Nulové sebavedomie
Ahojte. Neviem ako zacat... nespravam sa tak ako by som chcela. Neviem povedat nie, nemam sebavedomie, a ked sa mi deje nejaka krivda tak sucham nohami a snazim sa to prezit. Vo vnutri by som sa rada za seba bila, povedala co mam na srdci, vedela povedat nie. Ako sa k tomu viem dopracovat? Ci je to uz taka povaha? Nepaci sa mi to a potom mam pokazeny den lebo som nereagovala tak ako som chcela ale uplne opacne. Necham si skakat po hlave len aby sa ostatni nehnevali. Ostatnych mam na piedestali, vkuse si pomyslim ze co ak sa na mna ten druhy nahneva, co ak ... atd. Mam uz pred 30tkou takze nie som uz v studentskych rokoch. Vzdy som si myslela ze v dospelosti sa to zmeni. Ale je to este horsie. Mam extremne nizke sebavedomie, neviem poriadne rozpravat ak som v strese, len vymyslam skomoleniny v strese, nie je ma rozumiet, suslem. Taktiez nie som spokojna s vzhladom ale to je asi klasika pri nizkom sebavedomi..m Mali ste to niekto podobne? Podarilo sa vam zmenit sa? Ano, mam take nizke sebavedomie ze este aj na modry konik radsej pisem anonymne a nie pod nickom....
@hugoboss1923 Presne tak. Treba tolerovať napríklad sexuálne obťažovanie na pracovisku. Treba ustúpiť, hlavne že sa situácia nevystupňuje do extrému. Sarkazmus keby niekto nepochopil.
Skôr som počítal s variantom, že sa jedná len o vzťahy s rodičmi, resp. súrodenecké súperenie. Keby šlo o sexuálne obťažovanie na pracovisku, na to už sú príslušné paragrafy trestného zákona.
trénuj, to platí pre všetko v čom sa chceme zdokonaliť
stačí povedať nie alebo nechcem a nevysvetlovať prečo nie ( to mimochodom dosť ludí úplne rozhodí a dajú ti pokoj)
hádaj sa len vtedy ak to má zmysel, keď na teba niekto reve povedz vrátim sa až sa budeš správať normálne a odíď
pred každou odpoveďou či argumentom si daj čas, narátaj do desať, nádych, výdych - skludníš telo a tým skludníš aj hlavu
ak je to situácia na ktorú sa dá pripraviť, urob to. Napíš si ako budeš argumentovať, povedz to nahlas pred zrkadlom, skús si ten rozhovor napr. s kamarátkou, ktorá bude robiť "odporcu"
Je to aj povahou, asi sa nikdy nebudeš cítiť úplne v pohode ak sa budeš musieť voči niekomu či niečomu ohradiť, ale zistíš že ti ani hlavu neodtrhnú, ani sa svet nezrúti, ani ťa nebudú všetci nenávidieť. A že tá chvíla kedy sa cítiš mizerne pred niekým stojí za to aby si potom bola spokojná sama so sebou.
@hugoboss1923 Nie, to nema nic s rodinou.... skor ide o cudzich ludi, kedy mi naozaj ublizuju a ja s tym nerobim nic ... napriklad co som spominala, najnovsie riesim velmi nevhodne spravanie sa osoby
Ja som bola tiež slovné obťažovania v práci, dokonca aj v skupine ľudí...odpinpongovala som šéfovi pred všetkými, že nikdy nech nerobí hanbu svojej žene...našej kolegyni. On sa nikdy nevzdal a ja som opakovala aj verejne nie. Bolo to veľmi nepríjemné. Už tam nepracujem, ale dôvod odchodu bola lepšia práca.
Takže ani keď ústa otvoris a zhodis pred všetkými nemusí byť tomu koniec. Ale vtedy to ešte nebolo trestné. Lenže toto dokázať by si musela byť kúzelník
Skús dotyčnému povedať: (Najprv nádych a rázne zo seba vypustíš slová) Dosť! Stačilo. Toto si neželám! Je to jasné? (Doma si to nacvič aj ten pohľad. 😠 ) Nech sa darí. 🙂
Nevyčítaj si to. Vo vyhrotených situáciách reaguješ tak, ako asi väčšina ľudí. Keby si sa správala inak, už by si to nebola ty. Než by si mala situáciu vystupňovať do extrému, tak radšej ustúpiš. To je dôkaz silného charakteru. Keby si to hrotila, mohlo by to pre teba dopadnúť všelijako, len nie dobre.