Neviem sa zmieriť s tým, že mladý sused umiera

26. apr 2024

Neviem sa zmieriť s tým, že mladý sused umiera. Z ničoho nič, mladý silný človek zo dňa na deň tá najhoršia diagnoza a už je to otázka dní. Zle mi je, mám zlé sny. Má dieťa.

autor
26. apr 2024

Ja som si to prežila, ale je rozdiel 30 rokov a 70

thirstymonk
26. apr 2024

Tak to chodí, neurobíme s tým nič, môžeme to len prijať. Pozri sa, pochoval som okolo 250 ľudí za život. Od nenarodených detí až po 104 ročného ujka. Aj leukemikov, aj coviďakov... patrí to k životu, nevyhneme sa tomu.

autor
26. apr 2024

@thirstymonk 250 ľudí? Farár? Či ako to chápať?

autor
26. apr 2024

@thirstymonk ja som sa starala o onkol.choreho otca. Nedala by som ho do zariadenia ani nemocnice. Ale následky sa podpísali na moju psychiku. Odvtedy ťažko znasam toto ochorenie a položí ma aj clovek, ktorý nie je rodina😞. Trpím s každým jedným

thirstymonk
26. apr 2024

Organista. Na farára som sa nikdy necítil :D

autor
26. apr 2024

@thirstymonk ťažké

vkatush
26. apr 2024

@thirstymonk mama je tiež organistka, hlavne počas covidu to bolo každú chvíľu nejaký pohreb, aj viackrát za deň. Nie je to ľahký "koníček", čo nie každý pochopí.
Hlavne keď ide o rodinu, je to náročné (jedine bratovi, teda jej synovi a dedovi, teda jej otcovi, nedokázala. Vtedy prišiel kamarát odhrať/odspievať).

Autorka, je to hnusné, ale taký je život. Ja nemám ani 30 a keď si predstavím, čo všetko by som mohla spísať, aký nefér dokáže byť život, hlavne keď príde na zdravie. A je jedno, či ide o dieťa, mladého človeka alebo dôchodcu s milión diagnózami.
Treba sa sústrediť na pozitívne a užívať si každú chvíľu, s blízkymi, svoje zdravie.

autor
26. apr 2024

@vkatush áno, pravda. Ale je to nesmierne ťažké a skľučujúce

deti95060810
26. apr 2024

@thirstymonk 250 ? tak ty si už musíš so smrtkou tykať...

marianarem
26. apr 2024

Aj moj muz to ma tak, odkedy mu mama zomrela na rakovinu. Cloveka to poznaci, neostava nic ine, nez si ten smutok odzit :(

autor
26. apr 2024

Tak, aj je 😪. Človek ako ja rozmýšľa v tejto chvili nad vlastným životom a prichádzam na to, že nechce sa mi žiť.

loliki
26. apr 2024

Chápem, že je to smutné, ale radšej nad tým nerozmýšľaj, keď ťa to privádza do depky. Daj si Magnézium. Každému je jasné, že všetci raz umrieme. Teš sa, že ešte žiješ a potom, keď už raz budeš naozaj umierať, pre potešenie príbuzných povedz: No konečne, ani sa mi už nechce žiť. 😉

candii
26. apr 2024

Žiaľ taký je život. Sused zomrel.. praskla mu cievka v hlave, mama ho našla v byte už chudáka po smrti. Tiež mladý človek .. do 30r. Múdry, šikovný. Potom ho roky rokúce každý deň čakala na okne. Veľmi smutne.
A cez zimu kolegyni zomrel tiež 30 ročný syn na zástavu srdca , 1 dieta ostalo po ňom. Vždy sa má dotkne keď mladý človek predčasne odíde. A pritom nemali žiadne zdravotné problémy.

autor
26. apr 2024

@candii ale ako s tým žiť? Ja viem, že treba. Treba a treba. Počúvam z každej strany. Ale ako? Jasne, že sa da žiť, prežívať. Ale aj skutočne šťastne žiť? Žiť s úsmevom úprimným v tvári?

candii
27. apr 2024

Musíš to akceptovať. Je to niečo čomu sa nikto z nás nevyhne. A hlavne na to nemyslieť. Nezmenis na tom nič.

thirstymonk
27. apr 2024

@deti95060810 17 rokov hram. Za rok mavame okolo 60 pohrebov, z toho zo 20-25 hram ja za rok