Chcela som začať otázkou či to je normalne, ale viem že nie je. Vždy keď sa nejak “namotam” na muža, neviem ho pustiť z hlavy. Ale že extremne, aj niekoľko rokov. Napr som si písala v 18 s jednym chlapcom, veľmi sa mi páčil ale nestretli sme sa a odvtedy nanho myslim veľmi veľmi casto. (Mam 25!) potom som sa stretávala s niekym pred tromi rokmi a takisto ho neviem dostať z hlavy a spomínam nanho. Najsmutnejšie na tom je že mam priatela a aj tak sa neviem “sústrediť” iba na neho ale vždy mam niekde “vzadu” uložených aj dotyčných. Neviem ako s tým prestat a neviem prečo to je. Mam v sebe vycitky voči priatelovi ale proste neviem zabudnúť
Budeš takáto asi do 40ky.potom to prejde.
Je to v norme. Snaz sa vsak svoj život spraviť bohatsim na zazitky a novych ľudí, rozšíriť okruh priateľov. Lebo mnoho ľudí zije v minulosti, lebo ich prítomnosť nie je naplnená.
@bielasovicka cozeee😄tak ste ma upokojili aj vystrašili zároveň
Neviem, asi by som to nenazvala nenormálne. Mám niečo podobné, a nemyslím, že by to bolo niečo zlé. A tiež to mám len pri mužoch, s ktorými tam boli obojstranné sympatie ale skončilo to pri prvom rande. Proste si na nich občas spomeniem, niečo mi ich pripomenie, objavia sa mi na ig, atď. Pričom je to určite viac krát ako si spomeniem na bývalého 😅 ale teda nemám výčinky voči priateľovi, veď sú to moje spomienky.