Nerada chodím k rodičom
Ahojte, prišla som si sem po radu.
Na úvod poviem, že som nikdy nemala nijak "zlý" ani "dobrý" vzťah s rodičmi. Proste taký normálny. Je to tretí rok, čo s nimi nebývam a úprimne poviem, čím ďalej tým viac k nim nechcem chodiť. S mamou som úplne okej, občas príde ona ku mne na kávu, koláčik alebo ideme spolu niekam. S otcom je to inak. On je vyslovene taký ten sústavne negatívny človek, čokoľvek sa stane všetko je zle a mňa to nebaví počúvať. Proste keď tam mám ísť som otrávená, lebo viem, že keď tam prídem nebudem počúvať nič iné len ako jemu všetci robia zle, ako je vláda zlá, ako podnikatelia zneužívajú systém, ako si ho v robote nevážia, peňazí málo... On bol takýto vždy ale keď som s nimi bývala, málokedy som sa s nim rozprávala. Proste som sa zavrela do izby a robila si svoje. Teraz keď tam idem na návštevu tak sedíme v obývačke a musím to počúvať.
Najradšej by som tam nechodila ale nechcem aby to vyzeralo, že ich nemám rada. Len ma to mrzí, lebo aj manžel mi hovorí, že je to pre neho mentálne náročné keď tam ideme, lebo tiež ho to nebaví stále počúvať.
Obmedziť návštevy a rozprávať sa o iných veciach.
@januska12323 O iných veciach sa rozprávať nedá. Čokoľvek začneš prekrúti to na to ako mu je zle. Preto je to také vyčerpávajúce.
Tak mu to treba na rovinu povedať.
Zdôver sa mame, nech mu dohovorí. Keď jej doma spomenie, že si dlho nebola na návšteve, kludne nech mu povie "a načo by chodila? Počúvať tvoje frflanie?"
@nikdenikto Väčšinou sú už tie mamky na tom tak, že sú radi, že aspoň oni nemusia počúvať, resp. nie sú terčom šikany od neho, a skôr ťa budú prosiť, aby si všetko nechala na neho, ignoruj, nerieš, neargumentuj, len nech je preboha pokoj. No a nechodiť tam pomáha iba vtedy, ak je človek zmierený s tým, že takto príde o rodičov, nielen o otca, ale aj mamu...
Jeho už nezmeníš a nie si povinná zaťažovať seba a svojho manžela takýmto negatívnym bremenom. S mamou si môžeš užívať to príjemné a bežné aj bez jeho prítomnosti. Nemusí ťa to mrzieť, lebo ty nie si zodpovedná ani za jeho výchovu, ani za jeho životné postoje.
Môžeš externé študovať, kým nerobíš.
Poznám to. Presne toto zažívam roky. Chodím tam nasilu. Deň predtým než tam idem nespim celú noc a odchádzam odtiaľ s migrénou. Stále to isté, ako sa kedysi zilo, ako bol na vojne, vsetky pribehy mladosti poznám aj odzadu. Ked mu uvarím a donesiem nič nie je dobré, ked mu kupim dar na narodeniny a sviatky povie, že to hlúposť. Neviem si predstaviť ak by bol na starosť slabý a potreboval denne opateru, tak to by som sa z toho psychicky zložila. Radšej nech sa toho ani nedozijem.
Tiež to poznám. Taký človek nejde zmeniť. K rodičom chodím minimálne...
