Neviem byť sama

Dobrý deň, mám 27 rokov a od malička mám problém so sebavedomím, neverím si. Už od malička mi akosi chýbal ten pocit, že by niekomu na mne záležalo, veľakrát som bola smutná. Už v puberte mi veľmi chýbal vzťah, sľubovala som si od toho, že konečne tu bude niekto pre mňa. Keď som ho ale mala, necítila som to tak, a trochu som sa pozbierala, po rozchode som dlhú dobu nechcela nikoho. No pred cca pár mesiacmi som sa zaľúbila, neviem ani ako...stretávali sme sa dlhšie, už to vyzeralo nádejne, konečne som mala pocit, že je to fakt človek, na ktorom mi veľmi záleží a kto mi sedel tým aký je a rozumeli sme si... no zistil že to tak necíti, bol ale férový, povedal mi že to necíti na vzťah. Dosť dlho som sa z toho dostávala (už cca 4 mesiace) a už je to o dosť lepšie, tak mám iný problém.
Neviem byť sama....kedysi som trávila veľmi veľa času sama, či už len tak oddych filmy, teraz musím naplniť čas po práci do sekundy až kým neodpadnem na spánok, inak mi je zas smutno a cítim sa nechcená... Volám stále kamošov, no tí majú tiež svoje životy a potom mi je smutno... neviem či to je letom, ale uvedomujem si, že to je problém a že pravdepodobne sa len snažím zakryť tú úzkosť z osamelosti tým, že som s ľuĎmi. Keď som bola na dovolenke, bolo všetko super, nové prostredie stále s ľudmi aktivity, ale takto doma je to celé zle... Možno mám pocit, že to mesto kde žijem je pre mňa už toxické a neviem tu fungovať...
Chcela by som Vás poprosiť o skúsenosti, ktorí ste si prešli tým istým a ako z toho von :( uvedomujem si, že mám problém... možno iba zakrývam ten smútok z toho že som single a ctim sa veľmi osamelo, že keby ja nenapíšem ludom, ani o mňa nezakopnú :( možno som si príliš zvykla na to, že tu niekto pre mňa bol alebo sa cítim velmi pozadu oproti rovesníkom, ktorí už majú deti, rodiny atd