Obavy vo vzťahu

Ahojte ,

rada by som sa spýtala na Váš pohľad. Odjakživa trpím obavami vo vzťahu. Všetci moji partneri mi dosiaľ akoby moje obavy a myšlienky o sebe naplňovali. Keď som vo vzťahu začínam sa cítiť akoby neslobodne. Akoby si zrazu zakazujem byť sama sebou pri tom druhom a paradoxne začnem podozrievať toho druhého a strácam voči nemu dôveru. Napokon vždy je to partner, ktorý vo mne vzbudzuje časom nedôveru, začne sa prejavovať kriticky a manipulatívne a ja som voči tomu úplne akoby bezbranná. Keď sa naňho naviažem nedokážem prestať o ňom premýšľať. Prerávam si spomienky, jeho slová, jeho činy voči mne, prehrávam si obavy a možné scenáre. Strácam samú seba. V živote som veľmi túžila byť ľúbená, ale paradoxne sa mi nikdy nedostáva to, čo potrebujem a keď sa mi z toho trocha dostane, začnem toho druhého upodozrievať. Uvažujem už o tom, či si takto moja myseľ nevytvára rôzne scenáre a sebanaplňujúce proroctvá. Neviem, ako vidíte samé , mám v tom zmätok. Uvažoval niekto podobne vo vzťahoch ako ja? Myslíte, že je vo vzťahu lepšie dať seba na prvé miesto, alebo toho druhého. Pretože ja som zakaždým dala toho druhého, ale nič dobrého mi to nikdy neprinieslo. Ďakujem.