Neznášam sa
Ahojte. Skúsim sa opísať, prepacte ak je to chaoticke a dlhe. Odmalička mam problém nájsť si priatelov, nie ze by ma ľudia nebrali, na strednej som bola medzi spolužiakmi obľúbená, na vysokej som mala nejaké kamošky, ale od dňa promócie všetky kontakty uťali a nesnažila som sa ich udržať. Pred niekolkymi rokmi som sa presťahovala za pracou, kam dochádzam 30 km a v "novom" meste nikoho nepoznám, ale keď sa tak zamyslím, ani nemám záujem poznať. Rodicia ma ako dieťa neviedli k žiadnym záľubám, s niečím som aj zacala, napr výtvarná, gitara, ale pri ničom som nevydržala a rodicia ma nejak netlacili do toho, aby som striktne chodila na nejaké krúžky. Nebola som dobrá v športe, ani ma nebavil, nemám talent na umenie. Teraz mam 33 a nič ma nebaví, ničomu sa nevenujem a nemám žiadne záľuby. Keď sa poobzeram okolo seba, vidim baby co napr lipnu na pekných nechtoch a chodia do salónov, vôbec to neodsudzujem, majú aspoň niečo. Mňa to vôbec nezaujíma, aj ked nie ze by sa mi nepacili pekne nechty. Vidím, že ľudia neustale zdieľajú svoje životy, psy, deti, nad tym mi skutocne zastava rozum, neodsudzujem to, ja to vyslovene NECHAPEM, čo z toho ludia majú, ked si plnia instagram fotkami. Čím som staršia, tým viac mi prídu také veci divné, nepochopiteľné. Mam prácu s relatívne dobrým platom, ktorá ma nebaví. Oblasť samotná je pre mňa zaujímavá, fascinujúca, ale len do tej miery, ze to nepovažujem za uplne nezaujímavé, čiže žiadne nadšenie pre to nemám. Prirovnala by som to k tomu, ze clovek nema rad ani hrusky ani jablka, ale ked si uz ma vybrat, tak si vyberie jablka. Dosť som precestovala, ale už o to nemám záujem, stačilo mi, videla som dosť. Vsetko je pre mna zbytocne, nenaplnujuce. Samozrejme už som riešila aj depresie, neviem s istotou povedať, či ich mam, ci je to pricina mojho nezaujmu, každopádne lieky mi nezabrali a vyskúšala som kvantá rôznych. Áno, cítim sa čím ďalej tým horšie, posledné tri roky by som kľudne pripustila depresiu, ale skôr to vidím ako následok toho, že ma nič nebaví, ani nikdy nebavilo, že len prežívam. Uvažujem, že keby zázračne nejake antidepresiva fungovali, co by sa zmenilo? Zrazu by som mala chut robiť veci, co som cely život nemala? Napríklad cvicit, kresliť? Ved som o to nikdy nemala zaujem. Bola som aj hospitalizovana, videla som baby s depkami. Stratili zaujem o to, co mali predtým rady. Ale o co som stratila zaujem ja? ...Alebo začali zanedbávať výzor pre depresie. Ja si vždy zafarbim vlasy, keď mi vyrastajú šediny, ráno si dám riasenku, oblečiem sa do pekných veci, lebo mi to príde prirodzené nejak vyzerat, nezanedbavam sa, nevysla by som z domu zanedbana. Chodím k psychologicke, ale nijako ma to neposúva. Mam syna škôlkara, nadovšetko ho ľúbim a už mám často myšlienky, či by som vôbec chcela žiť, keby som ho nemala, keby som sa nemala o koho starat a komu robiť radost. Je mi zo seba zle, kľudne by som sa vymenila s hocijakou inou ženou, trebárs aj tou, ktorá plní instagram fotkami svojej tváre, alebo tou, ktorá horlivo komentuje pohlavie dnes tak diskutovanej alzirskej boxerky, len aby som pre nieco citila nadšenie. Cítim sa hrozne. Sú ľudia, ktorých bavia filmy, seriály, knihy, jasné že nič netvoria a len pozerajú na obrazovku, niekto by možno povedal, aké zbytočné existencie sú to, ked som bola mladsia, mozno som mala tendencie sudit takych ludi, ze čo je to za zivot, sediet pred telkou, ale dnes... aj s nimi by som menila, lebo majú aspoň niečo. Mne ani neviem ako prechádzajú dni. Prídem domov, venujem sa dieťaťu, postarám sa o domácnosť, keď nemám vôbec čo na praci, precitam si nieco na nete a nejak prejde deň... vôbec by mi nevadilo, keby môj život skončil. Chodíme na výlety a dovolenky, ale považujem to za niečo co by sa asi malo robiť a odkedy mam syna, tak aj preto, aby mal zážitky. Čo je so mnou? Čo mám robiť?
A máš partnera?
@thereisabear Preco by mala menit psychologa? Podla mna je chybou samotny fakt, ze navstevuje psychologa. Ved ta bytost nema ziadny problem 🙂. Co jej asi tak psycholog povie? Viac sa socializujte. Najdite si hobby, Uvedomte si svoju sebahodnotu. Nechyba Vam partner? ......Akurat jej to povie kvetnato a vypyta si za to slusny obnos.
Ono to skor vyzera, ze samotna autorka uz rezignovala a rozhodla sa neuzivat si zivot. Cloveku s takymto pristupom nepomoze ani 1000 psychologov. Ona sa musi dat dokopy sama.
Zdrava strava, pobyt v exterieri, pravidelna pohybova aktivita + socializacia s pricetnymi ludmi.
@anos18 áno mam.
@thereisabear ale ja tym ľuďom prajem, že sa z toho tešia. Ja to uvádzam len ako porovnanie so mnou, že ľudí tešia aj také uplne banalne veci, ako fotiť sa na ig. Nezávidím nikomu v zlom, že ja to nemám tak ani ty nemôžeš mať...aj keď niekedy som zvykla uvažovať, že čo by niektorí ľudia robili, keby neexistoval internet a nemali kam postovat svoj život, že niekedy to vyzerá tak, že ešte aj na ten výlet idú preto, aby to mohli potom zdieľať. Ale však dobre majú, ked sú šťastní.
A s partnerom ťa nebaví tráviť čas? Niekam ísť? Na bike, do kina, koncert....?
@zelenina1 vyslovene ma ta psychologicka neobmedzuje, prispôsobuje sa mi tak, aby som si nemusela brat voľno, hradí mi ju poisťovňa a je to veľmi zlata žena, ale reálne mi to nedáva asi nič...ani mi neradi že viac sa socializujte a tak..
Mne to príde že si úplne normálna. Ja sa tiež len tak na niečo nenadchnem. Napriklad ked som niekde v zahraničí tak si poviem že aha pekné, ale možem už aj ísť domov. Pozerať veľké mestá ma už ani nebaví pretože mi prídu všetky rovnaké. Šport robím ale nie vždy mám na to chuť, skor to beriem ako že robím niečo pre seba a budujem si disciplínu. Také niečo ako speváčky, koncerty a celebrity ma tiež nechytajú a nerozumiem tým ošiaľom a fanúšikom. Ako je to fajn popočúvať si nejakú speváčku, ale aby som tým žila to nie. Keď nad tým tam premýšľam tak nadchnút ma dokáže tak maximálne nejaké dobré jedlo ktoré predomňa postavia. :D
A doplním, do roboty chodím tiež len pre peniaze a nebaví ma. A viem že keď ju zmením tak asi po troch mesiacoch nadšenia príde tá istá rutina, takže ani nič iné nehľadám.
Nepíšeš nič viac o partnerovi. Asi nie si šťastná ani v manželstve. Inak by ste to riešili spolocne, spoločné výlety, ľudia, záľuby, spoločnosť. Niekto napr. ani nie je šťastný v manzelstve, ale má svoj svet, kde sa citi dobre. A u teba naozaj nevidíme nič...netuším, či je to depka, povaha alebo co...
A čo si myslíš, že ostatní majú život zaplnený slnkom?žijú podobne ako ty deti, práca, zmrzlina prechádzka, večera raz za čas výlet, dovolenka bežný zivot...niekto ani tie deti nemá.Mozno ti, čo sa fotia na IG sú oveľa nešťastnejsi ako ty.Mna tiež nic extra nenadchne netvorim, nepeciem, nehackujem baví ma bicykel, turistika, záhrada.V detstve som tiež nemala krúžky nič ma nebavilo iba jazyky.K športu, umeniu som neinklinovala.
Vždy som chcela rodinu, dieťa tam som ožila bolo s kým kam chodiť, venovať sa ..učiť nové veci...podľa mňa čakáš na nejaký waaw efekt, ale tak to nie je.Mas aj partnera, blízkych ľudí s ktorými tráviš čas porozprávať sa?či ste iba vy dvaja?ono ten bežný život je stereotypný a unavný skús niečo nové, ale čo neviem🙂)
Neries druhych co ich bavi a teba nie . Ludia to robia pre seba . Zdielanie fotiek . Je to hobby bavi ich to. Netreba tomu davat velky vyznam. Nedavno sa v mojom okoli stala rodino vrazda. Muz zabil deti zenu a seba . .. pred tym na den otcov jeho zena pisala na socialne siete ze tento chlap je to najlepsie co sa jej a jej detom mohlo stat ., Koho o tom chcela presvedcit druhych ci seba ? No zial opak bol pravdou. To ze niekoho pasivne pozera tv vo volnom case nazvat ich zbytocne existencie je vrcholne neeticke od teba . Kazdy mà nejake hobby ci je to sport ci tv ci tvorba je to len ich vec aku formu relaxu oblubuju . Tvoj problem je ze teba nic nebavi nevies sa ani len pre nejaky serial nadchnut .Ty sama mas pocit zbytocnej existencie . Lebo ta nic nebavi. Nie si spokojna len fungujes prezivas robis veci Lebo ich robit Musis . Si taka nemastna neslana. Bud si taka bola vzdy a to je Proste tvoja povaha alebo mas nejaky problem . Ked mas pocit ze ta psychologicka ti nic nedava tak Skus inu. Ked chces zmenu Musis pre to aj nieco urobit . Akoby si mala krizu identity . Nevies kto si nevies co by ta bavilo co mas rada ? To su veci ktore si clovek riesi v puberte . Ocakavania a realita kriticky pohlad na seba . Si len mama a nic viac nevies kto vlastne si ty ako clovek zena osobnost. Ale aj v 33 sa vzdy mozes hladat a mozes najst co ta bude bavit co ti doda chut do života . Nejake magicke tabletky co to za teba vyriesia neexistuju . Otca dietata si vobec nezmienila . Z toho opisu Akoby si bola single mama . Aj to o com si nic nehovorila nieco na poveda . Problem moze byt tam
Ze si osamela ci uz s partnerom alebo bez .
Keď si brala lieky bolo to lepšie?
mozem ti napisat ako to robim ja. tesim sa z malickosti. neprejde den, aby som nemala nieco, na co sa tesim, za co som vdacna. dokonca uz sa tesim teraz aj na veci v strednodobom a dlhdobom horizonte. nielen, na dovolenku buduci tyzden - uz sa tesim aj na pecene gastany, jesennu vyzdobu, helloweensku vyzdobu, zbieranie gastanov a hned za tym pride tesenie na vianoce 😀 tesim sa, ze po praci pojdem do obchodu a kupim malej casopis. tesim sa, ze mi pride zasielka do alzaboxu. tesim sa, ze som chytila zelenu na semfore. tesim sa, ze mi zakvitol kvet. tesim sa, ze som konecne poslala nejake podklady sefovi a mam to hotove. tesim sa, ze mi muz urobi na veceru pizzu. proste kazdy den sa tesim z milion malickosti a zaroven vedome hladam a planujem dalsie veci, na ktore sa mozem tesit. teda ja sama som si strojcom svojho nadsenia a je to len moje vlastne vnutorne nastavenie. a obcas dokonca nejaky snapshot tohto potesenia pozdielam s blizkymi na socialnych sietach. vobec by som vsak samu seba neoznacila za ziariace slniecko plne pokoja, stastia a radosti. proste len si takto doplnam pohar spokojneho prezitia, ktory mi cez den bezne vyciciavaju vsetky tie negativa, co ma postretnu.
Autorka, ja sa takto citim dlhodobo /roky/ po tom, co som sa vyliecila z uzkostno-depresivnej poruchy. Fyzicky aj psychicky som uz na tom ok, ziadne vacsie problemy okrem toho, ze som extremne citliva na zmeny pocasia. Ale presne ako pises - nic ma odvtedy nebavi, nenaplna. Predtym som sa vedela nadchnut nad tym, ze idem na vylet, niekde kde som chcela ist uz davno. Tesila som sa vecer do kina, ze sa stretnem so starymi kamosmi, pojdem si skusit nejaky novy zazitok, kupim si novu knihu.
Od toho obdobia zijem tak nejako “zo zvyku”. Zijem, prezivam, ale nejdem sa zblaznit za nicim. Ludia sa mesiace tesia na dovolenku, mala som to predtym rovnako. Teraz si poviem, ze ok idem, prezijem a bude. Alebo si hlava povie, ze tie peniaze radsej mozem minut na nieco ine, ved je to len dovolenka. Vedela som sa strasne zalubit, zit tou laskou v zaciatkoch, hlava uplne v oblakoch. Po vylieceni sa som stretla skveleho chlapa a z toho zalubeneho obdobia som akoby nic nemala. Kym on basnil ako ma zboznuje a nosil mi kvety, ja som mykla plecami a povedala si “dobre, si tu, som asi rada, si super chlap”. Aj ma to dodnes mrzi, lebo je fakt skvely.
Chapem ta, sice nemam riesenie a je to naprd, no zvykla som si a prestala som to casom riesit a rozpitvavat…
Moja babka by povedala . . . . Chyba ti Boh 😀 bez Boha sa žiť nedá...
Ako fakt strašne veľa ľudí má dnes podobne ako ty všetko, a napriek tomu sú nestatni, nenaplneni. Až začínam veriť tomu, či babka nemala naozaj pravdu. Mat v živote nejaký oporný bod.
Mňa strašne pichne pri srdci keď čítam takéto príspevky a na konci sa dočítam- 4r dieťa.
Je zdravé? Tak?
Možno by si mala prestať mat od seba nejaké očakávania, prestať sa snažiť ,,dobehnut" nejaký status, prestať sa snažiť byt ako niekto na instagrame. Ta dokonalost ktorú vidíme všade okolo nás mnohých ludi doháňa na psychiatriu.
Ži si svoj obyčajný bežný život a nesnaž sa nútiť do niečoho co nechceš robiť. Myslíš, že každý chodil na klavír, husle ci výtvarnú? Možno 2% ľudí chodí do práce rado, zvyšok kvoli tomu aby zarobili na živobytie.
Prestaň sa obzerať okolo seba, a začni si všímať a žiť len ten svoj. Je tvoj a s nikým ho neporovnavaj. Snaž si robiť radosť malickostami každý jeden deň. Ja som sa napríklad dnes tešila že som stihla nakúpiť každému darčeky (asi 5 oslávencov v auguste), stretla som bývalú žiačku a som rada ze ma ešte poznala a prihovorila sa. Dnes sme celá rodina po kope a hoci má brat asi 6x nastartoval, som rada ze sa dnes moja dcéra celý deň blázni s bratrancami a sssternicou a ze ešte netiekla krv 👌👌👌
Život môže byť taký perfektný, len sa skus na neho pozrieť z iného uhla.
(Inak moja kamoška ktorá dávala denne videjka the Best family sa nedávno dozvedela ze ju muž podvádza a budú sa rozvádzať... ale tie love story boli fakt tutti frutti)
@anos18 aktivity sami bez syna veľmi nemôžeme, nemá s kým byť, ale mne to ani nevadí, vymyslieť sa dá aj s ním. Takže kino moc nie, na bicykle sme zvykli, ako ja idem, ale stále tak nejak nič necítim, nemám z toho radosť. Nie som taká že by som blokovala celú rodinu v aktivitách lebo ja nechcem.
@lukbe chodíme na výlety, ale hovorím, robím to pre syna, keby nebolo jeho, tak asi nejdem. Muž má svoje záľuby, ktoré praktizuje doma, ale neviem sa pridat
@ninka297 moc ten ig nesledujem, skôr mi išlo o príklad, aby ste pochopili, čo väčšinu ľudí nadchýna a mňa nie. Neverím v Boha, ale muž chodí do kostola každú nedeľu a my s ním, je to pre neho dôležité, takže k tomu vedieme syna, rešpektujem to.
@luccija ja sa nesťažujem na stereotyp, ak to tak vyznelo, totiž aj ked stereotyp nabúrame nejakým výletom, tak som skôr taká sklamaná, že ani to má nejak nenadchne
@miadi nebudem reagovat, lebo si zjavne nečítala s porozumením, keďže som napísala, že niekto by možno ľudí sediacich pred tv kritizoval, mozno aj ja v minulosti
@luccija nie, s liekmi to nebolo inak, akoby som vôbec na lieky nereagovala. Úplne bez akejkoľvek zmeny nálady alebo hocicoho. Takže škoda užívať lieky zbytočne. Priatelov nemám, nikoho s kým by som sa mohla porozprávať len tak. Sú ľudia, ktorých mám rada, ale väčšinou žijú ďaleko, nestretavame sa. Aktívne nehľadám nových, lebo nejak neviem, čo by zo mňa mali, viac pokusov mi stroskotalo na tom, ze ma potom volali von pravidelnejsie a ja som nebola schopná im to nadšenie opatovat. Dnes ráno som mala taký nevšedný zážitok a okamžite mi preblyslo hlavou, že keby som tak mala nejakú kamošku, ktorej by som to napísala a v sekunde sa mi otočili myšlienky, že veď koho by to vôbec zaujímalo. Tak som len zavolala mužovi, ale nie aby som zdieľala zážitok, ale aby si dal pozor, keď tadiaľ pôjde
@cherrystone to je pekné, čo píšeš..tie maličkosti. Akože jasné ja to racionálne chápem, že tak by to malo byt...ale neviem to precítiť
@hankab uzkostno depresivnu mam aj ja . Uzkostami som si istá, na tie niekedy musím užiť lieky, keď mi je akutne zle, že ma to obmedzuje v bežnej činnosti.
@simona20201309 aj muž mi hovorí, že mi chýba viera. No ale to sa nedá naučiť, donútiť sa do toho. Jasne ze objektívne sa nemám na čo sťažovať, mám zdrave dieťa, mame peňazí tak akurát, že sa nemusím nijako obmedzovať, ale zas nie toľko, že by som nevedela co od dobroty už chcieť.
Ono sa to volá anhedónia, pozri na Google ak tento termín nepoznáš.
Nic s tebou nie je, nie si vytesovaci typ. Ja sa tiez neviem tesit z toho, co si tu menovala. Ale to neznamena, ze ti raz do cesty nepride nieco, co zaujme tvoju pozornost. Zatial to rob tak ako to robis, zi kazdodenny zivot, zapajaj sa do beznych rodinnych aktivit a nehladaj problem tam, kde nie je.
Ja napriklad precitim pokoj, ked som sama doma. Alebo ked idem vencit psa a pridaju sa k nam nase dve macky. Uplne nepodstatnosti, ktore by nikoho ineho nepotesili. Tiez sa neviem vytesit z vyletov a dovoleniek. Kamosky sice mam, aj sa obcas stretneme, ale idem s nimi lebo ma ony volaju von. Keby ma nevolali, nejdem. A zboznujem chodit sama do kina. Vacsinou chodievam s kolegynou, ale ked nemoze, idem sama a ten pocit si viem precitit.
Urcite aj ty casom najdes to svoje.
Asi keď sa pozriem dozadu, to cestovanie ma bavilo, tešila som sa mesiace vopred, tiež na koncerty, o to nadšenie som prišla...aj keď to neboli každodenné záľuby, aspoň na niečo v živote som sa vedela tešiť. Neviem kam to odišlo...
Ja by som sa tým nejak nezaoberala, keby som nebola smutná. Vsetko je také náročné, únavné.
Odporúčam prečítať https://www.martinus.sk/678611-proc-se-citime-s...
Ja ti trosku rozumiem. Pracujem viac ako 10 rokov z domu, aj moj muz, sme spolu stale. To co mne chyba su ini ludia, priatelia. S ktorymi by som nieco zdielala. Ked sme mali zrazu vsetci deti, prestali sme sa stretavat tolko ako predtym. Vzdy som bola ja co organizovala, volala a potom ked som to nerobila, nik nam to nejako neopatoval. Chodime denne spolu s muzom vencit psa takmer na 2 hodiny, aj vonku sa s kymkolvek pri venceni porozpravam, ale to su len take nepodstatne small talky, nikdy nic neprerastlo do kamaratstva a navstevovania. Mam trosku aj burn out, po Covide mnohi ludia zostali uzavretejsi, aj takyto bez zaujmnu. Rodicov uz nemam, iba segru, jej detvaky su uz dospele, maju svoje mlade zivoty a mlade problemy pred sebou, neozvu sa s nicim. Citim sa osamela. Mam pubisku, ona teraz viac uprednostnuje kamosky, nez nas. V podstate som v takomto hibernovanom stave s obcasnymi epizodkami, ked si najdem nejaku novu hand made zabavku. Mne pomaha tvorit, nadchlo ma vyrabanie zapisnikov, aj rozne farbenie latok alebo hodvanu prirodnymi latkami, rucne sitie, k tomu si pustim nejake video alebo podcast. Na youtube alebo FB sa daju najst skupiny, kde sa k roznym tyzdnovym vyzvam vies pridat, svoje prace v skupinach zdielat, pozerat komentovane video nejakej tvorivej zeny, kde dava to zadanie, je to skoro ako byt na kurze s nou. Aj sa tam vela cez prispevky "porozpravaju" ludia, niektori mozno robia aj live streamy, ale take som nenasla. (V anglictine pozeravam.) Ale po case aj to ma uz nebavi, nie vzdy s mi chce to zadanie robit, ked je to nieco komplikovanejsie, technika na ktoru nemam material alebo ktoru neovladam. Skusila som nejake kurzy, tam bola aspon trosku zmena, ale nechce sa mi dochadzat do mesta a tu nic moc nebyva, iba v materskom centre obcas. Ja uz mam 45+, cize niekedy uz aj do takej skpiny mladych mam nezapadam, s tymi najmensimi detickami, aj ked ich rada pocuvam, uz mam proste inak velke dieta a niektorymi vecami uz nezijem tak intenzivne ako oni, a podobne... Citim sa tiez podobne ako ty, ze zucastnjem sa, robim vsetko pre rodinu, plnim si povinnosti, ale nic ma nejak zvlast netesi. Mam obdobia, ked sa vela novych veci ucim kvoli praci, ale momentalne nemam ani v praci nieco nove, co by som sa musela ucit a tak sa citim taka prazdna.
@jumama ja small talky vôbec neviem viesť takže sa takým situáciám aj vyhýbam. Tie tvorive veci, ano skúšala som, muž mi kúpil sijaci stroj ale vôbec v tom nie som zrucna, na všetko treba rôzne materiály a už som prestala s takými pokusmi, lebo ako sa celý život poznám, pri ničom nevydržím, nič ma nebaví tak, že by to stalo za peniaze a zaplnené skrine vecami, ktoré potom nevyužijem.
@dominikamacakova vyzerá to byt taka knižka pre mňa, uz len prekonať ten nezáujem a pustiť sa do toho
Videla som tu dnes takú kočku čo neskutočne krásne kreslí. Viem si predstaviť, že to by bol fajn relax, ale kresliť vôbec neviem, ani jednoduchého psíka pre syna, keď si pýta aby som mu niečo nakreslila. Takže zas narážam na nulový talent...
@autor a ty hľadáš nejaký koníček? Kreslenie aj čítanie je také pasívne. Ak si myslíš, že by ťa bavilo kresliť, ale nemáš talent tak skús antistresové omaľovánky, ale či ti to prinesie nejakú radosť zo života to asi nie.... Dosť podstatné je mať nejakú komunitu, na tom by som pracovala ako prvé. Ak ťa nebaví komunikovať tak sa prekonaj. Začni predavačkami v obchode... Prihlás sa do nejakého turistického klubu. Choď do divadla. Proste rob niečo skupinové kde sú ľudia a hneď sa budeš cítiť menej odveci.
Mne to pride ako depresia toto, co opisujes. Aspon ja som take mala, ked som mala depresivne obdobia. Inak bezne sa tesim aspon z malickosti kazdy den. Trebars ze si pokecam s kolegynkou na kave alebo tak... A trebars aj z toho, ze si pozriem vecer serial. Alebo ja som stastna, ked sa mi podari naplanovat nejaky dobrodruzny vylet. A ak nevies kreslit, nebavilo by Ta aspon malovat - take tie omalovanky pre dospelych relaxacne hm? Nelaka Ta napr. otuzovanie? Mna to strasne lakalo, takze som si spravila kurz na Wim Hofovu metodu.
@dominikamacakova skúšala som množstvo veci. Nie ze by ma nebavilo komunikovať, proste to neviem. Aj sa prekonam, idem ku kolegom do kancelarie urobiť si kávu a ostanem pri pozdrave, akoby mi úplne vyplo mozog, neviem co mam povedať, čo sa opýtať...
Na začiatok zrušiť instagram a zmeniť psychológa.