Ahojte, prepáčte, ale potrebujem sa pozdieľať. Prípadne budem rada i za pohľady a rady. Tak som na sebe vypozorovala, že sa už nedokážem tešiť zo života. Nič sa mi v ňom nechce, už ani chodiť von. Väčšinou stojím len ako stolný stĺp, keď nie sme len vo dvojici, alebo keď niesom v kruhu už známych priateľov. A cítim sa tak, že tam ani nechcem byť. Väčšinou idem, len zo strachu z hodnotenia, alebo u kamaráta zo strachu z opustenia. No nemám akoby pokoj. Kamaráti sa ma aj pýtajú, čo budem doma. Ja ze nič, ale je to môj pokoj. Neviem, či to má ešte niekto tak. Mám v živote veľa neruesenych problémov, niektoré veci len doslova trpím zo strachu. Proste mám pocit, akoby bol cely živiť o hivnr, teda ten môj. Už neviem, čo si po ne.
a vies si predstavit, ako by mal vypadat tvoj zivot, aby si sa z neho tesila? ak ano, tak si chod za touto predstavou, aj keby vypadala akokolvek nerealne
@barborachors to je velmi odvazne tvrdenie, ze niekto, kto sa citi, ako opisuje autorka, 'nema problem' ..
bolo by treba asi začať riešiť tie nevyriešené problémy z minulosti. Ak si s tým nevieš poradiť sama, tak u terapeuta. Aké veci trpíš zo strachu? Ak takto funguješ, tak máš zlé vzorce správania, trpieť niečo zo strachu je nepredstaviteľné. Ak ti niekto ubližuje, odstrihni ho zo svojho života.
Nemas nejake depresie a podobne? Monzo by nejaky psy mohli pomoct, zacat riesenim problemov... a pod
Začni riešiť svoje problémy a nájdi si koníček sama pre seba, nemusíš chodiť von keď ťa to nebaví. Koľko máš rokov?
vypni sociálne siete, chod pomáhať, zdravo sa stravuj. Toto čo píšeš je apaticky stav, lebo reálne nemám problém, tak si ho vyrobím. Zamestnaj mysel niečím zmysluplným a kreatívnym.