Neviem ako zit svoj zivot. Nie je mi dobre. Nie je mi dobre doma. Na materskej mi nebolo dobre. Teraz mam pracu kde trpim doslova trpim. Je mizerna a mizerne platena. Nemam absolutne ziadne kamaratky. Nemam sa komu vyzalovat aj tak kto by chcel pocuvat tie pindy. S manzelom nic moc teda. Konicky absolutne ziadne skusala som voobec nic ma nebavi. Nemam silu nemam energiu. Nechce sa mi zit. Ano liecim sa milionkrat prestavene lieky viacerymi psychiatrami. Psychologicka absolutne nepomaha. Pytat sa mi dristy tipu ako sa citite na skale od 1-10. A ako by ste sa citili keby ste boli aspon na 4 ... Alebo chapem chapem. Musite si pomoct sama. Proste skusala som psychologicky dve. Jedno horsie ako druhe. Zbytocne vyhodene peniaze. Absolvovala som aj regresnu terapiu nepomohla. Absolvovala som nejedno sedenie s knazom. Nepomohlo. Tak ako co ? Co mam robit ?
To je začínajúca ťažká depresia ..veď sa nechaj hospitalizovať a možno to bude lepšie 🙂 ja som bola naposledy 4 mesiace a veľmi mi pomohli !
Bolo Ti už niekedy dobre pocit šťastia, radosti?
V puberte, detstve, mladosti?Máte v rodine depresie či takúto osobu s negativnym ladenim?
@barbora19911 ja som bola tiez nepomohlo
@eliska13 bolo nie nejak extra ale byvala som veselsia... A ano mam v rodine cloveka s depresiou
Za mňa to nemusí byť začínajúca depka. Nerozumiem, je depresia rakovina duše? Či prečo pri každom príspevku, je xy komentov, že je to depresia.
Keďže navštevuje doktora, ten by ju informoval, či?
Pozri, materská nie je pre každého dovolenka.
Práca ak ťa nebaví a ešte nie si ani ohodnotená, je ozaj demotivujuca.
Minule som bola v šoku koľko žien má iba jedného priateľa. Teda nemať žiadneho, nie je tiež nič výnimočné.
Zjavne si nespokojná vo všetkých smeroch.
Je niečo čo ťa šťastnou robí?
Toto je strašné čítať :(
A aky zivot by ta naplnal spokojnostou a šťastím? Ako by si chcela žiť? Co si predstavis pod pojmom stastny zivot?
@bororka trva to tri roky a mam diagnozu tazka depresia a nie nic ma nerobi stastnou. Fakt nic
@sasitimi17 tuto otazku mi polozil prednedavnom jeden clovek. Tyzden som rozmyslala nad odpovedou. A prisla som len nato ze nic ma neurobi stastnou a ze neviem co by znamenal pre mna stastny zivot. Asi nic take v mojej hlave neexistuje
Vlastne ani neviem preco som to sem napisala len som to potrebovala niekomu povedat
Neviem. Nejaký malilinký krôčik smerom k mužovi by som skúsila. Napríklad mu večer povedať som rada že ťa mám. Alebo ho len pohladkať po ruke a usmiať sa na neho. A potom druhý. A tak. Možno sa niečo zmení aj na jeho strane. Práca - nuž, hľadala by som inú... Popri tejto... Každý večer polhodinka posielania životopisov na profesii. Možno by som sa ráno skúsila usmiať na šéfa, kolegyne... V duchu si pripustiť, že je fajn, že mám aspoň nejakú prácu (ak si napríklad v kraji s vysokou nezamestnanosťou). Snažila by som sa neživiť svoje krivdy a neľutovať sa. Užiť si nejaký konkrétny moment, napríklad večer horúcu sprchu (to bola moja "päťminútovka", keď som mala v živote veľmi náročné obdobie, jednoducho som to večer "zmyla", spláchla do odtoku a povedala som si, že teraz mám súkromné wellness. Každopádne. Musíš ty hľadať nejaký svetlý bod na konci svojho tunela. Tu píšem, čo by som skúsila ja. Možno tebe by prospeli úplne iné drobnosti. Neviem. Každý sme iný. Aj tie psychologičky tak beriem - oni nechcú dávať konkrétne rady, skôr chcú, aby ty si hľadala konkrétne veci, ktoré ťa robia spokojnejšou, šťastnejšou... 🤷
Akoze nemáš žiadnu predstavu ako by si chcela zit? Napríklad mať vyšší plat? Keďže tvrdíš že momentálne je mizerný
Skor sa ti asi nechce ani premýšľať
Autorka,
depresia je velmi tazka choroba, a mnohi ludia si to ani nevedia predstavit, ale je velmi dobre, ze sa liecis u psychiatra a snad beres vhodne AD. Terapie su vyrazny bonus.
Je to dlhodoboba a narocna cesta, ale da sa zvladnut a u teba to mozno bude celozivotna liecba, ale nesmies sa vzdavat, musis bojovat.
Mas manzela, mas dietatko, pre ktore si celym svetom.
Zvladnes to, ale musis pracvoat so svojimi myslienkami. Ziadna sebalutost, ziadne co "mam na prd". Kazda mame to svoje "na prd", no taky je zivot. Zacni sa venovat nejakemu sportu, turistike, niecomu v prirode, kupte si psika, mačičku... to su vsetko fajn pomocky na ceste k sebe.
To je pycha a sebectvo. ;D Poznam na sebe. Daruj. Pocuvaj. Laskave slovo. (Uz aj to v hlave sa pocita.) Relaxuj. Maj sa rada. Maj rada inych. Zvysok pride. Z mizerie ta vytrhne len smrt. Vzdy je preco smutit ..
Načo čakáš? Ze príde niekto, kto ta urobi šťastnou? Nie, pretože od takých ľudí ako si ty, sa uteká. Nikto nemá chuť trpieť pri sebe takú negatívnu osobu. Ani psychológ, ani kňaz, ani manžel, ani kamarátky ti nepomôžu. Jediný kto ti pomôže, si ty sama. To fakt sa nepoznáš q nevieš čo ta robí šťastnou a pričom sa cítiš dobre? Véd vezmi ten bicykel, chod si zabehať, chod do obchodov, .... hocičo, pri čom nebudeš depkarit. A začni zit. Ja fakt nechápem taky postoj k životu.
@mikadooo toto s tou sprchou mám aj ja, keď je ťažký deň alebo blbé obdobie, tak tá sprcha je také svetlo na konci tunela presne tak, ako opisuješ - všetko zlé steká do odtoku a som len ja a hukot vody, a ešte nejaký voňavý sprcháč 😀 nepočujem telefon, nepočujem nikoho rozprávať, žiadny hluk z ulice, telka, nič... a po sprche som nový človek 😀
pre autorku: ťažko radiť, keď nie sme v tvojej koži a väčšina z nás klinickú depresiu jednoducho nezažila. Tak ako sa nedá predstaviť bolesť pri pôrode ak to niekto nezažil, tak sa nedá ani toto... Ale máš nejaké predstavy napr. o práci, ktorá by ti pripadala zmysluplná, o plate ktorý by bol pre teba uspokojivý? Lebo toto sú veci, ktoré vieš zmeniť. Možno bude potrebné pre to niečo spraviť, zvýšiť si kvalifikáciu, naučiť sa jazyk, ale dá sa to. Máš nejakú predstavu, ako by si chcela žiť? Zmenil by ten vyšší plat niečo v tvojom živote, dopriala by si si niečo, na čo teraz nemáš?
Skus fitness trosku cvicit mne to veľmi pomohlo bol to prvý krok pri problémoch s dcérkou ktorá je v puberte 😔a manžel ktorý to bral na ľahkú váhu a nevšímal si ako sa dcéra ku mne škaredo chová ..tak som sa o nich prestala starať začala som chodiť cvicit a je mi oveľa lepšie a aj so vychutnávam samotu
To som tam nečítala, prepáč. Držím palce nech sa ti polepší
Môžeš absolvovať aj 100 terapií a vyskúšať desiatky liekov, ale ak s tým nebudeš vedome pracovať, nič sa nezmení. Mne napríklad regres pomohol, ale ak by som s tým, čo som tam zistila ďalej nepracovala, tak tiež by som skonštatovala, že "nič nepomáha". Malé každodenné vedomé kroky. To je jediný spôsob vymaniť sa z kolotoča, akéhokoľvek. Nechci zmeniť všetko naraz. To sa väčšinou nepodarí. Daj si cieľ jednu jedinú vec, ktorú zajtra spravíš inak a ktorá bude prvý krok k zmene.
Neviem. Nebavi ta ani cestovanie? Vychdazky v prirode? To je balzam na dusu.
Mne pomohla montovaná literatúra a knihy. Dostali ma z depky a ukázali zmysel prečo žiť a ako. Uz je tomu vyše 10r.
Skus si najst nejaku kamosku, ked ti chyba.
@lenka_aknel no poviem za seba, dieťa je ďalší zdroj stresu, takže, môže ti dať zmysel života, môže ti dať ten dôvod, prečo žiť , ale dieťa väčšinou naozaj nerobí človeka v depke šťastným. Ja som ani zďaleka nemala tak veľký problém, akým je depresia, ale skôr som si dávala otázku, či som vôbec mala mať dieťa. Moje bolo extrémne náročné a mne tú mieru stresu zvyšovalo. Čím menšie, tým horšie. Teraz si poviem, že mám radosť z dieťaťa, keď je dospelé a samostatné.
Skus sa skamosit sama so sebou. A potom s celym svetom. Skus sa zacat starat o svoju telesnu schranku, v ktorej prebyva tvoja ubolena dusa. Mozno sa spolu niekam posuniete. Mas dieta, zober ho na vylet, pozvite aj muza. Aj ked sa ti nechce, skus sa prekonat.
Aj ked ta nic nebavi, prinut svoje telo fungovat.
Nik iny nebude za teba chciet nieco zmenit. Takze naozaj zacni u seba. A lekarov mozes zmenit pokojne zase....