Nemám rada babku
Celý život mňa a mojich súrodencov porovnáva, uprednostňuje deti mojej tety - maminej sestry.
Už som dospelá, mám svoj život, manžela, ale stále ma vnútri kdesi škrie, že proste ju nemám rada, neznášam ju, neviem jej to odpustiť. Že rozmaznávala moje sesternice a ja som jej bola dobrá len vtedy, keď bolo treba u nej upratať, umyť okná, kopať záhradu a tak . Na túto prácu si nikdy nezavolala sesternice. Mňa a mojich súrodencov bez problémov ohovárala pred partnerom mojej sesternice, teraz už konečne prichádza na to, čo je ten človek zač. Je to osoba, ktorá druhých hodnotí podľa majetku.
Mňa len stále trápi to, že vlastných vnukov potopí a vlastne cudzieho človeka vyzdvihuje. Nechápem to a mala by som sa nad to povzniesť, ale nedokážem to. Teraz oslavuje narodeniny, ja tam nejdem, nechcem, sťažuje sa, že ju nenavštevujem, no jasné že nie, komu by sa chcelo navštevovať ju po tom všetkom.
Načo sa s ňou kontaktujes? Evidentne vás nič nespája, tak načo?
A aj si jej povedaľa prečo sa s ňou nekontaktujes, prečo tam nechodíš?
Ja mam veľmi podobnú babku, ale teda vôbec to takto neprezivam. A už vôbec nedržim v sebe nejakú nenávisť, načo prosím ta. Jedovat sa a stresovať koli nejakej babke.
Tak ta nemá rada, no a čo? Co ty miluješ všetkých ľudí bez rozdielu? Tiež sú tí nejaký ľudia menej sympatický...
Zrejme aj tvoja mama nebola to obľúbené dieťa, možno neznáša tvojho otca, možno si jej nesadla povahou, možno ona sama mala ťažké detstvo.....co ty vieš co je za tým.
Skus sa cez to preniesť, nenechaj svoje srdce zožierat nejakou krivdou. Nemusíš ju mat rada, bud neutrálna. Pridi na oslavu, zablahoželaj podaj bombonieru, vypi kávu, chvíľu pokecaj s rodinou a vyhovor sa ze musíš už ísť lebo....
Odpustenie oslobodzuje.... Nie zbytočná krivda a fnukanie. Ľudia si navzájom robia oveľa horšie veci ako uprednostňovanie nejakých vnúčat. Toto sa deje v každej 3 rodine, nič neobvyklé
@0evita0 zo začiatku som sa aj snažila, chodila aspoň na tie oslavy... minulý rok ma ani nezavolali na oslavu starkého narodenín a pritom už vedeli, že je s ním zle. Aspoň moja mama mi povedala, že umiera, tak som sa s ním stihla aspoň rozlúčiť... na ďalšiu jej oslavu som už ani nešla. Na čo?
Je to úplne v poriadku. Ako sama vidíš na sebe, city sa nedajú vynútiť, na vzťahoch treba neustále OBOJSTRANNE pracovať. Babka žne, čo si zasiala. Áno ja by som nešla a ani tie okná by som jej nechodila umývať ani nič. Povedala by som jej, že nemôžem, nech si zavolá Editku (meno obľúbenej sesternice), veď Editka je taká úžasná, určite jej rada tie okná umyje... Buď asertívna a nechaj nech babka pocíti karmu 😉.
Nemusis mat rada niekoho, kto ti tiez nikdy neprejavoval naklonnost, lasku a prijatie. A nemusis mat kvoli tomu vycitky. A nemusis sa o nic snazit, ani jej nic dokazovat, ani ju pocuvat. Je to v poriadku.
Skús to napísať ako list pre ňu, že ako robila rozdiely , všetku tú bolesť , tie neprávosti vypiš, úplne stroho, bez kudrliniek, iba spomen ako ta to trápilo a bolelo. Že jedna babka takto nenávidí jednu svoju krv, a druhú tak uprednostňuje.
List potom spál. Uľaví sa ti.
Alebo jej to pošli, aby vedela prečo si nohy nelameš na ceste k nej. Sťažuje sa ? Tak sa postazuj aj ty jej.
Tiež nemám. Máme minimálny kontakt odkedy dedo zomrel a aj do vtedy sme za nimi chodili len kvôli starému otcovi. Ona nikdy nemala záujem. Vždy vo mne len videla vlastného syna alkoholika a celé detstvo som počúval jak určite pijem, drogujem atď..
Sranda, že aj teraz som započul, že ja som zlý lebo jej ani nezavolam. A fakt som si aj dal sprisahanie, že ja jej ani nebudem volať lebo vždy sa mi len vynoria zlé spomienky a ešte aj niekedy stále dokáže ublížiť. Iné by to bolo kebyže sa ona snaží napraviť vzťah ale ona je pani najmúdrejšia neomylná
Zo slusnosti na oslavu chod, je to predsa tvoja starka, ostatne ignoruj.
Moja babka ma tiez privilegovane vnucata,ale nikdy som preto netrpela. Mozno preto,ze nebola zla,len mala oblubenejsich,ktori boli v jej ociach sikovnejsi. O nas sa nezaujima dodnes,ale o niektorych bratrancoch,sesterniciach vie vsetko. Ale mam ju velmi rada,citim,ze aj ona nas,len to inak prejavuje. Vobec jej to nezazlievam. Ale ak ty citis,ze ti velmi ukrivdila,konaj ako myslis. Len aby si raz nelutovala,ze si ju zavrhla.
s babkami je to ťažké, aj keď celkom nechápem prečo... prečo niekoho majú radšej a iného nie. tiež som to takto mala s otcovou mamou. bolo vidieť, že sa iba tvári, že ma "môže"... druhá babka sa tak tvári tiež, ale zistila som už, že je to čistá pretvárka a faloš. vždy ohovára toho, kto aktuálne nie je pri nás... takže určite takto aj mňa. ale už som si na to zvykla. snažím sa nedávať jej dôvody na ohováranie, ale určite si vždy niečo nájde, aby bola zaujímavá.
Ja to mám so starkou rovnako. Celé detstvo ma psychicky deptala kvôli mojej nadváhe. Stále ma porovnávala s ostatnými vnukmi/vnučkami. Bolo jedno, že ja som sa dobre učila, zamestnala, neskôr vydala. Vždy uprednostnila sesternicu, ktorá sa v puberte ku*vila, pila, fajčila, bratranec drogoval.. ja som ale bola tučné dieťa a hanba rodiny. Každá debata s ňou sa zvrtla len na moju váhu, výzor. Myslela som si, že keď schudnem, bude to lepšie - potom som zas bola príliš chudá podľa nej 🙈 Má/mala nejakú averziu voči mne. Kvôli nej som sa s tou stranou rodiny prestala takmer úplne stretávať. Pritom je tam aj veľa normálnych ľudí, ale keď je na blízku starká, nedá sa tam vydržať. Nepchám sa, kde má nechcú.
Druhá strana rodiny je skvelá. Máme sa radi a často sa stretávame. Mama je síce nešťastná, že s jej stranou rodiny nemám dobré vzťahy, ale je to aj jej chyba, že si ma nikdy nevedela zastať... už to neriešim. Som s ľuďmi, s ktorými chcem byť. Toxické osoby vo svojom živote nepotrebujem. 🙂