tu kamarátov a krčmu. no prepáč, ak sa vám zadarilo 1 dieťa s takýmito životnými podmienkami, ako je život u svokrovcov, kamaráti a krčma, bola si pekne hlúpa, že si s ním mala záujem mať ešte druhé dieťa.
a rada? no z mojej strany žiadna. nemáš kam ísť, nemáš zrejme ani peniaze našetrené, nemáš kde skloniť hlavu. muž sa odsťahovať nechce.... asi jedine nejakého bohatého milenca si nájsť, čo by ťa zabezpečil v budúcnosti. s mužom nepohneš a sama si asi neporadíš s 2 maličkými deťmi. takže si budeš musieť zrejme žať to, čo si si zasiala...
stále nevychádzam z údivu, ako sa dokážu ženy zabarikádovať k somárom viacerými deťmi 🙄
a prosím, nepíšte mi tu (autorka či ostatné), že on sa zmenil po príchode druhého dieťaťa, lebo toto neuverím nikdy.
Na tvojom mieste by som otázku bývania riešila pred narodením deti....ja sa divím, ako je možné, že tak malé deti a vzťah je v prdeli? Ako ste si tých chlapov hľadali? Kde sa vytratila ta láska? Bola to vôbec lqska? Ci iba sex a túžba? Je mi ľúto nie teba, lebo ty si si vybrala dobrovoľne.Ale tvojich deti.
Ja autorku chápem. Po svadbe sme tiež začali bývať na dedine, u svokry. Mali sme k dispozícií celé poschodie, to nebol problém.
Ale niečo podobné bolo aj tam. Dedina malá, hlavne problemy so spojmi. Síce bolo ihrisko, ale skôr také kde sa denne vesali po hojdačkach cigancata,-a nie ze deti, ale 15-17rocne kone, takže ísť tam s dieťaťom bolo dosť o ničom.
Potom často ma dedine to je tak, že ťažko sa tam "zamieša" človek z mesta, pretože tam sa skôr tak brali mladí medzi sebou, alebo z pár okolitých dedín, čiže sa poznali celé roky, zo školy, zo zabav a podobne.Vlastne muž bol rarita, lebo si vzal mňa, ženu zo 120 km vzdialeného veľkomesta. Pýtali sa ho dokonca, ako sa ku mne dostal, či mu nestačilo dievča "od nich"
Ak je človek taky typ, že ťažšie hľadá kontakt, tak jednoducho ani ta mamička na kočík ovanie sa nedá, lebo proste sa ťažko včleniť medzi dospelé ženy ktoré sa poznajú celý život. To nie je materské centrum, muž má síce zoznamil s manzelkami svojich kamarátov, ale to bolo fakt všetko bývalé spolužiacky. Nevedela som sa zaradiť, neboli to moje "kamošky" nerastla som s nimi, nemala zážitky, ako ony. Bola som hlavne z "mesta" nechápala som trebárs pestovanie kvetov a chovanie hydiny, to len ako príklad.
My sme sa však dohodli s mužom, že po čase si obstarame dačo vlastne, a hlavne v meste (nie som šofér a ani nebudem). Takže po 3 rokoch sme si kúpili dom v meste
Autorka, teraz bohužiaľ máš dve maličké deti, tak jedine viac tlačiť na muža, aby ste sa osamostatnili. Lebo takto ver tomu, že ani sama spokojná nebudeš a ani tam. Keď raz "nepatris" na dedinu, nič s tým sa nedá robiť.
Len vydržať ešte aspoň dva roky a odísť.
Ono vsetko by sa dalo zvladnut, ak by mal teda muz vacsi zaujem o teba. Potom by to bolo vsetko o inom. No aj to, ze byvate so svokrovcami vam podla mna moc neprospieva. Ale ak nebude mat on o ziadnu zmenu zaujem, tak asi by bolo najlepsie, ak by ste sli od seba
Mne toto príde trošku málo na to, aby si s dvoma malými deťmi odchádzala od manžela.
Skúste tráviť aspoň nejaký čas osamote - choďte na niekam na zmrzlinu alebo na prechádzku na dve hodiny.
Kúp si auto ak nemáš, ak nemáš vodičák, tak si sprav a môžeš ísť s deťmi na ihrisko alebo kamkoľvek.
Skús si nájsť nejaké kamošky, možno aj cez internet a vo vedľajšej dedine.
@derdia
No dobre, a teda ak da ultimatum a s nim to nepohne, co sa stane?
Ona odide, bud k rodicom, alebo do prenajmu a bude sa cely zivot sama pretlkat, zivorit (s vysokou pravdepodobnostou), deti budu chodit k tatkovi a de facto ona sama so sebou takto vydrbe.
Ultimata a vydieracky do vztahu ludi v ziadnom pripade nepatria. Na 99 % on bol takyto aj pred svadbou, aj pred detmi a ona to videla, ale chcela mat za kazdu cenu rodinu a tak dufala, ze sa "zmeni". Realita - on je stale ten isty, a odchodom od neho si iba sebe poskodi.
Nie je to agresor, alkoholik, psychopat a pod... a kedze su tam dve malinke deticky, treba sa odosobnit od svojich vysnenych predstav (ano, to ona im uverila, on bol k nej vzdy ferovy) a snazit sa co najviac casu travit s manzelom, najviac s nim komunikovat.
Ja by som na tvojom mieste navrhla mužovi sa osamostatniť..myslím, že ta dosť deprimujú svokrovci..