O čom sa rozprávať?
Čavte. Príde vám divné prísť za kolegom pozdraviť a hneď začať hovoriť čo sa mi stalo včera alebo proste niečo o sebe?mne to doteraz prišlo normálne ale neviem kolega vždy tak reaguje akoby som ho otravovala alebo akoby ho to nezaujmalo pritom robí to isté on mne. Poznáme sa pár mesiacov no nikdy neviem čo od neho čakať. Raz je vpohode a začne rozvíjať konverzáciu a potom ma zasa ignoruje ani sa na mna nepozrie ako keby som nič nepovedala.
Podla situacie, ak je to napriklad v kuchyni alebo sa stretnete niekde na chodbe/vo vytahu a idete spolu, tak je small talk uplne v pohode. Aky si mal vikend? Alebo nieco podobne. Ist vsak cielene za nim do kancelarie a rozpravat nejake zazitky z vikendu alebo dovolenky mi pride dost vlezle a obtazujuce. Hlavne ked pises, ze sa tvari, ze ho otravujes.
Ked pridem za kolegom, tak mu nevykladam pribehy, ale spytam sa co potrebujem k praci. Na pribehy zo zivota su prestavky. Alebo sa nimi moze ukoncit komunikacia o praci, ak sa k tomu nejak dopracujete. Dobehnut za kolegom, ktory je zahlbeny do prace "Ahoj Jozko, predstav si, dnes v autobuse... " je neslusne a obtazujuce. Na konverzaciu treba dvoch, ktori konverzovat chcu. Inac je to len monolog, niekedy krajne nevhodny
Tak skus uz len pozdravit a viac nekomunikovat. Uvidis, mozno sa ta zacne pytat, ze ci sa nieco stalo, ked zrazu sa nerozrozpravas.
Skús urobiť to isté jemu. Tvár sa, že ťa to nezaujíma.
Tak podľa mňa je to jeho správanie celkom pochopiteľné - nie vždy musí mať kolega náladu, čas, chuť a celkovo záujem o konverzáciu. Môže si už v hlave plánovať nejakú prácu a Ty mu zrazu ,,skočíš,, do tej myšlienky, možno ho Tvoj zážitok nejako nezaujal, možno ho bolí hlava, je nahnevaný, unavený...Záleží aj od typu práce, u nás sú také dni, že niekedy s kolegom aj hodinu preberáme súkromie, na druhý deň si povieme 3 vety, na ďalší deň preberieme len počasie. Ale zase ja mám vypestovaný už taký ten vnútorný pocit, kedy sa radšej niekomu neozývať (veľa práce, zlá nálada, celková situácia...)
@viestta nechodím zánik cielene to volbec. My sme spolu v jednej miestnosti takmer celý čas spolu. A samozrejme že za ním nechodím stále a nerozprávam blbosti. Kedysi som sa ho pýtavala najskôr ako sa má ale on mi povedal že nemá rád takéto malé rozhovory lebo nevie ako inak než "dobre" odpovedať. Tak som začala vždy rovno s tým že som povedala čo sa mi napr stalo alebo čo mám nové a čakala som kedy on povie zasa o sebe. Občas mi normálne odpovie a občas je ticho. A nie neotravujem ho pri praci väcsinou začnem rozprávať až keď vidím že si dáva prestavku alebo že momentálne nič nerobí
Tipujem, že nejde o to čo hovoríš ale že vôbec niečo hovoríš. Nie každý sa potrebuje vykecávať, na tichu nie je nič zlé.
Nie každý je naučený na rýchle interakcie z nudy. Niektorí ľudia pracujú s mozgom pri tom ako oddychujú a nemajú radi odtrhnutie od myšlienky. Ja sa vždy zo slušnosti pýtam, že či majú chvíľku alebo tak, ale tiež len pracovne 😂😂🤣 inak akože viem mať poriadne v p. Proste rozdelovanie práce a osobného života je prvý krok k tomu samať lepšie… nejde ani o to byť zmrd, ako venovať maximum času práci
Vypocuje, ale nema zaujem zdielat svoje zazitky s tebou. Je to kolega, mate v prvom rade vychadzat spolu po pracovnej stranke.
Pri kavovare v pohode, ale vyrusovat pri praci nejakou historkou mi pride neslusne.