Dnes som si uvedomila a prvýkrát to povedala nahlas aj manželovi, že naše manželstvo podľa mňa končí. A strašne to bolí. Poznáme sa viac ako 25 rokov, sme svoji takmer 19 rokov, máme tri úžasné deti, a verila som, že to bude navždy. Že spolu zostarneme a budeme si jeden druhého vážiť. Uvedomenie si, že to tak nie je, že zrazu som mu není dosť dobrá, resp. nedokážem byť taká, akú ma zrazu chce je tak neuveriteľne bolestivé, až fyzicky, že by som neverila. A byť na tie pocity sama, nemať ich komu povedať, neustále to v sebe riešiť...... Sakra, ako mám ďalej fungovať tak, aby si deti nič nevšimli? Bože, povedzte mi niekto, ako to ustáť tak, aby som sa nezbláznila. Chcem sa niekam zahrabat, veľmi hlboko a nevyliezt. Už nikdy.
ked nieco konci, znamena to, ze moze prist nieco lepsie 🙂
preco by si deti nemali nic vsimnut? nezahrabavaj sa, ved kludne prejav svoje emocie..
ze uz pre muza nie si dost dobra, neznamena, ze nie si dost dobra.. vzdy si dost dobra, taka, aka si.. moze prist niekto iny, komu budes vyhovovat.. a zostarnete spolu 🙂 nie je nutne prezit cely zivot s jednym partnerom, ked uz to nie je pre niekoho vyhovujuce..
nadych, vydych.. prejde to.. nehladaj vinnika
@estrella5 tak ako ku všetkému v poslednej dobe. On má pocit, že robí maximum a to len ja som tá "zlá". Už sme si prešli všeličím, aj vážnou krízou, ale vždy som mala pocit, že to vieme nejako zachranit. Že je tam nádej. Teraz cítim, že je proste koniec. Že on nechce a ja už nevládzem. Nehovorím, že je zlý, ale zmenil sa a veľmi a ja sa neviem zmeniť tak, aby bol on spokojný. Taká aká som mu nestačím. Bude to zvláštny život. S ním a vlastne bez neho.
a kludne sa moze napravit aj tento vztah, len musis zostat sama sebou.. neprisposobovat sa, len aby sa nerozpadol.. ak to ma vytrvat, tak ta to posilni..
hlavu hore dievča ! okej, nie si mu dosť dobrá ? za to všetko čo si prenho, pre vás robila ? nech sa páči. odputavaj sa, pomaly ale denne a efektívne. ignoruj ho. nechce ta ? nechci ani ty jeho. venuj sa sebe, nie jemu. nestačilo mu to všetko ? nebude mať nič ! vyplač sa, ale nie veľa.
nech to teraz vyzerá ako miesto, z ktorého niet východiska, ver mi, že je. je, len si to odsmúť.. ale ! nie veľa.
nebuď jeho možnosť, radšej buď sama. buď sama so sebou lebo sama sebe si tá najväčšia láska, ktorá Ta nikdy nezradí.
časom sa stane taká krásna vec, ktorej som ja sama neverila, lebo som nevedela byť sama a bola som naňho naviazaná (na ex)... nepotrebujem nikoho a nechýba mi, stala som sa silná, nezávislá. akonáhle to on videl, že ja sa z neho neposerem a nech si ide, chcel ma naspaäť. to už ale bolo pre mna pozde, lebo som sa zamilovala do niekoho iného - do seba ♥ hlavu hore dievča !
@banderaska29 Uplny suhlas ❤️
skúste sa ešte porozprávať, prežili ste spolu veľa, predpokladám, aj deti sú už väčšie...Ak bude chcieť, aj táto situácia sa dá vyriešiť. A nie iba rozvodom. Skús sa sama vyplakať a potom mu povedať, s trocha chladnejšou hlavou ako to celé vnímaš Ty. Stále je tu šanca.
Čo mu konkrétne "vadí"? Nemá krízu stredného veku? Vysvetlite si to, predtým, nech urobíte rozhodnutie. Držím palce!
Ako to.ze zrazu mu nie si dosť dobrá? Mohla by si byť konkrétnejšie.ja som vôbec nepochopila čo sa deje u vás.....
uz len z tvjho opisuje je podla mna znatelne jasne, ze nevies ako dalej a vies, ze sa nedokazes zmenit tak, aby to jemu vyhovovalo. ak by si sa aj zmenila, tak podla mna by si ty sama nebola stastna. co najskor sa rozhodnete obaja, ze to nema vyznam, tak tym podla mna lepsie
@banderaska29 krásne si to napísala a ten posledný odstavec je topka, presne viem o čom píšeš a prajem to každej žene 🙂
A on je taky akeho by si chcela?neviem preco mas pocit, ze mu nestacis a nie si dost dobra?to Ti roky hovoril, az si tomu uverila?
Ludia sa za tie roky zmenia...preco si tak neveris mat 3 deti a byt spolu tolko rokov je na medailu.
Zmen pohlad na seba
@zuzpap Ďakujem a gratulujem aj tebe.♥ kto sa dostane do toho levela (love myself) pocíti totálnu slobodu na duši. a to zažije aj autorka 🙂 len nech sa nebojí .. aj toto je súčasť života, smutok ! netreba sa ho báť.
píšeš veľmi nekonkrétne, všeobecne, takto sa ťažko radí. Ty mu zrazu nie si dosť dobrá? V akom zmysle? Akože už nie je taká pekná ako ked si mala 20 alebo v čom nie si zrazu dobrá? Prečo sa snažíš stále len prispôsobovať ty jemu? On je nejaký superman? Nemá ani jednu vrásku, nepribral ani deko, stále je to ten milý a starostlivý muž a otec? Dokonalosť sama? A ty si zlá? Nemá náhodou milenku? Vtedy mužom začne na žene všetko vadiť a stále kritizujú. Inak do poradne možeš ísť aj sama bez neho, možno ti nejaký odborník poradí, či to má zmysel ešte zachraňovať medzi vami, získaš iný pohľad na vec. Deti sú už asi vačšie, takže pretvarovať sa nemusíš. Emócie daj von, staraj sa o seba, chod von s kamoškou, dopraj si masáž, welness alebo čokoľvek, čo ti urobí dobre. A prestan sa mu prisposobovať. Kašli nanho. Dúfam, že mu nerobíš full servis.
u nás podobne. Tiež to končí po 25 rokoch. Už nevládzem dokola riešiť stále to isté a on si myslí, že to čo robí je OK a že on má vždy pravdu. Už chcem mať klud. A prečo si to nemajú deti všimnúť? Koľko majú rokov? Nemusíš byť na všetko sama. Kľudne ssa zver aj im. Predpokladám že máš 45+ takže už dospelé deti, prípadne pred dospelosťou. Možno ti budú oporou. Rozchod bez toho aby si to deti všimli sa nedá.
@kvetinka75 Ludka, to vazne? Velmi ma to mrzi ☹
Spamätaj sa, a okamžite ....zmeň myslenie. Ťaháš fungovanie rodiny....snažíš sa o funkčný vzťah .....tri deti a nie si dosť dobrá? To čo je za nezmysel?....on nie je dobrý pre Teba!!!...keď sa nesnaží zachrániť všetko o čo treba vo vzťahu bojovať. Prestaň sa obviňovať....jasne si pomenuj veci....nájdi si psychologičku....vyrozprávaj kamoškám.S nim si treba sadnúť jasne pomenovať problémy....a keď ani potom muž nezmení postoj a ty nebudeš vidieť iné riešenie...až potom.....odíď. Viem o čom hovorím....prešla som podobnými vecami. Ja som veriaca....k tomu všetkému mi pomohla aj viera.
@banderaska29 presne tak
z toho co si napisala mi pride, ze nams vobec ziadne sebavedomie. staras sa o tri deti o fungovanie celej domacnosti a co by si mala akoze robit este, aby si podla neho bola dobra, ak teraz nie si? ak si to vazne mysli, tak si ta proste vobec nevazi a takeho chlapa, aj ked ste teda spolu uz tolke roky proste nezasluzis
Viem, že mi chcete pomôcť a poradiť a čítam si vaše slová stále dokola. A verím, že raz ich pochopím. Viem, že máte vo veľa veciach pravdu, moja sebaúctu a sebalaska je na bode mrazu, cítim sa absolútne zbytočná a nepotrebná. Ale v prvom rade sa cítim podvedená, oklamaná a zlomená. On bol môj najlepší priateľ, manžel, milenec, ochranca. Vie o mne veci, ktoré nevedeli ani moji rodičia a ani najlepšia priateľka. Vie, čím som si prešla. A mám pocit, že ma zradil. Bolí to viac, ako keď som pochovávala rodičov, bolí to viac, ako keď som pochopila zradu vlastnej matky, alebo keď som pochopila, že pre mňa najlepšia kamoška sa mi otočila chrbtom. Nie som si istá, či budem ešte niekomu veriť. Zatiaľ má vždy najdôležitejší ľudia v mojom živote sklamali. Plačem od včera v podstate nonstop, takmer nič som nespala a nemám chuť...Nič. Chcem utiecť a zmiznúť. Nemám sa komu vyžalovať, nemám sa s kým porozprávať, deti sú ešte deti (8-15). A viete čo je najväčší paradox? Že o pár dní máme výročie svadby, pred rokom mi hrozila smrť a o mesiac ideme môjmu bratovi na svadbu.
Určite vyhľadaj psychológa, musíš sa dať nejako dokopy. Držím palce. 🍀
a cim ta zradil? co ti urobil? len to, ze uz neciti, ze by chcel byt s tebou dalej vo vztahu? ved to ale nemeni nic na hodnote toho, co ste uz spolu prezili.. to, co citi teraz, predsa nezrusi vsetky tie roky predtym, ked ti bol najlepsim priatelom.. a moze ti byt priatelom aj nadalej, ked to ustojis a nebudes brat rozchod ako zradu..
naozaj musis najst svoju hodnotu sama v sebe a nie vo vztahu k niekomu.. nie je normalne, aby ta rozchod s niekym az tak bolel.. to potom nebol zdravy vztah, ale psychicka zavislost.. a v tom sa necudujem, ze tomu druhemu nie je dobre.. aj tvoje predosle problemy vo vztahoch a zdravotne problemy naznacuju, ze nieco nie je ok.. a nieco treba zmenit, nie pokracovat dalej v tom, ako to bolo doteraz
...cítim sa rovnako, za nami 23 ročný vzťah, tri deti, odcudzenie, kríza stredného veku,...neviem. veľmi veľa spoločného, spolu prežitého, cítim riadnu zradu. Presne ten istý pocit že on už nechce a ja už nevládzem. Nevládzem to zachrániť až som dospela do štádia že vlastne ani nechcem. Že takto je to ok. Vyskúšala som bez neho a zistila že je to ok. Priatelia sme samozrejmá stále, pomáhame si naďalej, neodcudzuli sme sa v tomto smere. A mne je dobre. Je to smutné ale je to tak. Trvalo to však dlho kým došiel tento stav, kedy je to fajn. Mám tri deti relatívne malé, najmenší 4, tie ma zamestnávajú, prácu ktorú mám rada, kopec záujmov na kt. si pomaly nachádzam čas a ide to. Napĺňa ma aj ten čas s deťmi, užívame si, robíme spolu všetko.
@reanda ver mi, že som na ňom neni psychicky závislá, len som neverila a netušila, že práve on mi dokáže tak ublížiť. A preto to tak bolí. Ťažko sa to vysvetľuje. Ale áno, nemôžem v tom žiť ďalej. Len asi chvíľu potrvá, kým srdce pochopí to, čo už hlava vie.
@matapo ako ste to zvládli? Ako fungujete? A ako to nesú deti? Obdivujem ťa a neviem, kedy sa dostanem do štádia, že ho prestanem nenávidieť. Lebo momentálne ho nenávidím (paradox, stále mi tvrdil, že ja ho nenávidím, lebo.... no vždy to bol smútok, bolesť alebo občas hnev.......až sa to stalo naozaj). Ale už to nechcem zachraňovať.
@janickacrazy ďakujem, už niekoho hľadám. Chcem byť opäť spokojná a šťastná. Aj keď bez neho.
Vyhľadaj manželskú poradňu. Určite vám pomôžu. Buď vám pomôžu nájsť cestu k sebe, alebo naopak od seba. Ale neskúsiť zachrániť manželstvo by bola chyba, raz by si si to mohla vyčítať.
...žijeme oddelené, ale trávime čas aj spolu, ideme aj s deťmi na výlet, ... sem tam aj prespime buď u jedného alebo u druhého. To odcudzovanie sa trvalo dlho, takže aj deti si pomaly zvykali že čoraz menej býva doma až vôbec. Ale nikdy to nebolo tak žeby s nimi nejak trávil čas, skôr len tak na výlete, na dovolenke, doma bol zamestnaný len sám sebou, svojou prácou, kariérou a posledné roky už len konickami, priateľmi, priatelkami. Takže deti sú úplne zvyknuté na mňa a na to že s nimi trávim všetok čas, vždy to tak bolo. Nemyslím žeby tým nejak moc trpeli. Oslavy, Vianoce,...všetko robíme ako rodina spolu zatiaľ, mne to tak príde správne a aj jemu, dohodli sme sa že budeme spolu vždy v dobrom vychadzat. Musela som prehltnúť všetko to sklamanie, hnev, nenávisť,...voči nemu. Dala by som aj ruku zaň do ohňa, že je iný, zodpovedný, žeby rodinu nikdy nerozbil,...a po toľkých spoločných rokoch som zistila že som žila v klame. Rozhodol sa on odísť, v duchu žijem len raz a tak chcem robiť len to čo ma baví a žiť život naplno bez obmedzení ☹ Toto prehltnúť bolo strašné, niekedy prejde aj 10 dní čo nepríde, záujem o deti tiež takmer žiadny, nechýbajú mu ☹ asi. Nechce byť so mnou ale nemá potrebu byť ani s deťmi a ani oni s ním ☹
@sterea manželska poradňa je to jediné, čo som ochotná ešte skúsiť. Ale som si na 99,9% istá, že on nie. A ver, že toto manželstvo som sa snažila zachrániť. Toto nie je prvá kríza, ktorú máme, veď máme za sebou takmer 25 rokov vzťahu, bez problémov by to nešlo.
A manžel sa k tomu ako postavil? Nie je ešte šanca na záchranu? Sú tam nejaké vážne dôvody? Nie je to "len" veľká kríza? .... Možno manželská poradňa, ak to neviete vyriešiť sami. Hm?