Neviem s vysporiadať so smrťou brata mojej kamarátky

@thirstymonk on sa práve zabil na motorke

@linduskus Nuž... sám som motorkár. Takže čo mám k tomu povedať? Moja maximálna rýchlosť na motorke je 106km/h. Ale ja už mám rodinu a deti, puberta dávno skončila. Jazdím si pohodovo a bezpečne. Všetci zomierajú.

Je to smutné, ale neurobíš s tým nič. Človeka možno niekedy trošku "vzpruží", že si ten zosnulý nebol na vine sám (napr. mu niekto nedal prednosť), ale je to len chabá záplata, život mu to už aj tak nevráti. Horšie, ak si za to mohol sám. Ale ani tak s tým nič neurobíš.

ibaže ja som ho ani nepoznala...nechápem prečo ma to tak zdrvilo

@linduskus Treba povedať rodičom a keď to je neznesiteľné, tak navštíviť odborníka (psychológa). Nie je to nič, za čo by sa trebalo hanbiť.

@linduskus Linda, je to v poriadku, ja som v tvojom veku poplakala si nad inou osobou ktorú som nepoznala, ale bola blízka osoba mojej kamošky. Ono stretnúť sa s tým, že niekto odišiel a vidieť blízku kamošku smutnú a plakať je ťažké a to zasmutilo by každého. Je to úplne normálne.. Ono takéto veci každého zasiahnu, aj v dospelosti ale keď rastieš, tak vtedy cítiš veci citlivejsie. A to je v poriadku.. Len to treba niekomu povedať.
Rodičia určite ta vypočujú alebo sa zver pani učiteľke v škole. Držím palce verím, že to kamarátka zvládne keď má takúto dobrú kamošku ako si ty.

@linduskus a zdoverila si sa niekomu.rodicom,ucitelke,pripadne je viacero liniek na pomoc..skus zavolat do plamienka,oni robia aj smutkovu terapiu po strate.je to sice pre clenov rodiny,ale verim,ze by ta neodmietli,pripadne nasmerovali kam sa obratit..si este mlada a citliva,ked sa stretneme prvykrat so smrtou (realneho cloveka,nie vo filme,ci v spravach) tak to precitujeme viac,ako citat o no name osobe.isto sa s tym casom vysporiadas,ale skus sa na niekoho dospeleho obratit a porozpravat sa.najdete koren preco ta to tak vzalo a co za tym je a ako sa k tomu postavit.

@lienka9 rodičia vedia...ale asi si neuvedomujú že na to stále tak myslím a že ma to vzalo..

@linduskus pretoze je to asi prvy stret so smrtou mladeho cloveka ktory bol realny pre teba. ja som smrti bohuzial zazila uz viac a aj mladuckych ludi. som dost odolna aj vyrovnana osoba s vycvikom zvladat zatazove situacie ale poviem ti vzdy ma to boli aj ked su to napriklad ludia ako mas ty. ze nie uplne blizky clovek. dokonca ma vzala raz smrt cloveka ktoreho som nazivo v zivote nevidela. raz tu na koniku bola mamina ktora zomrela poviem ti ze napriek tomu ze drvivva vacsina sme ju poznali len virtualne vzalo nas to dospele osoby ako teba. dlho sa o tom pisalo a aj po vyse 10 rokoch su stale ludia co si spomenu a kto stle citi istu trpkost toho. nie je to divne ani zle. ale mala by si si najst niekoho s kym o tom mozes hovorit kolko budes potrebovat. dostat to zo seba. totiz so smrtou to nefunguje tak ze kazda dalsia by bola lahsia.
drz sa.

Je to normalne, ze si smutna. Blizki kamarati su ako rodina. Ich bolest je aj nasa bolest. A stratu a bolest si kazdy musi odsmutit a odplakat, s tym sa neda inak vyrovnat. Kamaratka je urcite velmi smutna, a ty si isto velmi empaticke dievca ked smutis spolu s nou. Pomoze na to cas, uvidis. Ked citis, ze sa ti chce plakat, tak plac. Teraz zacala skola, trochu ta to mozno privedie na ine myslienky, zamestnas hlavu inymi temami. A ak by to stale bolo rovnako zle, a zacalo by ta to obmedzovat napriklad v priprave do skoly, vyhladaj psychologa - v skole by mal byt nejaky.

@linduskus kludne si poplac, patri to k tomu. ulavi sa ti a casom to prejde. mozno sa prave tvoje vedomie konfrontovalo s faktom, ze smrt si nevybera a caka na kazdeho. ked zijeme v klude, mame pocit, ze smrt neexistuje, ked niekto v blizkom okoli umrie, uvedomime si aj vlastnu smrtelnost.
pred rokom zomrela na rakovinu jedna moja znama, v mojom veku, dieta mala v rovnakom veku ako to moje, strasne ma to vzalo. kratko na to zomrel dano heriban, mlady, talentovany clovek, v mojom veku. tiez ma to strasne vzalo. niekedy sa nas to jednoducho dotkne.